Práve z tohoto dôvodu sú si totiž s manželkou Dádou Patrasovou aj po rokoch vzácni. Čaro vzájomných náhodných stretnutí na hotelových izbách je podľa neho neopakovateľné a na svojom živote by nemenil ani najmenší detail. Felix Slováček si našiel čas na rozhovor počas návštevy Košíc, keď verejnosť potešil v rámci koncertu Karla Gotta.
S manželkou si už 30 rokov šťastne nažívate. Je vo vašom prípade receptom na šťastný vzťah aj veľká miera odlúčenosti, ktorú má na svedomí vaše neustále cestovanie?
- Je pravda, že som neustále niekde vo svete, takže sa na seba vždy veľmi tešíme. Sme si vzácnejší a nemám vôbec pocit, že už sme spolu tak dlho. Ale aj Dáda je pomerne rozlietaná, neustále robí predstavenia pre deti a keď mám náhodou voľno, cestujem s ňou a rád jej robím šoféra. Nakoniec sa večer spolu stretneme v hoteli v "cudzej" izbe, a to má svoje neopakovateľné čaro. (Smiech.)
Zaspomínate si z času na čas na finty, ktoré ste na svoju lásku používali, keď ste ju ešte len chceli "dostať"?
- Sklamem vás, ale ja som vlastne nepoužil vôbec žiadnu fintu. Bol som ňou ešte v divadle Semafor pozvaný na večierok aj s kamarátom a oni nám s kamarátkou navarili. Všetko mi tam priam neuveriteľne chutilo, a to mi bolo veľmi sympatické.
Čiže láska vo vašom prípade išla tradične cez žalúdok...
- Pravdou je, že si priebeh daného večera ona možno predstavovala trošku inak. Ale keď som sa najedol a napil, tak namiesto čohokoľvek iného, som u nej zaspal a ráno som sa zobudil netušiac, kde vlastne som. To sa občas každému stane, že to preženie... No a vedľa mňa v bielej posteli ležalo schúlené čierne klbôčko s dlhými čiernymi vlasmi... A ako som bol ešte taký rozospatý, tak som to klbko rozmotal a od tej doby sme spolu.
Takže hlavnou iniciátorkou vášho vzťahu bola vaša manželka...
- Áno, dá sa to tak povedať. I keď ja som bol samozrejme rád.
Kedy ste pochopili, že je to tá pravá a chcete si ju zobrať za manželku?
- Okamžite. Hneď, ako som rozbalil to klbko. (Smiech.)
V jednom z rozhovorov ste sa krásne vyjadrili, že je ako anjel a ako žena je nenahraditeľná. V čom sa najviac prejavuje jej dobrota a láskavosť?
- Má neuveriteľnú charizmu pôsobiacu na deti, za čo asi ani nemôže. Keď sme napríklad na dovolenke v Turecku a sú tam cudzie deti, ktoré ju nikdy nevideli, zákonite ich všetky nájdete pri raňajkách pri našom stole. Inde ani noha. Ona má skrátka zvláštny dar anjela, alebo čoho...
Keďže má tak veľmi rada deti, netúžili ste mať väčšiu rodinu? Stačili vám Félix a Anička?
- Chceli sme viac detí, ale nejako sa nám to nepodarilo. Túžili sme mať tak päť - šesť. Máme dve, no sme veľmi šťastní.
V čom ste si s manželkou podobní a v čom charakterovo úplne odlišní, a tým sa dopĺňate?
- Som trošku taký "vztekloun". Skrátka máličko cholerický. Rýchlo vzplaniem, no ako vypoviem zúrivé slovo, už som v pohode, akoby sa nič nestalo. Zatiaľ čo Dáda neznáša konflikty, ani vôbec akýkoľvek hlasný prejav. Je skôr romanticky naladená. Nemôžem si pred ňou ani zakričať, lebo keby som to urobil, asi by sa zrútila.
Za tie roky čo ste spolu, sa vám ju podarilo úplne prečítať, alebo vás ešte vždy niečím dokáže šokovať?
- Myslím si, že žiadny chlap nedokáže prečítať ženu. Nikdy. Pretože to už je tak dané, že vy ste z Venuše a my z Marsu. Skôr vy odhadnete nás. Máte na to ženský nos.
Vaša manželka je vychýrená krásavica. Ste trošku žiarlivý?
- Tak nejako primerane.
To je ako?
- No dávam si pozor. (Smiech.) Len tak jemne nenápadne sledujem situáciu, no zatiaľ som sa nejako extra nemusel obávať.
V čom sa na vás vaše deti charakterovo podali?
