Neskôr režíroval v bratislavskej Komornej opere, v Opere SND, ktorej 5 rokov aj šéfoval, či Opere pražského Národného divadla. Jeho inscenácie uviedli na festivaloch a prehliadkach v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku. Popri divadelnej práci sa venoval aj televíznej tvorbe. Niektoré jeho televízne diela boli uvedené na významných európskych festivaloch (Zlatá Praha, Grand Prix d´Italia, Cannes). Do Košíc sa vrátil po viac ako 20 rokoch ako režišér nedávno premiérovanej opery Lucia di Lammermoor.
Po VŠMU ste pár rokov pôsobili v košickej opere. Ako si na tie časy spomínate?
- Bolo to pre mňa jedno z najkrajších životných období - a to myslím celkom úprimne. Prišiel som sem totiž v čase, keď mali ešte ľudia iné hodnoty a priority. Stretli sme sa tu partia ľudí, ktorých divadlo bavilo - nechceli sme robiť nič iné a mali sme neuveriteľné ambície byť najlepší na svete. Mnohí z nás sa aj dostali na špičkové pódiá - za všetkých spomeniem hádam Štefana Margitu. Práca nám nesmierne chutila, nemali sme problém veľa pracovať. Podstatný rozdiel medzi rokmi, keď som tu pôsobil, a dneškom je, že vtedy sme robili ročne 4-5 premiér a mesačne sme hrali niekedy až 17 predstavení. Dnes sa robia 2 premiéry a opera hrá mesačne 5-6 predstavení. To sa značne odráža najmä na kolektívnych telesách, ako sú zbor a orchester. Cítiť, že to už neberú ako svoju prioritu, pretože ak mesačne odohráte 5 predstavení, musíte sa poohliadať inde, aby ste sa uživili. A pri takej práci sa nedá vyhnúť tomu, že z nej cítiť amaterizmus.
Topí sa opera na Slovensku len pre nedostatok financií?
- Povedané slovami klasika, môjho kamaráta, bývalého člena košického operného zboru Gusta Kubáňa, v Jakubiskovom filme Tisícročná včela: "Za všetkým sú peniaze, peníze a peneži." A tých je naozaj málo. Je pravda, že u nás sa zo štátneho rozpočtu dáva na kultúru najmenej financií v porovnaní s hádam všetkými okolitými krajinami. Ja by som sa však nevyhováral iba na ne. Financie nie sú všetko, nedá sa za ne kúpiť nielen zdravie, ale ani kadečo iné. Napríklad invencia a profesionalita. A to je to najpodstatnejšie! Operné umenie nám umiera na osobnostiach - tvorivých aj interpretačných. Je to aj otázka priorít šéfov. Tí by nemali vo svojom súbore strpieť ľudí, ktorí sa flákajú, nedosahujú kvalitné výsledky, a sú tak isto finančne, ale aj morálne ohodnocovaní ako tí, ktorí si svoju prácu robia poctivo. Lebo kto pochopí, že jeho umenie nemá reflexiu, začne sa pozerať na peniaze.
Achillovou pätou opery je aj záujem mladých ľudí. V slovenských hľadiskách to zatiaľ nevyzerá na to, že by sa tu v nastupujúcej generácii tvorilo silné podhubie operných fanúšikov.
- Dôležitý je najmä prvý kontakt s operným žánrom. Vo väčšine prípadov človeka odradí, lebo je nepripravený. Veľmi dôležitá je príprava na prvé poznanie opery. Podstatné je zázemie, či už rodinné, alebo zo školy. Divadlá preto musia zaradiť medzi svoje priority tvorbu pre mladého diváka. Bez toho je naše ďalšie úsilie úplne bezvýznamné. V Bratislave a v Prahe stretávam v publiku veľa mladých ľudí. Chodia do opery spontánne, majú tam rande, chápu, že to je niečo výnimočné, chcú zažiť niečo neopakovateľné. Uchoval som si v pamäti zážitok z predstavenia Predanej nevesty v pražskom Národnom divadle. Blízko pri mne sedela matka so sviatočne vyobliekanou dcérkou, ktorej neustále vysvetľovala, čo sa udeje ďalej, kto príde... Dcérka pozorovala scénu s rozžiarenými očičkami. Bola fascinovaná zážitkom. No aby to všetko nebolo dokonalé, zážitok nám kazila anglicky hovoriaca turistka, ktorá pokojne jedla šuštiac pritom igelitovými obalmi počas tónov geniálnej Smetanovej hudby. To je lesk a bieda nášho snaženia. Niekto niekoho vychovával a niekoho už vychovávať netreba, lebo by to bolo márne...
Často diskutovanou témou je aj režijné naštudovanie - či sa držať viac tradičných výkladov, alebo s výkladom experimentovať a snažiť sa ho rôznymi posunmi priblížiť súčasnému divákovi. Čo viac konvenuje vám osobne?
- Umenie by malo byť aktuálne, musí reagovať na dobu, v ktorej žijeme. Je však len otázkou nášho vkusu, aby sme ho príliš neznásilňovali, neaktualizovali ho neadekvátne. O tom je naša profesia. Chceme, aby divák odchádzal z hľadiska vzrušený zážitkom. Aby uvažoval, mal svoje stanovisko.
Pracujete aj na komerčných projektoch, čo vás drží pri opere?
- To, že operu naozaj milujem, žijem ňou, napĺňa ma, nedáva mi spať, vzrušuje ma...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
