en“ (a pod.) vás udolá.
Stávka, ktorá je v hre, teda či sa štáty a kontinenty dohodnú na planetárnej akcii proti uhliku v ovzduší, nie je taká vysoká, ako vyzerá. Respektíve, akú by ju chceli vidieť, paradoxne spoločne, priatelia aj odporcovia teórie globálneho otepľovania. Aj keby sa totiž v Kodani zrodila dohoda na konkrétnych záväzkoch, čo sa vôbec nečaká, aj tak sa nedodrží. Toto tvrdenie sa, iste, nedá vyargumentovať. Len ľudský rozum sa vzpiera predstave, že to môže fungovať... Kto si myslí opak, nech si zistí aktuálny stav plnenia Kjótskeho protokolu, predchodcu tejto Kodane. Ten pritom neratifikovali všetky štáty, len najväčší stúpenci.
To, o čo ide v Kodani, je svetová dohoda o zvýšení cien energií.“
Problém stámiliardových investícií do boja s CO2 nie je umelý. Autorovi textu ani Klaus nevyhovorí, že ak v deväťdesiatych a „nultých“ rokoch (tohto storočia) v lete podvedome sleduje predpovede počasia, tak preto, lebo už má skúsenosť s tropickými periódami, kedy je lepšie (pre neho osobne) nevypchať nos z domu. Takúto potrebu pred 30-40 rokmi nemal a takisto si ťažšie spomína na decembre bez snehu. Lokálne výkyvy nemusia ešte nič znamenať, ale ak máte za dekádu v regióne viac a horších povodní, ako predtým za storočie, a ten váš región nie je zďaleka jediný s touto skúsenosťou, tak sa zdá, že ani s hydrologickým režimom nie je všetko tak ako bývalo. Nie? A na veci nič nemení, že najteplejší rok sveta bol preukázateľne 1998 a odvtedy „software“ otepľovačom celkom nevychádza.
Otepľovanie, či akési anomálie existujú, a vplyv ľudskej činnosti na tento jav „viac ako zanedbateľný“ nevieme vylúčiť. Skutočná otázka, na ktorú však v Kodani už „vedia“ odpoveď, znie tak, či krížová vojna proti skleníkovým plynom pod politickým diktátom je nieže efektívny, ale vôbec nástroj na zabránenie dôsledkom. Ktoré, otázka číslo 2, budú ozaj také katastrofické, ako hlásajú priatelia teórie klimatickej zmeny. Ako prezradil aj nedávny únik mailov z Norwicha, samotní „nositelia svetla“ (jedinej pravdy) vedú medzi sebou spory aj v základných veciach, takže „musia“ švindľovať, zatajovať údaje, atď. Nevšímajme si ani, že Blaira práve vyšetrujú, lebo vstúpil do vojny v Iraku na základe lživých informácií... Hehehe. „Climagate“ však naozaj nie je situácia, v ktorej môžu politici dôveryhodne žiadať jeden od druhého, aby sa zložili, napr. na 200 miliárd pomoci rozvojovým štátom... A pozor – každý rok! Ak zahodíme balast, to, o čo ide v Kodani, je vlastne svetová dohoda o zvýšení cien energií cestou predraženia „špinavých“ zdrojov a dotovania „zelených“ (solárne panely a pod.). Pričom ambicióznosť plánov nijako neznižuje ani hospodárska kríza, o ktorej sa hovorí, že je najhoršia za posledných 80 rokov. Je možné, že klimatická zmena svet ohrozuje, avšak politickí lídri sú už globálne natoľko nedôveryhodní, že sa nedá ubrániť domnienke, že väčšmi ako o planétu tu beží o kontrolu nad novými peňazotokmi či podiel na akejsi „spoločenskej revolúcii“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
