Politickú kariéru začínal zbieraním podpisov na Hlavnej ulici. Neskôr sa dostal do mestského parlamentu, najnovšie do krajského, kde za sebou nechal aj politických harcovníkov zo starých známych strán. Tričko politickej strany odmieta, tvrdí, že žiadna nie je pre neho dosť dobrá. Najviac ho ľudia poznajú na KVP a Terase, kde chodí od dverí k dverám. Okrem toho vydáva vlastné noviny a píše blog. Tvrdí, že bilbórd mesiac pred voľbami nestačí. Z komunistov má husiu kožu, najradšej by ich vyhodil zo všetkých funkcií. Jeho najčastejšie slová sú spravodlivosť a sloboda. O politike nežartuje. Na mail, v ktorom sme ho žiadali o rozhovor, odpísal o piatej ráno. Poslanec Alfonz Halenár.

V župných voľbách ste dostali ako nezávislý kandidát najviac hlasov v meste. Potešil či prekvapil vás tento úspech?

- Oboje. Nepoznám kandidáta, ktorý by išiel do volieb s tým, že neuspeje. No naučil som sa opatrnosti, a preto ma to milo prekvapilo.

Prečo ste nezávislý?

- Nie som nezávislý. Som závislý na slovách ako spravodlivosť, sloboda, demokracia.

Cesta nezávislého politika je však náročnejšia ako tá pod tričkom strany. Prečo ste si ju vybrali?

- Pretože si často myslím, že slová, ktoré majú politické strany v názvoch, nenapĺňajú ideami.

Nezávislí kandidáti v mestskom zastupiteľstve majú svoj vlastný klub. Vy však nie ste ani členom toho klubu a museli kvôli vám zaviesť špeciálny klub „Iný", v ktorom ste sám.

- Nevidím dôvod, prečo by som mal s tzv. nezávislými byť v nejakom klube. Sú tam komunisti Hlinka a Čižmáriková. Blaškovičová vystupuje na podporu Trebuľu v jeho oficiálnych predvolebných tlačovinách. Ďalší nezávislý tam je starosta Ťahanoviec Betuš, ktorý sa bije do pŕs, že bol členom komunistickej strany. S takýmito ľuďmi sa mám dávať ja do spolku? Veď žiadny slušný človek sa s nimi nedá.

Žiadny nezávislý pre vás nie je dosť nezávislý?

- V mojich očiach nie sú nezávislí.

Často kritizujete ľudí, ktorí boli v komunistickej strane, vyzerá to dokonca ako vaša hlavná agenda. Prečo je to pre vás také dôležité?

- Ľudia, ktorí aktívne prispievali k tomu, aby tento čas demokracie vôbec nevznikol, nemajú ani morálne právo byť vo verejných funkciách. Mali by sa skryť do poslednej myšacej dierky. Namiesto toho však oni, plní sebavedomia, vystupujú, že sa nemajú za čo hanbiť. Za 20 rokov som našiel len dvoch komunistov, ktorí verejne povedali, že sa hanbia a že ich to mrzí. Aj v mestskom parlamente sú komunisti. Myslením aj konaním.

Niekoľkokrát ste dali návrhy smerujúce k tomu, aby členovia komunistickej strany nezastávali verejné posty.

- Áno, dal som aj primátorovi návrh, aby urobil len gesto. Vyzvať tých ľudí, aby opustili pracovné miesta. Aby dali návrh na rozviazanie pracovného pomeru. Aby sme si na magistráte mohli povedať, že sme splnili aspoň túto základnú požiadavku spravodlivosti.

Ako dopadol tento návrh?

- Odmietol to urobiť. Možno by nikto neodišiel, možno by nikto nepodal návrh na rozviazanie pomeru, ale aspoň by to už zaznelo. Bolo by počuť, že toto chceme. To, že by sa to nestretlo s reakciou, je druhá vec. Ale on nebol schopný urobiť ani to gesto. Presne to isté bolo s Bauerom, keď som mu dal ešte ako županovi to isté podporené petíciou 1 400 ľudí.

Čo ste robili pred '89?

- Pracoval som vo výpočtovom stredisku.

Prednedávnom sme mali 20. výročie nežnej revolúcie.

- November '89 som vnímal ako skvelú príležitosť začať v tejto krajine úplne nový život.

