V intraviláne tejto obce existoval v stredoveku menší kamenný hrad. Svedčia o ňom nielen zvyšky architektúry či písomne pramene, ale aj jeho tradícia uchovaná v súčasnej rusínskej podobe názvu obce. Dané pomenovanie platí však až od roku 1945 a prešiel dlhým vývojom, od Várallya (1773), cez Podhraza (1786), Podhradce či Pudhorodje (1808) až po Podhradie/Podhorodie (1920), resp. Tibaváralja (1939-45).
Fortifikácia bola situovaná v jedinečnej polohe, v podstate najvýhodnejšej v širokom okolí. Ide o lokalitu s názvom Hrad (403 m. n. m.), ktorá sa rozprestiera na strmom vápencovom brale, severovýchodne od obce, v jej tesnej blízkosti. Je to posledné miesto na území SR, kde na povrch vystupujú odolné vápencové bloky, ktoré v zarovnanom teréne vytvárajú unikátne a s okolím kontrastné miesta.
Bradlo nad Podhoroďou je východným ukončením bradlového pásma. Leží v geomorfologickom celku Vihorlat, v jeho východnej časti. Skalné, miestami až kolmé svahy hradného vrchu so značným prevýšením voči okolitému terénu tvoria prirodzenú obranu vrcholu, ktorý bol ešte dosť zarovnaný. Umiestnenie hradu v tejto polohe bolo preto z hľadiska obrany veľmi výhodné, avšak rozmery vrcholovej plošiny neumožňovali výstavbu väčšieho objektu.
Historicko-stavebný vývoj
Prvá písomná zmienka o objekte pochádza z r. 1337, keď sa hrad nazvaný podľa blízkej starej osady Tibava (castrum Tybauara) uvádza už ako zbúraný (castro deserto). To jednoznačne svedčí o jeho staršom pôvode. Vybudovaný mohol byť najskôr po tatárskom vpáde, teda po polovici 13. storočia, ako opevnené šľachtické sídlo a zároveň ako strážna pevnosť tejto oblasti (krajinskej cesty spájajúcej Zemplín s Uhom). Najbližšia fortifikácia sa totiž vtedy nachádzala až na opačnom konci Vihorlatu, nad obcou Vinné. Z typologickej stránky je možné zaradiť vznik hradu (s mohutnou valcovou čelnou vežou s nadväzujúcim murivom plášťa hradu) na koniec 13. stor. Podobne ako analogický objekt, hrad nad Obišovcami. Iniciátormi výstavby mohli byť šľachtici z Michaloviec, vlastniaci dané územie od konca 13.stor.
Objekt prešiel zrejme len jednou stavebnou fázou a po poškodení v prvej polovici 14. stor. už pravdepodobne obnovovaný nebol. Dôvodom mohli byť už spomínané malé rozmery vrcholovej plošiny, neumožňujúce výstavbu väčšej fortifikácie. Hrad bol poškodený asi v rámci bojov kráľa Karola Róberta s abovskými a zemplínskymi šľachticmi v prvých desaťročiach 14. stor. O jeho funkčnom využití do 14. stor. svedčia aj nálezy z lokality, keď objavená keramika bola datovaná na 13. - 14.stor. (M. Slivka, 1981). Obec uchovávajúca tradíciu prítomnosti hradu sa prvýkrát v archívnych materiáloch uvádza až r. 1404 ako Varalya, teda Podhradie. No r. 1418 sa spomína opäť hrad Tibava (castrum Tyba), čo sa však vzťahuje na modernejší hrad, ležiaci 4 km južnejšie. Dodnes sa jeho zvyšky nachádzajú v katastri Choňkoviec.
Podobu a rozmery hradu determinovala vrcholová plošina. Fortifikácia tak mala oválno-elipsoidnú dispozíciu a rozmery 40 x 15 m. Stavba pozostávala z mohutnej valcovej veže, ku ktorej bol pristavaný palác s pôdorysom v tvare lichobežníka, pričom jeho južný múr bol tvorený už obvodovým opevnením. Obvodové hradby oválneho tvaru vytvárali vo vnútri malé nádvorie. Veža v juhovýchodnej časti plošiny mala priemer 11 m a hrúbku múrov až 4 m. V prízemí bola krytá valenou klenbou, vyššie asi len trámovým stropom. Palác mal rozmery 9 x 7 m a múry už tenšie, len 2 m. Múry obvodového opevnenia boli opäť silnejšie, až do 3 m. Vstup do objektu bol z východu, prístupová cesta viedla z juhu. Valové opevnenie kvôli skalným zrázom potrebné nebolo.
Dnešný stav lokality
Keďže hrad zanikol pomerne skoro, zostali z neho len skromné zvyšky architektúry. V základoch sa na lokalite objavujú zvyšky múrov paláca i obvodového opevnenia a kompaktnejšie murivo prízemia veže aj s nábehmi klenby a pozostatkom pravouhlej chodby pre schodisko. Najlepšie zachovaná je práve mohutná veža, na základe ktorej zvyškov je možné zistiť jej presnú podobu. Niektoré fragmenty múrov hradu sa dochovali až do výšky 2 metrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
