Ako som už spomínal, mám pripravený taký pracovný zoznam stavieb či stavebných pamiatok, ktoré chcem postupne (pokiaľ bude tento seriál pokračovať...) na tejto strane predstaviť. Tento zoznam sa pokúšam neustále doplňovať, a to buď tak, že sa "hlboko zamyslím", alebo čosi nájdem v časopisoch, knižkách či, samozrejme, na internete. Občas pritom natrafím na stavbu, o ktorej som v živote nepočul a ktorá je hodna predstavenia v tomto seriáli. Takou je aj moderné sídlo Škótskeho parlamentu (nazývaného v škótskej galštine Pŕrlamaid na h-Alba) v Edinburghu.
Kráľovstvo do roku 1707
Najprv malá exkurzia do histórie. Ako isto viete (pokiaľ ste neprepadli zo zemepisu), Škótsko je dnes súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a severného Írska. Nebolo to tak ale vždy. Až do roku 1707 bolo Škótsko samostatným kráľovstvom. V uvedenom roku však zákonom, ktorý je známy pod názvom Act of Union (čiže akt alebo zákon o únii či zjednotení), došlo k vytvoreniu politickej únie medzi kráľovstvami Škótska a Anglicka. Pritom došlo k zlúčeniu parlamentov obidvoch krajín do parlamentu Veľkej Británie, sídliacom vo Westminsterskom paláci v Londýne. Ďalších 292 rokov po tomto akte zlúčenia bolo Škótsko riadené priamo z Londýna a nemalo vlastnú legislatúru.
Referendum v roku 1997
Koncom minulého storočia však v Škótsku silnelo hnutie volajúce po aspoň čiastočnej samospráve. Toto hnutie vyvrcholilo referendom konaným 11. septembra 1997, v ktorom škótski voliči rozhodli o zriadení parlamentu, ktorý bude rozhodovať o väčšine vnútorných záležitostí Škótska. Po zvolení 129-členného parlamentu, ktorý po prvý raz zasadol 12. mája 1999, bolo treba nájsť odpoveď na otázku "kam s ním?", čiže bolo treba nájsť resp. vybudovať dôstojné permanentné sídlo pre prácu škótskych poslancov.
Historická štvrť Holyrood
Spočiatku sa uvažovalo o troch lokalitách v Edinburghu a jeho okolí a až neskôr k nim pribudla lokalita na okraji historickej štvrte Holyrood, v ktorej bolo napokon sídlo parlamentu postavené. Lokalita Holyrood bola vybratá v januári 1998, a to po dohode s pivovarom Scottish and Newcastle, ktorý bol ochotný nechať zbúrať svoje tam stojace sídlo a presťahovať sa inam. Po výbere lokality bola vypísaná medzinárodná architektonická súťaž na návrh sídla parlamentu. Do súťaže poslalo návrhy mnoho renomovaných architektov. V marci 1998 bolo z podaných návrhov vybratých 12, v máji bol výber zúžený na päť.
Vo finále päť návrhov
Finálnych päť návrhov bolo predstavených verejnosti na výstavách po celom Škótsku. Reakcia verejnosti ukazovala, že medzi najpopulárnejšie návrhy patrí návrh španielskeho architekta Enrica Mirallesa. Vypracovaním podrobného návrhu bolo poverené španielsko-škótske architektonické konzorcium EMBT/RMJM, vytvorené špeciálne pre tento projekt. So stavebnými prácami sa začalo (demoláciou sídla už spomínaného pivovaru) v júni 1999. Miralles sa snažil navrhnúť také sídlo parlamentu, ktoré by reprezentovalo a prezentovalo národnú identitu Škótska. Výsledkom je nehierarchický, organický súbor relatívne nízkych budov, dobre zapadajúcich do "drsnej" okolitej scenérie a symbolizujúcich spojenie medzi prírodou a škótskym ľudom.