Tú príležitosť sme využili?

- Premrhali sme ju. Pretože si stále myslíme, že niekto príde a vyrieši naše osobné problémy, či finančné, či ľudské. No nie je to tak. Musíme si pomôcť sami.

Preto ste sa začali zaujímať o politiku?

- O politiku sa začal zaujímať asi každý, kto žil v tejto krajine, pretože sme čelili úplne novým témam. Verejné financie a spôsob nakladania s nimi. O tom sme predtým nič nevedeli.

Vraj ste v politike začínali pre pár rokmi na Hlavnej ulici zbieraním podpisov.

- Áno. Po desiatich rokoch od nežnej, keď som videl, čo sa tu deje, povedal som si, že je najvyšší čas aktívne prispievať k zmene.

Kedy sa vám to podarilo?

- Ešte predtým, v roku 1992, som sa stal poslancom na KVP. Bol som tam rok a pol, potom som to nechal. Už vtedy som tam videl, že jedna vec je tá, čo dostávame ako poslanci a druhá vec je, čo sa pečie mimo poslaneckej miestnosti. V meste to je ešte v oveľa horšom rozsahu. Hlavne čo sa týka množstva peňazí, o ktorých sa rozhoduje.

Píšete si vlastné noviny, roznášate ich do schránok, máte blog...

- Stretávam sa tak s ľuďmi a dozviem sa veľa vecí. Získavam podnety a sťažnosti, ktoré následne odosielam na magistrát alebo na mestskú časť. Žiaľ, efektivita tej práce je mizivá. Na množstvo podnetov nebolo vôbec odpovedané. Ak áno, len formálne, bez toho, aby sa niečo pohlo.

Ľudia nevedia, čo by mohli od poslanca chcieť. Akoby nechápali, že odkedy vyjdú z brány von, čelia dôsledkom miestnej politiky. Či je odprataný sneh, koľko platia za smetie, ako sa dostanú na zastávku MHD

Má to potom zmysel?

- Hocikto sa na mňa s niečím obráti, dostane odo mňa informáciu, kedy som to odovzdal. A roznášanie má výhodu, že ušetrím na poštovnom a som si istý, že to každý dostane.

Kuriozitou je, že osobne navštevuje svojich voličov, klopete im na dvere.

- Robím to, aby som zistil, ako berú moje názory v novinách. Spätná väzba je pre mňa dôležitá a je veľmi zaujímavé sledovať reakcie ľudí, keď vidia živého poslanca pred dverami.

Vyhodili vás niekedy?

- Veľakrát. Najhoršie bolo, keď ma asi 120-kilový muž naháňal z tretieho poschodia. Bol podnapitý, takže som mal výhodu a stihol som ujsť. Mám veľa nepríjemných i príjemných rozhovorov. Jeden pán mi dokonca daroval obrazy.

Ako často chodíte za ľuďmi?

- Keď začnem na KVP, tak to robím niekoľko mesiacov. A potom po Terase. Chodím takto každý deň. Trvá to mesiace a potom začínam odznovu.

Koľko bytov denne navštívite?

- Niekedy 30, inokedy 10. Naposledy to bol veľmi ťažký a emotívny rozhovor so staršou paňou, ktorej manžel je trvale ležiaci pacient. Bol to asi hodinový rozhovor a musel som sa hanbiť ako poslanec mesta za to, v akom stave je zdravotníctvo v tomto meste.

Prečo to všetko robíte?

- Niekto chodí na pivo, niekto na futbal a mňa baví politika. Nerobím ju preto, že si tam chcem sadnúť a zobrať mesačný poslanecký plat. Mám nápady, ako by sa dalo prejsť od míňania peňazí k riešeniu problémov.

Vo svojom volebnom obvode ste vo voľbách zvíťazili nad miestnymi politikmi zo známych politických strán. Aj oni by mali začať chodiť od dverí k dverám?

- Voľby nie sú odmena. Bilbórd mesiac pred voľbami nestačí. Ľudia nevedia, čo by mohli od poslanca chcieť. Akoby nechápali, že odkedy vyjdú z brány von, čelia dôsledkom miestnej politiky. Či je odprataný sneh, koľko platia za smetie, ako sa dostanú na zastávku MHD atď. Nevedia, že majú zo zákona možnosť kontaktovať poslancov otázkami a ten je povinný im odpovedať.

