Strapce kvetov sú vrcholové, počas kvitnutia chocholíkovité, neskôr predĺžené. Kvetné stopky sú 0,5 cm dlhé, kvety sú voňavé, kalich je rozostúpený, koruna je jasnožltá, dvakrát dlhšia ako kalich, lupienky sú široko obrátene vajcovité, nechtík je úzky, stopky plodov sú zo začiatku priame, neskôr rovnovážne odstávajúce. Šešule sú štetinato chlpaté, chlopne vyčnievajúco 3-žilové, zobáčik je 1- až 3-krát dlhší ako chlopne, sploštený, 3-žilový, zahnutý, neopadavý. Semená sú po 2-3, guľaté, bledohnedé až belavé, jemne bodkované, mokré sú sliznaté.
Je pôvodná z východného Stredomoria, splaňuje na poliach, úhoroch a zboreniskách. Pestuje sa typový poddruh. Vyžaduje zásadité, vápenaté, z jari vlhké, piesočnaté i hlinité pôdy.
Je to medonosná rastlina. Je aj významná olejná rastlina a pestuje sa aj ako zelené hnojivo. Ako liečivá rastlina sa zberajú semená (výmlatom zo šešulí). Droga obsahuje mastný olej, sliz, bielkoviny, glykozid sinalbín a príslušné enzýmy, ktoré môžu rozštiepiť glykozid na horčičnú silicu s obsahom síry, ktorá má dráždivé a prekrvujúce vlastnosti. Semená sa užívajú na dráždenie kože vo forme kúpeľov, horčičnej múky alebo papiera. Z čerstvej horčičnej múky a vody sa pripravuje kašovitý obklad, užívaný pri akútnych zápaloch, reumatických bolestiach a úsade. Obklad sa ponecháva len do ľahkého sčervenania pokožky. Podobne sa užíva aj silica. Mastný olej sa užíva na technické účely. Semená bielej horčice sa užívajú ako korenina na výrobu pokrmovej horčice a do nakladačov. Z mladých listov sa pripravuje jarný šalát. Má vysoko antibakteriálne účinky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
