Po úspechu v Hamletovi prišli ďalšie ponuky a dnes má Mirka Partlová na svojom konte množstvo muzikálových postáv. Uplatnila sa však aj pred kamerou - diváci ju poznajú zo seriálu Panelák (ako Angie) a nedávno natočila film Juraja Krásnohorského X=X+1. V Košiciach sa Mirka nedávno predstavila v postave Ofélie, s ktorou pred 9 rokmi debutovala. Takže sme si spolu zaspomínali na jej začiatky, i osudnú nehodu s Ibrahimom Maigom, skrz ktorú ju vďaka bulváru spoznalo celé Slovensko.
Košičanom ste sa po siedmich rokoch opäť predstavili ako Ofélia. Aké to bolo zahrať si v Hamletovi, ktorý bol vaším prvým muzikálom?
- Krásne aj smutné. Pochytila ma až nostalgia, pretože Hamlet bola moja absolútna divadelná prvotina. Mám na tie 2 roky, čo sme to hrávali, krásne spomienky.
Keď vás zavolali na konkurz, boli ste rovné dva dni študentkou konzervatória...
- Bolo to naozaj ako z rozprávky. Celé sa to zomlelo tak, že ešte na základnej škole som chodila na rôzne spevácke súťaže na Záhorí. Tam si ma všimli z nejakej agentúry, zapísali si moje meno a telefónne číslo. Úplnou zhodou okolností k nim o nejaký čas prišiel Andy Hryc, že pripravuje muzikál, aby mu ukázali, aké baby teraz letia. Tam sa mu zapáčila moja fotka, takže mi zatelefonovali - pričom vôbec netušili, že som sa dostala na konzervatórium - či by som nemohla prísť na druhý deň na konkurz. Bola som z toho totálne vyhúkaná a na konkurz som šla s babičkou. (Smiech.)
Obaja vaši rodičia sú učitelia, ste ich jediné dieťa. Ako sa zmierili s tým, že budete herečkou?
- Naši vôbec netušili, čo toto povolanie obnáša, ale tešili sa, pretože videli, že ma to baví. V muzikáli som navyše dostala možnosť veľa spievať, čo sa mi nesmierne páčilo, takže mama si vydýchla, že som konečne našla svoj smer a niečo, čo ma teší.
Vravíte, že si vydýchli. Boli ste ťažký prípad pubertiačky?
- Bola som taký chalanisko, na svojom konte mám aj dvojky zo správania. (Smiech.) Veľmi rada som sa totiž bila. Jediné, z čoho mali naši obavu, keď som šla na konzervatórium, boli tie tradičné veci, ktoré o umeleckej brandži kolujú - že sa v nej veľa pije a že herci zvyknú prepadnúť drogám.
A aká je realita?
- Myslím, že sa v našich kruhoch nepije o nič viac než v inej brandži. Akurát herci sú viac na očiach verejnosti.
A ako reagovali rodičia na to, že ste ako 15-ročná stáli v Hamletovi nahá na javisku?
- Nemali s tým problém. A pre mňa to bola skúška, či som schopná cez túto hranicu prejsť, alebo nie. No nemala som s tým napokon problém ani ja, pretože diváci takmer nič nevideli - stála som im chrbtom a s kolegami som sa vedela dohodnúť. Navyše, a to bolo pre mňa najpodstatnejšie - nebolo to prvoplánové.
Dokáže 15-ročné dieťa rozoznať, ktorá nahota je prvoplánová a ktorá nie?
- Som veľmi zvláštna v tom, že divadlo beriem veľmi emočne a nie po logickej stránke. Podľa mňa sa divadlo po logickej stránke ani veľmi brať nedá. A tak som to brala aj pri Ofélii – je to prvé milovanie Hamleta a Ofélie, takže tam kúsok nahoty byť musí - je to predsa symbol sexuality. Navyše tá scéna bola nádherne nasvietená a urobená veľmi decentne. Dodnes nemám nič proti nahote, kým to nie je robené štýlom - vyzleč sa, pritiahne to viac divákov.
Nemáte s ňou problém ani pred kamerou? Tam to je predsa len o čosi naturálnejšie než na javisku.
- V Paneláku ma už pomaly cvičia. (Smiech.) Už mi "nasolili" pár scén, no zatiaľ je to v istých hraniciach.
K Paneláku sa ešte dostaneme, vráťme sa však k Hamletovi. Nepripravil vás o detstvo?
- O pubertu určite. Preto si to teraz kompenzujem. (Smiech.)
Aké to bolo vstúpiť tak prudko do šoubiznisu?
