vo výroby týchto sladkých a krásnych dobrôt.

ROŽŇAVA. "V Rožňave vládol kedysi veľmi čulý obchodný ruch. Obchodovalo sa hlavne s medom, včelím voskom a medovým pivom. Tieto výrobky boli známe v celej krajine, med sa dokonca vozil až do Hamburgu. Rožňavské medovníky boli známe široko-ďaleko," uviedol nás do histórie medovnikár Lórant Szabó.

Koníček sa stal jej zamestnaním

Nie všetci ľudia majú to šťastie, že koníček sa stane aj ich prácou. U manželov Szabóovcov sa tak stalo. "Popri robote som sa venovala vyrábaniu medovníkov. Známi sa ma pýtali, prečo sa tomu nevenujem naplno," zaspomínala si Štefánia Szabóová.

Poslúchla ich a urobila dobre. "Vyrábanie perníkov som rozbehla v roku 2002. Manžel sa ku mne pridal koncom roku 2003." Keďže tento odbor neštudovali, museli každých päť rokov absolvovať skúšky odbornej spôsobilosti. "Minulý rok sme si robili výučný list cukrár. Teraz už máme odbornú spôsobilosť doživotne."

Dôležité sú prísady

Ako do všetkých jedál, rovnako aj do medovníkov či perníkov sú potrebné ingrediencie, pomocou ktorých docielime, aby nám jedlo chutilo. "Do medovníkového cesta treba múku, cukor, vajcia, perníkové korenie, med a tuk," vychŕlila Š. Szabóová.

Potom sa zasekla, pousmiala a opatrne pokračovala ďalej: "Neviem, či to môžem prezradiť, ale my okrem už spomenutých ingrediencií pridávame aj kávu." Tá spôsobuje, že ich perníky sa od ostatných odlišujú. "A čo je hlavné, odlišujeme sa aj tým, aký med do nich dávame. My máme pravý med a nemiešame ho s ničím. Nie ako niekto, čo použije náhradu za med, nejaký cukrový sirup alebo miešaný med."

Nápady čerpajú z bežného života

Trh dnes doslova zahlcujú nové filmy a rozprávkové postavičky, ktoré sa medzi deťmi stávajú populárne. Szabóovci sa snažia nezaspať na vavrínoch a prispôsobujú sa tomu, čo ľudí zaujíma, čo chcú, po čom je dopyt. "Formy na perníky si vymýšľame zväčša sami. Ale keď vidíme, že aj nejaká hotová forma má fantáziu a páči sa nám, tak si ju kúpime. Keď nás nič nezaujme, tak si ich navrhneme sami. Vieme, čo chceme, tak to buď dcéra, alebo my navrhneme a zakreslíme," vysvetlila Š. Szabóová.

A tak ich zákazníci majú možnosť vybrať si z klasických medovníkov, ako je koník, srdcia, ale aj z modernejších, ako sú autá či macko Pú. To, že im nechýba tvorivé myslenie a nápady, je jasné. No občas je potrebné aj motivovať sa. "Niekedy si v novinách len tak pozeráme obrázky a zrazu nás niečo zaujme. Tak to vyskúšame, a keď sa to osvedčí, vyrobíme si formičku."

Keďže nápady sú rôzne, nie vždy sa osvedčia. "Snažíme sa formy vyrábať z ľahko ohýbateľných materiálov, najmä na tie menšie perníčky. Na väčšie, napríklad na srdcia, používame tvrdšie materiály, aby sa nedeformovali pri vykrajovaní," prezradil L. Szabó. "Už teraz máme rozdelené perníčky na kolekcie – veľkonočné, letné, vianočné či medovníky pre najmenších," popýšil sa.

Výroba trvá približne tri dni

Výroba perníka sa môže niekomu zdať dlhá, inému nie. Záleží od uhla pohľadu. Ale ako povedala Š. Szabóová, "stopnutý čas na výrobu jedného kusa nemáme."

Výrobu zhrnuli do pár viet: "Najprv upečieme cesto, potom musí odstáť. Dáme na to polevu a opäť treba počkať, kým vyschne. Celková výzdoba alebo nanášanie polevy netrvá tak dlho. Keď to zhrnieme, aj tri dni trvá, kým sa dostaneme do konečnej fázy. Jeden deň sa pečie, 24 hodín musí cesto postáť. Tri dni trvá proces výroby, keď na perník dávame polevu, dva dni, keď je bez nej. Nikdy sa nezdobí v ten deň, keď sa upečie, pretože cesto pracuje, ešte dýcha a zhodí cukor."

