Celý kontrast vo vnímaní Fica verzus Dzurinda et comp. vytvárajú percentá. Opozícia je bitá a považovaná za neúspešnú zoči-voči úspešnému Smeru len a len preto, lebo má nižšie preferencie. Hehehe. Ak počúvate recenzentov, ktorí tentoraz známkovali stretnutie u Dzurindu, úplne absentujú hodnotové znamienka. Akoby arzenál prostriedkov, ktoré robia "gros" Ficovho úspechu, nehrozil hlbokými stopami na životnej úrovni, inštitúciách, slobodách i mentálnom zdraví. (Ešteže máme EÚ.) Celý kriteriálny rámec, v ktorom sa kauza preberá, je Focus a MVK. Predoslať ale vždy treba, že vedľa subjektívnych zlyhaní, za ktoré sú plne zodpovední a zaslúžene stoja na pranieri, je táto opozícia voči Smeru a spol. aj objektívne hendikepovaná. Súťažiť v populizme s Ficom (o čo sa hlupáci snažia) je ako dať Messnerovi fór tri dni a potom ho naháňať zo základného tábora na Mount Everest bez kyslíka.
No. To, čo sa dá vytknúť SDKÚ, KDH a SMK najmenej, sú nízke preferencie. Keby boli vyššie, napr. také, že súčtom by Smer pravidelne porážali, tak recenzie by dostávali okamžite o triedu či dve lepšie. A korunná pointa je, že stratu tých približne 10 percent, čo im dnes chýbajú k naparovaniu, že idú vyhrať voľby a zachrániť krajinu (a pod.), je možné vcelku komfortne za pol roka dobehnúť, ak nie rovno prekonať.
Z opozičného "summitu" v utorok však dýchla najmä totálna absencia sebavedomia až ušliapnutosť. V kontexte obrazu Fica, ktorý vyžaruje silu a (hranú) suverenitu, vyrážajú dych. Títo chcú vyhrať voľby? Pýtať sa musí nielen skeptik. A hneď za tým vzájomná nedôvera, podozrievavosť. Iste, majú so sebou, krížom-krážom, pestré skúsenosti. Ale prečo vysielajú toľko negatívnych emócií k verejnosti? Prečo Dzurinda naháňa prelud predvolebnej "spolupráce", ktorá je pasé, a on, ktorý je nielen najväčšou prekážkou užšej spolupráce, ale i zámienkou, prečo nie, o tom vie lepšie ako ktokoľvek? Načo vytvárať v obecenstve, ktoré má Fica plný mechúr, plané ilúzie "rokovaní", čo nemajú obsah a pena dní ich odveje? V SMK i KDH sa zdá byť rozhodnuté, chcú do vlády za každú cenu. Aj keď tušia, že v koalícii so Smerom by boli pochovaní zaživa a hmotné statky, ku ktorým sa členstvo a rodiny dostanú pri moci, si užijú už len ako súkromníci. Je to ich voľba. Pokiaľ ale nechcú prijať záväzok o spoločnom povolebnom postupe, ďalšie stretávanie sa opozície je obyčajná šaškáreň. Načo? To ako v čom majú "spolupracovať", keď sú pripravení päť minút po voľbách začať separátne rozhovory s Ficom?
V situácii, keď zmysel všetkých strán je zredukovaný na držbu verejnej moci medzi dvoma voľbami a záujmy voličov a politickej triedy sa rozišli, niet "kvalitnej alternatívy", o akej hovorí Dzurinda. O existencii akejkoľvek alternatívy však možno hovoriť len pri doktríne, že buď všetci spoločne do vlády, alebo spoločne do opozície. Všetko ostatné je nielenže šliapanie mútnej vody, ale najmä priateľská výpomoc Ficovi, ktorému do kampane darujú bonus istého víťaza. Hendikepov, vrodených i získaných, majú dosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
