Takých stavieb nájdeme veľa napríklad v Ríme, kde sídli hlava rímskokatolíckej cirkvi, pápež (povedané exaktnejšie, pápež sídli v miništátiku Vatikán). V našom seriáli sme už predstavili Chrám (či baziliku) sv. Petra, ktorý mnohí katolíci považujú za svoj "hlavný" kostol. Pápež, ktorý je aj rímskym biskupom, slúžieva omše najmä v tomto chráme. Napriek tomu nie je Chrám sv. Petra rímskou katedrálou, teda sídlom rímskeho biskupstva. Tým je Lateránska bazilika.

Bazilika je rímskou katedrálou

Lateránska bazilika je prvou zo štyroch veľkých rímskych bazilík. Ďalšími tromi sú Bazilika sv. Petra, Bazilika sv. Pavla a Bazilika Santa Maria Maggiore. Prívlastok lateránska súvisí s tým, že táto bazilika stojí na Lateránskom námestí, v tesnej blízkosti Lateránskeho paláca. V tých miestach stál už v dobe okolo narodenia Krista palác, ktorý patril rodu Laterani. Člen tejto rodiny, P. Sextius Lateranus, bol prvým plebejcom, ktorý získal titul konzula. Za vlády cisára Nera bol ďalší člen tejto rodiny, Plautius Lateranus, obvinený z konšpirácie voči cisárovi a všetok majetok mu bol zabavený.

Cisár ho daroval pápežovi

Palác sa potom dostal do rúk Konštantína veľkého, prvého kresťanského cisára, ktorý ho daroval rímskemu pápežovi. Presný dátum darovacieho aktu nie je známy, ale historici sa domnievajú, že to bolo pred tým, než sa v paláci v roku 313 uskutočnila biskupská synoda. Palácová bazilika bola prestavaná a rozšírená a nakoniec sa stala rímskou katedrálou. Oficiálnej dedikácii baziliky a lateránskeho paláca, ktorá sa uskutočnila 9. novembra 324, predsedal pápež Silvester I., ktorý vyhlásil baziliku i palác za Domus Dei čiže Boží dom (aj v našich cirkevných kalendároch je 9. november vyznačený ako výročie posvätenia baziliky).

Pápežský stolec

V interiéri baziliky bol umiestnený pápežský stolec, čím sa z baziliky stala katedrála rímskeho biskupa. Na znak primátu baziliky ako "materského" kostola cirkvi na celom svete bol do jej dverí vyrezaný nápis Sacrosancta Lateranensis ecclesia omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput, čo možno preložiť ako Najsvätejší lateránsky kostol, hlava a matka všetkých kostolov v meste (rozumej v Ríme) a svete. Palác sa stal pápežským sídlom na ďalších temer tisíc rokov, a to až do doby vlády francúzskeho pápeža Klementa V., ktorý v roku 1309 rozhodol preniesť oficiálne sídlo katolíckej cirkvi do francúzskeho Avignonu.

Bazilika i palác chátrali

Počas tzv. avignonského obdobia pápežstva bazilika i palác začali chátrať. Obidve budovy sa stali obeťami dvoch ničivých požiarov. Pápeži sídliaci v Avignone síce posielali peniaze rímskym biskupom na rekonštrukciu a údržbu baziliky i paláca, napriek tomu však tieto budovy už nenadobudli pôvodnú nádheru. Keď sa avignonské obdobie pápežstva v roku 1378 formálne skončilo a pápež sa vrátil do Ríma, lateránsky palác a priľahlá bazilika boli už považované za nevhodné na pápežovo sídlo. Pápež najprv sídlil v Bazilike di Santa Maria in Trastevere a neskôr v Bazilike di Santa Maria Maggiore. Nakoniec sa pápež presťahoval do nového Vatikánskeho paláca, postaveného vedľa už stojacej Baziliky sv. Petra. Tam sídli pápež dodnes.

Borrominiho baroková prestavba

Po niekoľkých pokusoch o rekonštrukciu chátrajúcej baziliky prišiel s konečným projektom pápež Sixtus V. Ten poveril vedením rekonštrukčných prác svojho obľúbeného architekta Domenica Fontanu. Fontana okrem iného postavil (približne v roku 1586) na severnom priečelí baziliky impozantnú poschodovú arkádu. Ďalšia renovácia interiéru baziliky bola vykonaná pod vedením Francesca Borrominiho, ktorého týmito prácami poveril pápež Innocent X. Architekt Borromini zbarokizoval interiér a vytvoril v ňom dvanásť výklenkov, do ktorých boli v roku 1718 umiestnené sochy apoštolov, ktoré vytvorili (v rokokovom štýle) prominentní rímski sochári. Ďalšiu, ambicióznu víziu na rekonštrukciu baziliky mal pápež Klement XII.