Ste kontroverzný poslanec.

- Asi áno. Mám veľa nepriateľov. Pretože dochádza k ideologickým stretom, po politickej a názorovej stránke.

So železnou pravidelnosťou sa z vás na rokovaní mestského parlamentu poslanci smejú. Ako to vnímate?

- Keď rozdávam rany, musím ich aj prijímať. Keď začnem hovoriť o tom, že pri ľuďoch, ktorých navrhujeme na ceny mesta, by mala byť informácia, či boli členmi komunistickej strany, tak sa poslanci z toho smejú. Čo si o tom môžem myslieť?

Ste zrejme najčastejším rečníkom rokovaní. Oponenti vám vyčítajú, že vaše reči sú prázdne a že len kritizujete. Máte k všetkému čo povedať?

- Často mi ľudia hovoria, že len špáram, ale čo zo mňa. No v drvivej väčšine je súčasťou môjho príspevku aj návrh na riešenie.

Aká je efektivita vašej práce?

- To zaujíma aj mňa. Tiež by som sa chcel viac presadzovať. Často sa pýtam aj sám seba, aký má význam, čo robím.

Povedzte tri konkrétne veci, ktoré ste ako poslanec urobili.

- Presadil som, že zápisnice z mestského zastupiteľstva sú na internete. Podarilo sa mi dostať pred poslancov stav vyšetrovania podozrivo rozdaných 107 bytov. Aj mojou zásluhou je, že som primátorovi asi dva roky hovoril, prečo nám berie 20 minút najlepšieho ranného času svojím príhovorom s kým sa stretol za posledné dva mesiace. Presunul to na web.

Vašou „zásluhou" tiež obmedzili rečnícky čas na tri minúty.

- Áno, bolo to kvôli mne, potvrdili mi to poslanci. Ale je to prehrešok voči demokracii.

Aké sú vaše politické ambície?

- Budem kandidovať za starostu KVP a rád by som bol aj poslancom mesta.

Chceli by ste si sám seba niekedy predstaviť ako primátor?

- Áno. Ale zatiaľ som sa nestal ani starostom. Každý druhý Košičan, ktorého stretnete na ulici a išiel by si zajtra sadnúť na stoličku primátora, zvládol by ju presne tak ako ten súčasný. Chodiť na reprezentačné udalosti, rozdeľovať peniaze a podpisovať listiny. Na súčasného primátora sa pozerám aj ako na človeka, ktorý svojím podpisom odobruje neuveriteľne stupídne odpovede úradníkov mesta.

Končia sa vaše ambície pri komunálnej politike?

- Najradšej by som bol zajtra predseda vlády.

Uvažovali ste nad založením vlastnej strany?

- Jednu neúspešnú stranu sme sa pokúšali založiť s priateľmi z internetových fór - Iniciatívu za občiansku spoločnosť. Ale skončilo sa to totálnym krachom.

Máte otvorený slovník. Vo svojich novinách ste napríklad za župana Zdenka Trebuľu uviedli politickú príslušnosť KSS-ŠtB-Smer. Žalovali vás niekedy?

- Práve Trebuľa ma chcel žalovať. Ale rozmyslel si to, že mi nebude robiť reklamu. Inokedy sa mi vyhrážal, že na to doplatím. Po vyšetrovaní políciou v súvislosti s jeho údajnou objednávkou bitky u mafie mi to nahnalo strach.

Takmer vždy, až na výnimky, hlasujete proti. Nie je to póza?

- V majetkových otázkach, vzhľadom na tom, že nedôverujem majetkovej komisii, všetky tie ceny, ktoré ponúkajú, odmietam, pokiaľ tam nie je verejná súťaž. Prekáža mi aj Európske hlavné mesto kultúry. Míňanie v podobe EHMK je vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov von oknom.

Župné voľby nafarbili krajinu na červeno. Ako to vnímate?

- Je mi to strašne ľúto. 20 rokov od '89 sme nepokročili. Smer tvoria komunisti, často eštebáci, často udavači pre ŠtB a ľudia, ktorí chcú mať veľmi rýchly profit z toho, že sú v tej politickej strane. My občania v rámci sebaobrany by sme mali mať dostatočne silné cítenie nevoliť takých ľudí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.