- Pravdu povediac sa v tom veľmi nevyznám. Prisahám, že som to aj sledoval a jeden čas som si dokonca myslel, že im vôbec nerozumiem. Čím sú však starší, tak sa to zlepšuje a hovorím si, že ja som v ich veku robil podobné hlúposti. Tiež som mal samé problémy. Ako otec to samozrejme vidím inak, ale bol som v podstate úplne rovnaký.
No a boli ste rovnaký, alebo skôr ešte väčší beťár?
- (Smiech.) No... Myslím, že to bude na približne rovnakej úrovni.
Lebo predsa len, o synovom živote neviete všetko, len to, čo sa vám náhodou donesie do uší...
- Tak to je pravda. Ale najväčší rozdiel medzi nami asi vidím v tom, že ja som bol veľmi snaživý. Možno by aj Félix mohol byť, čo sa týka školy, trošku usilovnejší. Nie čo sa týka piva. To stíha až neuveriteľne dobre.
Ste veľký cestovateľ. Kam sa najbližšie chystáte?
- Len nedávno som bol štrnásť dní na turné s Karlom Gottom v Amerike, a s vážnou hudbou na turné v Kanade, kde som mal krásne koncerty v Montreali, Toronte, Vancouveri, Edmontone, Calgary... V rámci adventu má veľa práce hlavne moja žena, takže jej trošku pomôžem. No a ešte pred Vianocami mám viacero koncertov, niektoré aj na Slovensku.
Ste vy teda vôbec aspoň niekedy doma?
- Podľa mňa je práve toto úžasné. Keď totiž konečne dorazím domov, je to o to radostnejšie a výbušnejšie...
Nemáte občas potrebu byť doma častejšie? Niekedy aj cestovanie musí liezť na nervy, keďže všetkého veľa škodí...
- Nepremýšľam o tom. Beriem to tak, ako to príde a hovorím si: Pánboh zaplať. Predsa len som už svojím spôsobom dôchodca, mal by som sedieť doma a odpočívať. Ale to by ma asi zabilo. Som skrátka zvyknutý neustále niečo robiť a som rád, že ešte môžem makať.
Váš syn je tiež talentovaný muzikant. Aké je to spolupracovať s ním v rámci rôznych projektov? Tvoríte harmonický párik, alebo vám skôr hrozí ponorková choroba?
- Myslím, že mu ešte v niečom môžem poradiť. Niekedy to medzi nami vyzerá, že by mohlo dôjsť skoro až ku konfliktu, pretože má svoju hlavu. Ale potom začne premýšľať a uzná, že je to lepšie urobiť po mojom. Ešte si našťastie nechá dohovoriť.
S Karlom Gottom spolupracujete nekonečné množstvo rokov...
- Presne štyridsaťjeden. Prvýkrát sme spolu robili v roku 1968.
Takže ho poznáte lepšie ako vlastnú manželku.
- (Smiech.) Tak to teda neviem.
Určite ste spolu zažili množstvo vtipných situácií.
- Tak o tom nepochybujte. Škoda len, že vtipné veci sú vtipné iba v daný moment a nedajú sa pretlmočiť. Čomu sme sa my smiali celá šatňa, tomu by sa ľudia teraz len nechápavo prizerali.
Ako dirigent i klarinetista ste na špičke. Keď sa obzriete za seba na svoj život a na všetko, čo ste dokázali, máte zo seba dobrý pocit? Žijete život podľa svojich predstáv?
- Nič by som nemenil. Nechal by som všetko tak, ako to je. Boli samozrejme aj smutné veci a smutné príbehy, človek sa bil, ale to už ja dnes nechávam historikom a nech si o tom každý myslí, čo chce.
Blížia sa najkrajšie sviatky roka. Aké prekvapenie pod stromčekom by vás najviac potešilo?
- No neviem. Hádam keby si Dáda uviazala pod krk motýlika a už by na sebe nemala nič iné. (Smiech.)
Profil
Český klarinetista, saxofonista, dirigent a hudobný skladateľ sa narodil v roku 1943 v Zlíne.
Vlastným menom je Antonín Slováček.
Okrem svojho pôsobenia v oblasti populárnej hudby sa uplatnil tiež ako interpret klasického klarinetového repertoáru.
Jeho druhou manželkou je česká herečka a speváčka Dagmar Patrasová, s ktorou má dcéru Aničku a syna Félixa. Dcéra René z prvého manželstva je herečka.
Absolvoval konzervatórium v Kroměříži a v roku 1968 Janáčkovu Akadémiu múzických umení v Brne.
Vystupoval s Orchestrom Karla Vlacha, Orchestrom Ladislava Štaidla, Orchestrom Gustava Broma, v RIAS Radio Big Bande, v Big Bande Radio Copenhagen i WDR Big Bande v Kolíne nad Rýnom.
Bol aj šéfdirigentom Tanečného orchestra Československého rozhlasu, ktorý dnes vedie pod pozmeneným názvom ako svoj vlastný Big Band.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
