Keďže smelej svätici neublížil pri mučení oheň, práve na ňu sa neskôr nezaslúžene preniesla bosorácka sláva. Na jej meniny (13. december) pripadá najdesivejšia noc v roku.
Kult práve tejto ranokresťanskej svätice úspešne spája nielen rímskych a gréckych katolíkov s pravoslávnymi, ale veľkej úcte sa teší i v protestantskej Škandinávii, hlavne vo Švédsku, i keď toto vierovyznanie inak svätcov zvlášť neoslavuje. Práve na Luciinu počesť znie slávna talianska pieseň Santa Lucia. Jej meno nesie dokonca i malebný ostrovný štát v Karibiku. K jej pocte vyberajú v Škandinávii Luciu roka ako kráľovnú svetla a bavorské deti si ju pripomínajú plavbou svetielkových domčekov po rieke Isar.
Pripekná pre život?
Lucia bola jedinou dcérou majetnej vdovy Eutychie a už v útlom detstve si predsavzala, že život zasvätí Ježišovi Kristovi a neskôr zložila sľub večnej čistoty. Luciina viera bola podľa legendy taká silná, že keď jej vážne ochorela matka, boli to pri hrobe sicílskej svätice Agáty v meste Catania práve jej modlitby, ktoré mamu zachránili. Eutychii sa tam vo sne objavila pri hrobe samotná svätá Agáta a povedala jej, že je vyliečená vďaka dcériným prosbám a žiadala, aby ju nenútila porušiť sľub panenskej čistoty a dovolila jej disponovať venom.
Lucia bola veľkou ctiteľkou svätej Agáty, ktorá bola takmer jej súčasníčkou (Agáta sa narodila v roku 225 a zomrela okolo roku 250). Aj Agáta totiž zasvätila život Kristovi, odmietla ponuku na sobáš od vplyvného ženícha a ten ju udal ako kresťanku. Nasledoval pokus predať pannu do bordelu, rany od krutého mučenia sa jej však zázračne a podľa legiend osobnou zaangažovanosťou svätého Petra hojili, napokon však po trýzniach zomrela.
Odrezali jej prsia
Lucia vtedy netušila, že ju čaká podobný mučenícky osud. Po návrate do Syrakúz požiadala matku, aby z vďaky za uzdravenie časť vena a majetku rozdali chudobným.
Už v tom čase ako veľmi mladučká mala oficiálneho nápadníka. A ten v obave, že z bohatej nevesty nebude po rozdávaní almužien nič, začal robiť zákerné opatrenia, aby mu neunikla.
Jedna z legiend hovorí, že Lucia, aby sa ho zbavila, vylúpla si obe oči a poslala ich neodbytnému nápadníkovi. Panna Mária však odmenila tento nevídaný počin tak, že jej darovala nové a oveľa krajšie oči, ako mala predtým... Urazený nápadník napokon udal dievča konzulovi Paschasiovi ako kresťanku. V tých časoch to malo fatálny dopad. Deva sa pred sudcom priznala k viere, za to ju čakal pobyt v nevestinci.
Ibaže, keď ju sluhovia schytili, že ju tam dopravia, devu chránila zázračná moc. Nepohli ňou chlapi ani záprah volov. Katani potom zapálili okolo nej vatru, ale ani tá Lucii neublížila. Tak jej pálili telo, do uší liali rozžeravené olovo, polievali ju vriacim olejom, smolou i močom, trhali kožu, zuby, vlasy... Mimoriadne ukrutné bolo, keď deve odrezali prsia...
Napokon ju 13. decembra 304 usmrtil meč, ktorý jej kat vrazil do hrdla. Syrakúzski kresťania Luciu s úctou pochovali a nad jej hrobom vyrástol chrám. Keď sa chýr o martýrke rozletel do sveta, pribúdali ďalšie.
Svätá Lucia má i v súčasnosti nemálo ctiteľov - je patrónkou nevidiacich a o uzdravenie ju prosia pacienti s očnými chorobami, s bolesťami hrdla, aj matky pri vážnych ochoreniach detí. Za ochrankyňu ju uznávajú i advokáti, spisovatelia a ďalší.
Budí Nobelových laureátov
S trinástym decembrovým dňom prichádza ráno do luxusného hotela Grand v Štokholme pôvabný živý budíček. Mieri do izieb laureátov prestížnej Nobelovej ceny, ktorá tradične býva udeľovaná pár dní predtým. Túto rolu zverujú Švédi každoročne miestnej krásavici, ktorú vybrali spomedzi množstva adeptiek na hlavnú švédsku Luciu. Mladá dáma prichádza celá v bielom a s neobyčajnou korunou - vencom s horiacimi sviečkami na hlave.
Noc na Luciu považovali za najnebezpečnejšiu
Aj táto obyčaj dokumentuje, aký veľký je Luciin kult v luteránskej Škandinávii. Podľa juliánskeho kalendára býval práve 13. december termínom zimného slnovratu, a teda najkratším dňom v roku a až v roku 1582 bol po prijatí gregoriánskeho kalendára preložený na 21. december.
Noc na 13. decembra je v pamäti ľudí považovaná za najnebezpečnejšiu v roku. Preto do slnovratu nasledujú v Európe slávnosti a ľudové obrady na privolanie návratu svetla. Lucia, talianska národná svätica, má všade ako rekvizitu lampáš či sviecu. A hoci by jej pristala oveľa vznešenejšia spoločnosť, podľa legiend a povier jej prichodí porátať sa s mátohami temnôt - strigami a bosorákmi.
Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu píše, že v niektorých častiach Slovenska sa tradovalo, že Lucia je dokonca najväčšou bosorkou a pred dňom jej menín jedli ľudia cesnak a robili cesnakom, posvätenou kriedou i soľou ochranné kríže na vráta. Mládenci na krížnych cestách okolo dedín robili na odplašenie bosoriek hluk - strieľali, trúbili, pískali na píšťaľkách a cengali spiežovcami.
Ľudia cudzie ženy do príbytkov zásadne nepúšťali, nič z domov nepožičiavali a dodnes našimi dedinami behajú na Luciu dievčence v bielych háboch a natierajú ľudí cesnakom, aby boli zdraví a aby im striga neublížila. Maľujú ľudí aj vápnom a ufúľajú ich popolom rozmiešaným vo vode a deti na tradičných obchôdzkach skúšajú, či sa vedia modliť.
Luciový stolček odhaľuje bosorky
Dodnes sa popularite teší luciový stolček. Gazda ho začína vyrábať práve na Luciu z dreva ihličnanov, ale bez jediného klinca. A bolo treba denne až do Vianoc na stolčeku pracovať, lebo iba raz za deň a len jedným zaseknutím možno drevo opracovať sekerou. Gazda ho potom vzal na polnočnú omšu, a keď počas nej na ňom sedel, vedel identifikovať všetky strigy, lebo boli chrbtom k oltáru.
A ako opisuje Horváthová, strigy mali pri sebe aj usvedčujúce dôkazy - napríklad tá, ktorá kradla kravkám mlieko, mala šechtár. Gazda so stolčekom musel však na trati kostol-domov urobiť po omši traťový rekord. Strigy totiž vedeli, že ich odhalil a hrozila mu bitka, aby sľúbil, že ich neprezradí. Neraz mal pri sebe aj ihly - tie im sypal do cesty, boli totiž povinné preteperiť sa uškom ihly, čo ich zdržalo, a doma mu už nesmeli uškodiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
