Kto by ju predsa len nepoznal, indíciou mu budú čierne kučeravé vlasy a modré stvrdnuté jarčeky na prstoch, vyhĺbené gitarovými strunami.
PREŠOV. Erika Faková (43) je fenomén, ktorý svojím oduševneným spevom dotvára atmosféru Prešova. Viacerí okoloidúci sa na ňu usmejú a pozdravia ju. "Môj fanklub sa vraj rozrastá," potmehúdsky sa usmieva speváčka, pričom jej svietia biele zuby.
Nemôžem s ňou nesúhlasiť a hovorím jej o tom, že v internetovej sociálnej sieti Facebook jej fanúšikovia založili skupinu, ktorá má už 2 840 členov. "Keď idem pod prešovskú bránku, furt pozerám, či tam ešte nie je diera v zemi od Eriky... Je síce maľučká, ale za ten čas, čo tam ona vystála..." hovorí jedna z úsmevných reakcií fanúšika na Facebooku.
Pohnutý osud
Aj keď Erika väčšinou pôsobí optimisticky, v živote ju zďaleka nestretli len radostné veci. Detstvo prežila v detskom domove a zo svojich rodičov stretla iba otca. Po základnej škole odišla na učilište do Česka, kde sa vyučila za tkáčku a žila tam nasledujúcich päť rokov.
Cez víkendy si vypomáhala na diskotéke ako vyhadzovačka, keďže džudo a karate trénovala už počas učňovky a získala v nich niekoľko ocenení. Tam sa však dostala do viacerých problémov. Raz sa bránila v bitke pred viacerými útočníkmi, a keďže jednému z nich spôsobila vážne ublíženie na zdraví, bola jej odobratá svojprávnosť. V dôsledku toho bola Erika zverená do rúk pestúnskej rodiny. "Moji opatrovníci boli Cigáni, ktorí ma často bili a brali mi invalidný dôchodok," vracia sa Erika k nepríjemným spomienkam.
Po niekoľkých rokoch jej svojprávnosť vrátili, a tak bolo ľahšie nájsť si prácu. Spočiatku robila v nemocnici, neskôr na píle, postupne vystriedala sériu zamestnaní. Po príchode z Česka sa vydala a narodila sa jej dcérka Veronika. V manželstve sa však vyskytli vážne nezhody, po ktorých sa Erika rozviedla.
Veľká rana prišla, keď jej po roku a pol zobrali dcérku do detského domova. Pri otázke, prečo k tomu došlo, Erika vraví, že jej zrejme niekto závidel a nahlásil ju. "Navštevovala som ju aj každý deň. Veronika mala v domove najviac návštev zo všetkých detí, bola najlepšie oblečená, kúpila som jej aj bicykel..." rozpráva svoj príbeh Erika. Dcéru si brávala aj na sviatky.
Dnes je Veronika dospelá a pracuje v zahraničí. "Máme dobrý vzťah. Keď nastane nejaký problém, napíšem jej esemesku a v tú ranu mi zavolá," opisuje pouličná speváčka vzťah s dcérou a dodáva, že Veroniku bola pred niekoľkými týždňami navštíviť.
Cesta k viere a gitare
Na gitare sa Erika začala učiť hrať ešte počas učňovky. "Počas vychádzok som sa snažila odkukať, keď niektorí chlapci hrali na gitare. Potom som po nociach, keď všetci spali, skúšala na pôjde chytiť melódiu. Dlho to však nešlo," hovorí o svojich hudobných začiatkoch, pričom ju vlastné rozprávanie takmer doháňa k slzám.
Neskôr začala chodiť do kláštora na Konštantínovej ulici k sestričkám, ktoré jej mnoho rokov pomáhali. Tam sa dala do intenzívneho cvičenia a začala hrať pod bránkou.
Erika nespieva len po slovensky, no pri piesňach v cudzích jazykoch je niekedy v jej podaní ťažké identifikovať, o aký jazyk ide. Čo sa však nedá tak ľahko prepočuť, je, že väčšinu repertoáru tvoria náboženské pesničky. Podľa Eriky viera v jej živote zohráva dôležitú úlohu. Obrátila sa na ňu ešte ako dvadsaťročná, keď jej staršie kolegyne v nemocnici začali rozprávať o Bohu.
"Prebudilo to vo mne zvedavosť, začala som po tom pátrať," vysvetľuje svoju cestu k viere. "Vyhľadala som doktorku Košíkovú, ktorá ma naučila niektoré modlitby, dala mi sväté obrázky a vzala ma do kostola."
Pokrstená bola ako 23-ročná. "Viera mi dáva veľa, bez nej by som nevedela, čo je hriech, Božie príkazy, a žila by som určite horšie. Možno by som začala s alkoholom, dostala sa do väzenia..." tvrdí Erika a jej nápis na tričku "máme nádej v živého Boha" hovorí za seba.
"Kariéra"
Počas rokov pod bránkou Erika zažila rôzne príhody, no ako sama hovorí, s negatívnymi reakciami sa stretáva málokedy. Na otázku, či sa dá z hrania na ulici v Prešove vyžiť, odpovedá, že to nie je najhoršie. "Záleží od toho, aké je počasie, aký je deň, či boli dôchodky..."
Zo svojho stabilného miesta v prešovskom centre sa Erika dostala už aj do televízie. Hádam prvýkrát sa tam ocitla pri nahrávaní reality šou Bezdomovec na 48 hodín, vidieť ju bolo i v klipe k piesni Mesto v nás, ktorú naspievala skupina Komajota a vo videu v pesničke od prešovskej SuperStar Katky Koščovej. "Ja nestojím o popularitu, ani kariéru," priznala sa mi dávnejšie.
Erikin spev a hra na gitare by asi ťažko zaujali niektorého hudobného producenta. No o to jej priaznivcom ani nejde. To by hrozilo, že odíde spod bránky, kam jej alt jednoducho patrí.
Autor: Mária Škvarlová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
