Toto observatórium bolo do vesmíru vypustené nosičom Ariane 5, ktorý 10. decembra 1999 odštartoval z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guayane.
Observatórium potom osem dní manévrovalo tak, aby sa dostalo na svoju definitívnu obežnú dráhu okolo Zeme. Ide o veľmi pretiahnutú dráhu, ktorej apogeum (najvzdialenejší bod) je vo výške 114 000 kilometrov, čo je približne tretina vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Perigeum, teda najnižší bod dráhy, je vo výške 7 000 kilometrov nad zemským povrchom. Takáto veľmi excentrická dráha bola zvolená preto, aby prístroje vesmírneho observatória mohli pracovať mimo radiačných pásov, obklopujúcich našu Zem.
Observatórium XMM-Newton je najväčšou vedeckou družicou, aká bola kedy postavená v Európe. Družica má dĺžku desať metrov a jej hmotnosť je približne 4 000 kg. Slnečné kolektory majú rozpätie 16 metrov. Zrkadlá teleskopu sú najcitlivejšie, aké boli kedy vyvinuté. Ide o tri zlatom pokryté zrkadlové moduly s celkovou plochou 200 štvorcových metrov. Povrch týchto zrkadiel je vyleštený na takú hladkú plochu, že žiaden atóm z nej nevyčnieva viac ako je jeho vlastná veľkosť. Observatórium bolo zmontované v priestoroch s výnimočnou čistotou vzduchu – tieto priestory boli 10 000 ráz čistejšie ako bežná kancelária. Dešifrujme označenie XMM-Newton: skratka XMM znamená X-ray Multi-Mirror, čiže röntgenový viaczrkadlový (teleskop), no a doplnkové označenie Newton dostalo toto observatórium po Sirovi Isaacovi Newtonovi. Newton (1642 – 1727) ukázal, že svetlo možno hranolom rozložiť na jeho spektrum, čo je základom metódy, ktorú využíva družica XMM-Newton.
Observatórium XXM-Newton študuje vesmír, ako to už vyplýva z jeho označenia, v oblasti röntgenového žiarenia. Takéto žiarenie je vo vesmíre produkované obvykle za najextrémnejších podmienok, často počas "dramatických" nebeských príhod. Vzniká napríklad vo veľmi silných gravitačných a magnetických poliach, obklopujúcich také vesmírne objekty, akými sú napríklad neutrónové hviezdy a čierne diery, alebo pri zrážkach gigantických plynových mračien vnútri zhlukov galaxií.
Observatórium XXM-Newton excelovalo pri štúdiu čiernych dier, respektíve – povedané presnejšie – ich okolia. Odhalilo aj spôsob, akým rastú supermasívne čierne diery a sledovalo aj vývoj najväčších štruktúr vo vesmíre, zhlukov galaxií. Aj bližšie k Zemi urobilo observatórium zaujímavé objavy. Zistilo napríklad, že Mars má oveľa rozsiahlejšiu atmosféru než sa doteraz myslelo. Ukázalo tiež, že ľadové kométy z vonkajších oblastí Slnečnej sústavy produkujú röntgenové žiarenie. Jedným z najunikátnejších objavov observatória bolo objavenie horúceho miesta na neutrónovej hviezde, vzdialenej od nás 552 svetelných rokov. Toto horúce miesto má priemer len 60 metrov.
Podobné objavy boli potom urobené aj na dvoch ďalších neutrónových hviezdach. Observatórium pomáha aj pri štúdiu záhadnej tmavej hmoty, ktorá vo vesmíre päťnásobne prevyšuje nám dobre známu bežnú hmotu. Vesmírne observatórium poskytuje svoje údaje približne 2 000 astronómom na celom svete. Toto observatórium je technicky v takom dobrom stave, že podľa Norberta Schartela, ktorý je vedúcim vedcom programu XXM-Newton, nič nebráni tomu, aby pracovalo ďalšie desaťročie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