Prvky z prírody a krajiny
Preto možno na budovách nájsť mnoho prvkov "odpozorovaných" od prírody a krajiny, akými sú napríklad motívy listov na streche vstupnej haly (Garden Lobby) a veľké okná zasadacej sály. Vnútri budov je spojenie s krajinou naznačené použitím škótskych hornín (napr. ruly a granitu) na obklady stien a podláh, i použitím dubového a javorového dreva na výrobu nábytku. Hovorí sa, že pri prvom zasadaní komisie architektov hodil Miralles na stôl niekoľko vetvičiek a listov zo stromov a povedal - "to je škótsky parlament". Sídlo parlamentu je súbor vzájomne prepojených budov s celkovou podlažnou plochou 31 000 štvorcových metrov. Tento súbor je zoskupený okolo centrálnej haly (Garden Lobby), pripomínajúcej nádvorie kláštora či univerzity a slúžiacej ako sociálny priestor. Hala je osvetlená svetlíkmi, ktoré zvonku pripomínajú listy stromov.
Poslanci zasadajú "nad ľudom"
Najdôležitejšou miestnosťou celého komplexu je plenárna zasadacia sála. V nej sú kreslá poslancov usporiadané približne do polkruhu, čo by vraj malo prispievať k dosiahnutiu konsenzu medzi vládnymi a opozičnými poslancami. Toto usporiadanie kontrastuje so známym "konfrontačným" usporiadaním dolnej snemovne britského parlamentu, v ktorom poslanci vládnucej strany a opozície sedia proti sebe. Zasadacia sála je umiestnená nad verejne prístupným priestorom pod ňou, čo má poslancom pripomínať, že ich moc pochádza zdola, z ľudí "pod nimi". Nad sálou je galéria, z ktorej môže zasadanie parlamentu pozorovať verejnosť (225 ľudí) a tlač (34 miest).
V komplexe aj historická budova
Okolo sály sú štyri vežovité stavby s menšími eliptickými sálami na zasadania parlamentných komisií. Ďalšou budovou je budova s kanceláriami poslancov a ich asistentov. Jedinou historickou časťou komplexu je dom Queensberry House z roku 1667, ktorý bol však zosilnený a zmodernizovaný (sídli v ňom vedenie parlamentu). Na vonkajších fasádach jednotlivých budov sa tiež nachádzajú prvky, odkazujúce na škótsku kultúru. Ide napríklad o trochu kontroverzné panely z dreva či granitu, ktoré – podľa predstavivosti – vraj pripomínajú nákovu, sušič na vlasy, pištoľ či dokonca kosák a kladivo.
Záclona či korčuľujúci kňaz?
Krátko po otvorení nového parlamentného komplexu uviedla vdova po Mirallesovi (ten sa dokončenia stavby nedožil), že tieto prvky majú jednoducho zobrazovať odhrnutú záclonu pred oknom. Miralles, ktorý rád využíval tvary s mnohorakými významami, však vraj predtým povedal, že by bol rád, keby tento prvok pripomínal ikonu švédskej kultúry, známu kresbu korčuľujúceho sa reverenda Walkera. Ďalším veľmi zaujímavým prvkom sú vysunuté okná na budove s kanceláriami poslancov. Tieto "kobky" majú sedadlá a majú predstavovať miesto na kontempláciu.
Nízke nároky na energiu
Strecha niektorých častí komplexu pripomína obrátené rybárske člny. Treba spomenúť aj to, že komplex bol stavaný tak, aby mal čo najnižšie energetické nároky. Voda pre budovu sa ohrieva v solárnych paneloch na streche jednej z budov. Budova je veľmi dobre tepelne izolovaná, aby sa v nej v zime nemuselo priveľmi kúriť. Dobrá izolácia by však mohla viesť k prehrievaniu budovy počas leta, keď dovnútra cez sklenené stropy praží slnko. Preto automaticky riadený systém otvára v noci okná, aby sa prehriate časti ochladili. Časti betónovej podlahy sú chladené vodou, čerpanou z hĺbky 25 metrov.
Mnohonásobné prekročenie nákladov
Výstavba moderného sídla Škótskeho parlamentu neprebiehala bez problémov a dokonca hrozilo zastavenie prác. Pôvodný rozpočet počítal s nákladmi vo výške 55 miliónov libier, skutočné náklady dosiahli sumu 414,4 milióna libier. To znamená, že každý z 5,1 milióna obyvateľov Škótska prispel na výstavbu sídla svojho parlamentu sumou 94 eur. Komplex bol kolaudovaný v lete 2004, tri roky po plánovanom termíne. Prvé zasadanie Škótskeho parlamentu v novom sídle sa uskutočnilo 7. decembra 2004, formálne otvorenie sídla vykonala britská kráľovná Alžbeta II. 9. októbra 2004.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