- Veľmi ťažké. Mala som však veľké šťastie na ľudí okolo seba, ktorí ma brali ako svoje dieťa. Takže som mala kopu divadelných otcov, mám a súrodencov, ktorí ma strážili.
Hoci divadelné publikum vás poznalo, do povedomia širokej verejnosti ste sa dostali z noci na ráno po nehode s Ibrahimom Maigom na motorke, ktorú ste šoférovali...
- Možno to bude znieť ako čierny "humor", ale v niečom to bolo pre mňa aj dobré. Inak by som možno vyletela omnoho vyššie, odkiaľ pád by bol podstatne horší a možno aj definitívny. Ktovie. Bola to udalosť, na ktorú nikdy nezabudnem a ktorá mi otočila karty o 180 stupňov. Zrazu som videla odvrátenú tvár šoubiznisu, zažila som silu a krvilačnosť bulváru v plnej paráde. Nikoho nezaujímalo, že mám 17 rokov a či mi to náhodou nemôže psychicky ublížiť. Každý sa zaujímal len o to, ako zaplniť titulky.
Ako ste to prežívali?
- Veľmi ťažko. Je nepredstaviteľne náročné nastúpiť do autobusu, kde o vás ľudia čítajú a zazerajú na vás. Vtedy som mala skutočne pocit, že to nikdy nepominie.
Nemysleli ste si, že sa skončil aj váš divadelný život?
- V prvom rade som myslela na to, aby boli všetci živí a zdraví. Nad prácou som vôbec nerozmýšľala.
Ako reagovali po nehode vaši rodičia?
- Veľmi som sa bála, čo na to povedia rodičia, ale tí pri mne stáli dokonca aj v tom prvotnom šoku, keď sa to dozvedeli.
Čo u vás táto nehoda zmenila?
- Naučila som sa, že po smiechu naozaj býva plač. A dodnes sa následkom týchto skúseností o ľudí dosť bojím a som veľmi opatrná.
Zrejme ste práve vtedy prudko dospeli.
- To bola skutočne bodka za všetkým. Predtým to bola rozprávočka, všetko krásne a ružové a odrazu rana osudu, ktorá mi zmenila život o 180 stupňov. V tom období sa aj veľmi veľa ľudí vykryštalizovalo - vytvorila sa skupinka ľudí, ktorým dôverujem, a skupinka tých, ktorí sa dovtedy so mnou kamarátili len preto, že som bola mediálne známa.
Boli aj v divadle ľudia, ktorí vás podržali?
- Áno. Hovorí sa síce, že v šoubiznise neexistujú kamarátstva - samozrejme, niektoré sú povrchné, ale aj v divadle sú ľudia, ktorých môžem označiť za priateľov.
Vráťme sa k Paneláku. Momentálne vás ľudia vnímajú najmä ako Angie. V čom ste si s touto seriálovou postavou podobné?
- Že máme rady ľudí. Ja nemám rada samotu, bojím sa jej. A čo máme naopak úplne rozdielne, je Angiina dôverčivosť a naivita. Ale túto polohu klasickej blondíny si naozaj užívam.
Rodinu a deti zatiaľ nechcete mať s Angie spoločné?
- Nie. Po muzikáli Neberte nám princeznú som získala asi 10-ročnú antikoncepciu. (Smiech.) Mali sme tam 14 malých chlapcov vo veku od 5 do 8 rokov, a to mi na dlho stačilo. Navyše, ešte mi netikajú biologické hodiny. Ale malého Dávidka v Paneláku si užívam. Je skutočne úžasný, malé slniečko.
Máte nejaké plány do budúcnosti?
- Celkom rada by som si šla pozrieť muzikály aj ďalej za hranice. Bola som vo Viedni a odchádzala som úplne očarená tým, ako sa muzikál robí tam. Je to, samozrejme, o peniazoch, no u nás sa muzikál v pravom slova zmysle vlastne ani nerobí. U nás je to činohra s pár pesničkami. Vo svete je to šou.
Chceli by ste sa ísť len pozrieť alebo to tam aj vyskúšať?
- Či aj vyskúšať, neviem. Na to treba veľkú dávku šťastia.
A nemáte chuť ho pokúšať?
- Zatiaľ neovládam reč tak plynule, aby som mohla odísť. No nechávam všetkému voľný priebeh. Prijímam veci tak, ako plynú.
Ste spokojná s tým, ako plynie váš život?
- Momentálne áno, pretože robím to, čo mám rada a dokonca ma to aj živí. Takže si to užívam. 
Mirka Partlová. Mladá herečka si na nedostatok úloh nemôže sťažovať.
Foto: TV JOJ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
