Ako žoviálny, veselý človiečik, ktorý si s ľuďmi rád vymieňa nové informácie, názory a postoje, sa nikdy nezdržím a hovorím svoj názor. Žiadne prekalkulované vetičky, lebo mne naozaj o nič nejde. Nechcem byť poslancom, starostom, nepotrebujem zákazky, som novinárom z lásky a nič iné by ma robiť nebavilo.
A tak tu i tam pri rozhovoroch v kaviarňach, na návštevách, v redakcii či stretnutiach na ulici, vianočných trhoch utrúsim nejaký postreh, volebný odhad, kto bude županom a kto môže na to rovno zabudnúť, tu i tam sa dokonca stavím, ako niečo dopadne, občas si niečo napíšem do novín, ako si to predstavujem, a veru, verte-neverte, nechcem sa chváliť, ale kto ma pochváli, ak nie ja, väčšinou mi moje odhady situácie vychádzajú takmer na chlp presne.
Mohla by som sa spokojne mechriť na redakčnej stoličke, aká som chytrá, ale tie moje smietky, odrobinky pozorovaní, postrehov veru majú zázračnú moc. Šíria sa do diaľav, a tak nemôžem ani šišku s marmeládou v pokoji zbaštiť, aby nejaká otrava neklopala na dvere.
"Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či postupujem dobre. Čo myslíte, tá téma by zabrala, keby som ju nahodil? Ako iste viete, chcem byť primátorom, len neviem, či mám teraz viac dať na imidž, alebo by to chcelo viac inzertných rozhovorov, alebo ako sa vtlačiť do myslí Košičanov, aby vedeli, že ja som ten správny," pýta sa ma celkom vážne jeden milý pánko.
"Vy najlepšie viete, ako by bolo treba napísať článok o tomto našom probléme. Poznáte mentalitu tých na radnici, tak by ste to mohli urobiť tak, aby ste ich neurazili, ale aby vedeli, že už to musia vyriešiť, lebo starkí nepočkajú," prosí má iná milá pani.
"Ideme za vami s jasnými predstavami, chceme vyhrať voľby, chceme masívne inzerovať, kto z nás je najviac zvoliteľný vo vašich očiach. Joži, Feri či Vilo? Koho by ste poradili vy?" pýtajú sa ma zvedavo. A ja gúľam očami a vyhŕknem len tak z brucha celkom iné meno. "Podľa mňa Miro. Je sympatický, bude dobre vyzerať na plagátoch, vie hovoriť, je športovec, ženy ho budú žrať." Okúňajú sa, čosi si medzitým šepkajú ako vyplašené ovce a tu sa jeden osmelí a vykríkne: "S Mirom sme nepočítali. Musí byť on? Naozaj si myslíte, že nikto iný nemá šancu?" kričia jeden cez druhého. "Nie veru, nemá," pokyvkujem hlavičkou ako múdra sova. Odchádzajúc sľubujú, že budú o tom premýšľať a dajú mi vedieť.
Namiesto toho, aby hovorili vždy to isté, aby konali čestne, len špekulujú, ako ľudí prekabátiť, ako sa im zalíškať, aby si mohli uchmatnúť lukratívne fleky a bašovať zo spoločného. A ešte majú tú drzosť, že chcú rady zadarmo, alebo za hlúpu lichôtku či fľašu vína. Lenže hlúpa som ja, lebo už dávno som mala využiť imidž poradcu, prognostika, alebo ak chcete, nehanbím sa to nahlas povedať, volebného mága.
Ale nevyužila som. Preto teraz neoslavujem víťazstvo môjho kandidáta vo voľbách a nevyvážam sa na drahej služobnej limuzíne, ale píšem tieto riadky a trasiem sa, aby som na letných gumách môjho starého auta došla do redakcie živá a zdravá.
Tak veru, tak, život si so mnou vystrája, čo chce. A ja len bezmocne ťukám do klávesnice. Láske rozum nerozkáže...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
