Je to dosť nezvyčajné, keďže stoličné hranice zvyčajne kopírovali prírodne bariéry a tu boli umelé. O význame doliny v stredoveku svedčia nielen správy o existencii fortifikácie, mníšskej pustovne, ale i stredoveký kostol v Nižnom Slavkove.
Sakrálny objekt vznikol na menšej vyvýšenine pravobrežnej terasy Slavkovského potoka (517 m n.m.) v centre stredovekej obce Solok (resp. Zolouk, Slauk). Slavkov bol pomenovaný podľa slovenského mena Slávko, čo svedčí o staršom, výrazne nemaďarizovanom pôvode názvu. Aj vývin osídlenia okolia a existencia dôležitej krajinskej cesty na Spiš, ktorá viedla danou dolinu a už r.1289 sa spomína ako "veľká", je dôkazom skorého osídlenia. Slavkov sa prvý krát uvádza až r.1316, hoci o slavkovskom majetku je zmienka už r.1289. Roku 1322 tam bol šoltýsom Konrád, ktorý inicioval založenie ďalšieho Slavkova a odvtedy sa obec nazýva Nižný Slavkov. Ten teda vznikol niekedy v druhej polovici 13. stor., svedčí o tom aj staršie jadro ranogotického kostola.
Kostol stál určite už v 30. rokoch 14. stor., keď v ňom pôsobil farár Ján. Objekt vznikol však skôr, zrejme na prelome 13. a 14. stor. Vtedy ranogotickú jednoloďovú stavbu s rovným záverom svätyne pristavali k staršiemu kostolu. Neskororománsky kostol malých rozmerov bol vybudovaný so vznikom obce po polovici 13. stor. Rýchlym rozvojom obce už malý kostol nepostačoval a vystavané bolo pomerne veľké jednolodie, starý objekt sa stal bočnou kaplnkou. Kostol bol potom renesančne upravený v 17.stor. a v 19.stor bola nahradená stará veža novou.
Dodnes sa zachovalo kompletné pôvodné ranogotické jednolodie so severne pristavanou kaplnkou so starším murivom, v ktorom je neskororománske okienko s poloblúkovým záklenkom a šikmým ostením. Pôvodná klenba sa nezachovala, v 17. stor. bola nahradená valenou, lomenou s lunetami. Klenba bola znížená, o čom svedčí románske okno, ktoré sa vo východnom múre dostalo tesne pod klenbu. Klenba v ranogotickej svätyni však zostala bez zmien (má klinové rebrá, oválny svorník a umelecky zdobené konzoly s gotickými kružbami). Zostali všetky primárne vstupy: portály s lomeným oblúkom v podveží, presbytériu a v južnom múre lode. Klenba lode pozostáva z troch polí hrebienkovej renesančnej klenby. V exteriéri sa zachovali pôvodné oporné piliere, z ktorých východný je dosť atypický, je v ňom totiž prechod. Pilier stojí tesne vedľa hodnotného ranogotického okna s prútom.
Aj v interiéri sa dochovalo hodnotné stredoveké vybavenie, najmä zaujímavé ranogotické pastofórium vo východnom múre svätyne. Oblo ukončená kamenná platňa má kvadratický výklenok uzavretý pôvodnou kovovou mrežou s kvetinovými tepanými ornamentami a nad ním reliéf maltézskeho kríža v kvete osadený v gotickom trojlístku. V severnom múre je zas neskorogotické pastofórium v tvare oslieho chrbta ukončené vysokou gotickou fiálou s latinským krížom. Z ďalšieho vybavenia sa zachoval gotický kalich a kamenná krstiteľnica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
