Družicu vyniesla v pondelok 14. decembra do vesmíru nosná raketa Delta II, ktorá štartovala z vojenskej leteckej základne Vandenberg v Kalifornii. Raketa vyniesla družicu na polárnu dráhu (dráha prebieha nad oboma pólmi našej zemegule) vo výške 525 kilometrov nad zemským povrchom. Technici zachytili signál z družice už desať sekúnd po jej oddelení sa od nosnej rakety. Približne tri o minúty neskôr sa družica sama natočila tak, aby solárny panel generujúci elektrickú energiu bol otočený smerom k Slnku.
Nádoba s vodíkovým ľadom
Po ďalších 17 minútach sa otvorili ventily na nádobe s vodíkovým "ľadom", čím sa začali chladiť prístroje družice. Skratka WISE znamená Wide-field Infrared Survey, čiže čosi ako infračervené prehľadávanie v širokom zornom poli. Tu možno spomenúť, že NASA má záľubu vytvárať také skratky, ktoré čosi znamenajú, aj keď sa čítajú ako jedno slovo - anglické slovo wise možno preložiť ako múdry, rozumný, ale aj vypočítavý. Po úspešnom navedení na obežnú dráhu a ochladení prístrojov sa začalo mesiac trvajúce obdobie kontroly a kalibrácie jednotlivých systémov družice. Družica WISE má výšku 2,85 m, šírku 2 m, hĺbku 1,73 m a jej hmotnosť je 661 kg. Na jednej strane družice je pevne pripevnený spomenutý panel so solárnymi článkami, na opačnej strane je anténa s vysokým ziskom určená na prenos získaných obrázkov na pozemnú riadiacu stanicu.
Teleskop priemeru 40 cm
Základným prístrojom na družici je teleskop s priemerom 40 cm, ktorý kontinuálne sleduje oblohu v štyroch infračervených vlnových dĺžkach. Infračervené žiarenie je vlastne tepelné žiarenie, ktoré vyžarujú všetky objekty. Teleskop je výrobkom firmy L-3 SSG-Tinsley vo Wilmingtone a jeho základnými časťami je desať zakrivených zrkadiel a dve rovinné zrkadlá, pričom všetky sú zhotovené z hliníka, na ktorom je tenučký zlatý povlak. Zorné pole teleskopu má šírku 47 oblúkových minút, čo predstavuje približne jeden a pol násobok priemeru Mesiaca (pri pohľade zo Zeme). Infračervené žiarenie, ktoré teleskop zachytí, sa sústreďuje na štyri detektory (jeden pre každú vlnovú dĺžku).
Detektory majú milión pixlov
Každý z týchto detektorov má vyše milióna pixlov (slovo pixel vzniklo skrátením výrazu Picture element, čiže obrazový prvok), čo je obrovský technologický pokrok v porovnaní s družicou IRAS, ktorá mala len 62 pixlov. Možno pripomenúť, že družica IRAS (Infrared Astronomical Satellite, čiže infračervená astronomická družica), vypustená v roku 1983, bola prvým observatóriom vo vesmíre, ktoré pozorovalo vesmír v infračervenej oblasti. Už sme spomenuli, že družica WISE má nádobu (odborne kryostat) s vodíkovým ľadom, teda s vodíkom v tuhom stave. Ide v podstate o akúsi dobre izolovanú termosku vyrobenú firmou Lockheed Martin Advanced Technology Center a pozostávajúcu z dvoch častí.
