rát. Oni prežili iba zázrakom. Dom si postavili vlastnými rukami, žili v ňom skoro 40 rokov. Po nešťastnom okamihu strávia už druhé Vianoce v letnej kuchynke vo dvore, ktorá má sotva 20 štvorcových metrov. Našťastie, začalo sa im blýskať na lepšie časy.
ČAŇA. Hrozná explózia zaznela pri dome na Zimnej ulici 28 a vydesila celú obec 25. novembra 2008. Výbuch bol taký silný, že prednú stenu príbytku 68-ročného Jána a 64-ročnej Marty Neckárovcov doslova roztrhal, tlak vzduchu povyrážal okná na domoch v okolí. Nad oboma dôchodcami vtedy asi stál celý pluk strážnych anjelov. Keď totiž plyn vybuchol, práve spali v miestnosti vedľa obývačky, obidva priestory boli za rozmlátenou stenou, ktorá ich oddeľovala od ulice.
Pani Marta: Bolo až na neuverenie, že sme to prežili
O sile explózie svedčí aj to, že pohla mohutnými betónovými základmi domu, v stenách sa objavili trhliny. Následný požiar zlikvidovali hasiči z Košíc a Čane. Na druhý deň museli robotníci odstaviť od plynu 250 domov a skontrolovať všetky prípojky, či neuniká ešte aj niekde inde. Obyvatelia Čane aj aktivační pracovníci, zorganizovaní starostom obce Michalom Rečkom, začali nešťastnej rodine ihneď pomáhať. Každý ako vedel.
"Bolo to strašné," spomína si pani Mária na prvé sekundy po hroznej pohrome, ktorá ich postihla. "V prvej chvíli to bol obrovský šok, hovorila som si, Bože, sme starí, peňazí niet, dom je zničený, nemáme ho ani poistený. Slzy ma zalievali pri pomyslení na dve dcéry a syna s vnúčatami, ktorí sa k nám chystali na Vianoce z Talianska, kde žijú. Dcérke som hneď volala, čo sa stalo, plakala 'jak diždž', pýtala sa: 'Mami, ta co ši zrobela?' Viete, bolo až na neuverenie, že sme to prežili. Šťastie sme mali asi v tom, že sme pri výbuchu ležali v posteli. Keby sme stáli alebo možno iba sedeli na posteliach, tlak by nás asi oboch zabil. Veď ste sami videli na druhý deň, aké diery boli v stenách. Verím, že niečo alebo niekto tam hore na nebesiach musí byť a dáva na ľudí pozor. Skoro všetko výbuch v izbách zničil, len dve veci nie. Na jednej stene visel svätý obraz. Po tej hrôze boli všade okolo neho diery, len obrázok ostal ako riadením kohosi úplne nedotknutý. Manžel síce nepije alkohol, ale zbiera fľaše drahého alkoholu. Nuž a táto jeho zbierka síce bola v obývačke po výbuchu vysypaná na podlahe, ani jediná fľaša sa však nerozbila."
Stále spia v škôlke, ale už im je veselšie
Statika domu bola po detonácii tak vážne narušená, že sa bol neobývateľný. Nackárovci sa preto presťahovali do malej letnej kuchynky. Bez vody, so starým sporákom na pevné palivo a ďalším, paradoxne fungujúcim na fľaše s propán-butánom. Doposiaľ tam trávia celé dni, len na noc chodia prespávať do neďalekej materskej školy, čo im umožnila obec. Iba vďaka tomu mohli Neckárovci žiť, ak sa to dá vôbec povedať, normálne.
Vytrpeli si však svoje, ľudovo povedané, ako kone. Ich žiaľ a trápenie im v prvých chvíľach pomohli prekonať aj samotní plynári. Ešte pred minuloročnými Vianocami im priniesol jeden z vedúcich pracovníkov 100-tisíc korún.
"Zatiaľ sme síce ešte stále v letnej kuchynke a budeme tu sláviť aj tohtoročné Vianoce, ale teraz je už všetko veselšie ako vlani," netajil spokojnosť počas našej nedávnej návštevy Ján Neckár. "Ako ste si určite všimli, zbúrali sme strechu domu, lebo došlo k dohode s plynármi. Dostali sme od nich peniaze, sú už na účte, preto začiatkom budúceho roka môžeme zbúrať torzo zničeného domu až po základy a začneme stavať nový. Tohtoročné Vianoce budú síce ešte v stiesnených priestoroch, ale radostnejšie. Nielen z toho dôvodu, že naša beznádej pominula, ale prídu nás navštíviť aj deti a vnúčatá z Talianska. Nejako sa budeme musieť pomestiť v kuchynke, prespíme všetci v materskej škole. Musím naozaj veľmi poďakovať nielen bratislavským šéfom plynárov za ústretovosť, takisto vedeniu obecného úradu, ktoré nám pomáhalo, ako mohlo, i dobrým ľuďom z obce. Tie zlé mesiace sme vydržali aj preto, lebo sme sa celá rodina navzájom povzbudzovali a držali pokope. Máme už vybranú firmu, ktorá nám urobí dom na kľúč, lebo my v našom veku toľko nevládzeme ako kedysi. V novostavbe plánujeme veľkú halu a každý z rodiny, kto príde na návštevu, tam bude mať vlastnú izbu. Je to v poriadku, máme radosť z toho, že po mesiacoch chodenia za právnikmi máme pred sebou svetlejšiu budúcnosť."
Prežitý stres sa podpísal na ich zdraví
Nečakaná a o to horšia udalosť sa však podpísala na zdravotnom stave oboch manželov. Lekári im diagnostikovali cukrovku, pani Marta je na tom horšie ako Ján. Obaja sú presvedčení, že ochorenie je následkom stresov, ktoré prežili. Pred výbuchom plynu boli totiž zdraví ako repa. Taktiež stále s nostalgiou spomínajú na svoj starý domček.
"Deviateho mája 1970 nám vymerali pozemok a 1. novembra sme sa sťahovali do domu," načrel do spomienok J. Neckár. "Staval som s bratmi, krstným, susedmi. O to bolestnejšie potom bolo, keď po toľkej drine, pote a mozoľoch nás výbuch plynu o príbytok pripravil. Aká to bola sila, svedčí aj to, že sme robili tvárnice ťažké asi 50 kilogramov a ten tlak pri detonácii ich rozhodil, ako keby boli z papiera. Teraz sme spokojní, ani sa nám nesnívalo, že to celé takto dobre dopadne."
Plynová kotolňa už v dome nebude
Marta s Jánom nikomu neprajú, aby sa niekedy dostal do takej situácie ako oni. Teraz im však ozaj svitá na lepšie časy. Mimosúdne sa dohodli s plynármi, tí im už poskytli peniaze na výstavbu nového domčeka. Domáci pán sa pustil do búrania, má zhotovený plán nového domu a na jar ním vybratá firma začne stavať. Ak všetko pôjde podľa predstáv Neckárovcov, budúce Vianoce oslávi celá rodina v novučičkom príbytku. Jednou z odlišností oproti starému domu však bude to, že plynový kotol nebude v pivnici ako predtým, ale v osobitnej kotolni na dvore.
Nuž a Neckárovci nám oznámili, že na kolaudáciu pozvú, okrem iných, aj redaktorov denníka Korzár. Vraj za to, ako svojou snahou a článkami prispeli k tomu, že sa nakoniec všetko zlé obrátilo na dobré.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