Celofán ich udrží dlhšie čerstvé

Začiatky nie sú ľahké. Kým človek nadobudne rutinu, trvá to nejaký čas. "Na začiatku sme skôr len skúšali. Ale všetko, čo sme urobili, bolo dobré. Robili sme rôzne testy, doma sme napríklad perník niekde založili a skúšali, ako dlho vydrží čerstvý. Zo začiatku sme ich balili do samolepiacich fólií, ale zistili sme, že v nich nevydržia dlho. Skoro schli a zbledli." Práve preto prešli na iný spôsob balenia. "Teraz ich balíme do celofánových vreciek. Predtým to podľa mňa bolo estetickejšie, aj na pulte to lepšie držalo. A vedela som ich aj pyramídovo poukladať. Tieto celofánové sa šmýkajú, ale kvalitu udržiavajú lepšie, medovníčky vydržia dlhšie čerstvé."

Rožňavské perníky ochutnali aj v zahraničí

Perníky sa dajú považovať za malé umelecké dielka. Určite by si zaslúžili byť hodnotené aj na súťažiach. "Súťaží sme sa nezúčastnili a zatiaľ ani neplánujeme," povedala Š. Szabóová.

Manžel ju hneď doplnil: "Akurát výstav sa zúčastňujeme. Aj tu v Rožňave na Vianočnej výstave v galérii. Minulý rok sme boli v Maďarsku v Sárospataku a v Miskolci."

Okrem Maďarska už zavítali aj do Poľska či Nemecka. So sklamaním však prezradili, že v Maďarsku až taký veľký záujem o perníky nie je. "Tam akoby nebola taká živá tradícia medovníkov ako na Slovensku. Nemajú ich radi alebo ich nepoznajú, nevieme. Napríklad v auguste sme boli v Budapešti na slávnostiach remesiel. Zišli sa tam remeselníci z celého Maďarska. My sme priniesli tradičné medovníky, ako je srdiečko so zrkadlom, koník alebo husár. Žiadne moderné postavičky. Ľudia však len chodili, pozerali si, fotili, ale nenakupovali."

Torty ako umelecké diela

Okrem klasických perníkov sa manželia Szabóovci venujú aj pečeniu tort. Tie ich sú však iné, ako býva zvykom. "Cesto je perníkové, nerobíme piškótové. Perníková torta sa dá rovnako naplniť a aj chuťovo je dobrá," povedala Š. Szabóová. "Vieme urobiť klasické vianočné ako sánky alebo perníkový domček. Robili sme už aj karavan alebo sanitku." Výroba jednej torty je však náročnejšia na čas. "Jedna trvá aj tri týždne. Prvý deň sa s cestom nedá robiť, pracuje sa s ním až na druhý alebo tretí deň. Cesto musí trošku poschnúť, aby sa s ním dobre pracovalo." Potom treba už len jednotlivé časti "nalepiť" a spojiť do požadovaného tvaru.

Perník pre Mišku, ale aj pre myšku

"Raz sa nám ozval jeden zaľúbený pán zo Šace. Objednal si perníkové srdce pre svoju priateľku Mišku. Keď sme ho už mali hotové, prišiel preň jeho kamarát. Na druhý deň sa nám ozval zase, že chce ešte jedno srdce."

Zdalo sa im to zvláštne, ale srdce urobili a opäť preň prišiel jeho kamarát. "Ten nám prezradil, že srdce vložili do skrinky v mototechne, kde robili. A nejak sa do tej skrinky dostala myš, ktorá doň vyžrala dieru. Keďže sa nám hanbil priznať, do telefónu povedal, že ho zlomil," povedal nám s úsmevom L. Szabó.

Jeho manželka pridala ďalšiu skúsenosť: "Ženy sa so mnou často hádajú a tvrdia mi, že na perníku je hotová čipka, vystrihnutá a prilepená. Nepomôže, ani keď im vysvetlím, že je to urobené z cukru."

Rovnako zle im padne, keď sa pri stánku zastaví rodina s deťmi. "Rodičia im začnú vysvetľovať, že perníky im kúpiť nemôžu, že nie sú jedlé. Ale my ich robíme preto, aby si na nich mohli pochutnať," zhodli sa všetci traja. "Zaujímavé bolo aj to, keď si jedno dievča prišlo vypýtať perník s nápisom Zabijem ťa. Perníky s takýmito odkazmi však nevyrábame," dodal s úsmevom L. Szabó.

Autor: Martina Dudášová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.