Fasáda pripomína skôr palác

Ten vypísal súťaž (dnes by sme povedali tender) na návrh úplne novej hlavnej fasády. Víťazom tejto súťaže sa stal Alessandro Galilei. Fasáda, akú poznáme dnes, bola dokončená v roku 1735. O tejto fasáde sa zvykne hovorievať, že je to skôr fasáda paláca, než kostola. Galilei predsunul novú fasádu pred existujúce čelo baziliky, čím vytvoril akýsi vestibul (odborne narthex). Všetkých päť okien poschodovej fasády má rovnakú šírku, ale keďže stredná loď baziliky je širšia ako bočné lode, postavil Galilei vedľa stredného okna fasády sústavu stĺpov. Priečelie je "zarámované" kolosálnymi korintskými stĺpmi, čo pripomína Michelangelov palác na Campidogliu.

Hrobky pápežov

Na vrchnom zábradlí priečelia je pätnásť sôch, ktoré predstavujú Krista, sv. Jána apoštola, sv. Jána Krstiteľa a cirkevných učiteľov. Bazilika má päť brán, z ktorých jedna je tzv. Svätá brána (Porta sancta), ktorá sa otvára len počas milostivých (jubilejných) rokov. V bazilike je päť hrobiek pápežov, pričom Lev XIII., ktorý zomrel v roku 1903 vo veku 93 rokov, je posledným pápežom, ktorý nie je pochovaný v chráme sv. Petra. Od desiateho storočia bolo v bazilike umiestnených ďalších dvanásť hrobiek pápežov, tie však boli zničené počas spomínaných dvoch požiarov.

Dve ďalšie dedikácie (venovania)

Bazilika bola počas svojej existencie ešte dva razy "rededikovaná". Pápež Sergius III. ju (spolu s palácom) v 10. storočí dedikoval sv. Jánovi Krstiteľovi (na počesť novoposväteného baptiséria) a v 12. storočí obe budovy pápež Lucius II. dedikoval Sv. Jánovi Evanjelistovi. Obaja Jánovia, teda sv. Ján krstiteľ i sv. Ján Evanjelista sú považovaní za spolupatrónov katedrály, ktorej hlavným patrónom je Kristus Spasiteľ. Oficiálny názov baziliky či, ak chcete, rímskej katedrály, je Archibasilica Sanctissimi Salvatoris et Sancti Johannes Baptista et Evangelista in Laterano, čiže arcibazilika najsvätejšieho Spasiteľa a sv. Jánov Krstiteľa a Evanjelistu v Lateráne.

Má štatút exteritoriality

Lateránska bazilika je stále oficiálnym sídlom pápeža, ale keďže neleží na území Vatikánu, ale v Ríme, má špeciálny štatút exteritoriality a je majetkom Svätej stolice. Keďže rímsky biskup je patriarchom Západu (latinskej cirkvi), nazýva sa táto bazilika aj patriarchálna bazilika. U nás sa zvykne používať aj názov bazilika sv. Jána v Lateráne či jednoducho Lateránska bazilika. Bazilika, ktorá svojím významom stojí nad svätopeterským chrámom, má dĺžku 140 metrov, šírku tiež 140 metrov a jej hlavná loď má šírku 65 metrov.

Podpísali v nej Lateránsku zmluvu

V bazilike s nádhernou vnútornou výzdobou sa konali mnohé synody i päť všeobecných cirkevných snemov (koncilov). V roku 1929 v nej bola podpísaná tzv. Lateránska zmluva, ktorá doriešila vzťahy medzi Vatikánom a Talianskom. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy je ex officio (z úradnej moci) "prvým a jediným honorárnym kanonikom" Lateránskej baziliky. Tento čestný titul zdedili francúzski prezidenti od francúzskych kráľov, ktorí ho mali od doby Henricha IV, ktorý Francúzsku vládol v rokoch 1589 to 1610.


Apsida baziliky. V apside s bohatou mozaikovou výzdobou je umiestnený pápežský stolec.


Socha sv. Matúša. Je to jedna zo sôch dvanástich apoštolov umiestnených vo výklenkoch baziliky.


Lodžia s arkádami. Túto lodžiu postavil renesančný architekt Domenico Fontana približne v roku 1586.


Svätá brána (Porta sancta). Táto brána sa otvára len počas tzv. milostivých (jubilejných) rokov.


Interiér hlavnej lode. Pri Borrominiho prestavbe v 17. storočí dostal interiér terajší barokový vzhľad.


Bočný pohľad na oltár. Nad oltárom je gotický baldachýn pochádzajúci z roku 1367.


Konštantínov obelisk pred bazilikou. Tento granitový obelisk, najväčší na svete, dal cisár Konštantín doviezť v roku 357 z Egypta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.