Vodík postačí na desať mesiacov
Vnútorná nádoba obsahuje tuhý vodík s teplotou menej než 8 K (to je mínus 265 stupňov Celzia), okolo nej je vonkajšia nádoba, v ktorej je vodík teploty 12 K. Týmto superchladným vodíkom je ochladzovaný teleskop i spomínané štyri detektory. Je to nevyhnutné preto, aby teleskop mohol zachytávať infračervené žiarenie aj zo studených vesmírnych objektov. Ak by totiž detektory neboli chladené, "zahltilo" by ich vlastné tepelné žiarenie. Zásoba "zmrznutého" vodíka by mala postačiť na desať mesiacov činnosti družice. Pretože preskúmanie celej oblohy bude družici trvať približne šesť mesiacov, počas ďalších troch mesiacov stihne družica ešte raz preskúmať približne polovicu oblohy. Čo však vlastne bude "múdra" družica WISE skúmať resp. vo vesmíre hľadať?
Bude hľadať objekty NEO
Družica WISE sa pripojí k dvom ďalším infračerveným vesmírnym observatóriám, ktoré už vo vesmíre pracujú. Prvým z nich je SST (Spitzer Space Telescope, čiže Spitzerov vesmírny teleskop) vypustený agentúrou NASA, druhým je Herschelovo vesmírne observatórium vypustené európskou agentúrou ESA (s účasťou NASA). Na rozdiel od týchto dvoch vesmírnych misií však bude misia WISE skúmať celú oblohu, pričom sa očakáva, že zachytí množstvo kozmických "pokladov". Najbližšie objekty, ktorú bude WISE skúmať resp. ich objaví, sú objekty, ktoré astronómovia označujú skratkou NEO, čo znamená Near-Earth Objects, čiže objekty v blízkosti Zeme. Do skupiny NEO patria asteroidy a kométy, ktorých dráha križuje relatívne blízko dráhu našej Zeme. Očakáva sa, že misia WISE objaví stovky takýchto telies i stovky tisícov ďalších asteroidov v hlavnom páse asteroidov našej Slnečnej sústavy.
Odhalí pravdepodobnosť zrážky s asteroidom
Zmeraním infračerveného svetla, ktoré tieto objekty vyžarujú, získajú astronómovia dobrý odhad o veľkostnom rozložení populácie asteroidov. Táto informácia nám čosi povie o tom, ako často môžeme očakávať zrážku Zeme s potenciálne nebezpečným asteroidom. Údaje z družice WISE poskytnú aj informácie o zložení objektov NEO a asteroidov - dozvieme sa, či majú štruktúru ako sneh, alebo ako tvrdá skala. Ďalším cieľom štúdia družice WISE sú tmavé hviezdy nazývané hnedý trpaslík. Tieto Jupiteru podobné plynové gule vytvárajú útvary podobné hviezdam, ale nedarí sa im získať dostatok hmoty na to, aby sa "zapálili" ako hviezdy. Tieto objekty sú studené a vo viditeľnom svetle ich prakticky nemáme šancu pozorovať. Družica WISE by mohla odhaliť asi tisíc takýchto objektov. Navyše, ak by nejaký hnedý trpaslík "číhal" bližšie k nám ako zatiaľ najbližšia známa hviezda (Proxima Centauri), WISE ho bezpochyby nájde a táto hviezdička prevezme titul najbližšej známej hviezdy.
Žiaria ako bilión Sĺnk
Najvzdialenejšie objekty, ktoré bude WISE sledovať, sú mimoriadne energetické galaxie, nazývané ultražiariace (tzv. ultraluminózne) infračervené galaxie (ULIRG), ktoré žiaria tak intenzívne ako bilión našich Sĺnk. Tieto galaxie sa vyskytujú v hojnom počte vo vzdialenom vesmíre, ale prakticky absentujú v pozorovaniach v spektre viditeľného svetla. Družica WISE by mohla nájsť milióny takýchto galaxií, pričom najjasnejšia z nich by sa mohla stať najžiarivejšou galaxiou v celom vesmíre. Predbežné údaje, získané družicou WISE, dostane astronomická komunita šesť mesiacov po skončení misie WISE, definitívne výsledky budú k dispozícii 17 mesiacov po ukončení pozorovaní. Potom sa dozvieme, čo všetko teleskop družice WISE vo vesmíre objavil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
