A keď si ju od života vyprosia a vydrú, začnú sa hnať za ďalším "lepším" zajtrajškom namiesto toho, aby sa zastavili a nadýchli prítomnosti. Nemyslel som si, že ma ešte nejaká krajina tak prekvapí a nakoniec stačilo málo - kúpiť si letenku do africkej Etiópie a motať sa v nej necelé tri týždne.

Sever Etiópie tvorí náhorná plošina. Vďaka tomu, že mestá sú vo výške okolo dvetisíc metrov, je jej podnebie prijateľné aj pre človeka zvyknutého na chladnejšie prostredie. Stačí sa teda "poprechádzať" a ste vo výške Tatier. Navštívil som napríklad nevšedný kresťanský chrám Debre Damo tesne pri hraniciach s Eritreou (ženská noha tam má zakázané vstúpiť) a bol som vo výške Gerlachu. Inak, až 65 percent Etiópčanov sa hlási k ortodoxnému kresťanstvu, ale o tom sa viac dozviete v budúcej časti.

Príroda

Ťažko popisovať etiópske červené kopce, hlboké zrázy porodené prudkými riekami v období dažďov alebo zelené pásma, striedajúce sa so šedým horstvom. Päť dní som strávil chodením po národnom parku Simien. Túry vo výškach štyritisíc metrov nad morom nevyžadovali žiadnu vážnu tatranskú kondičku. Stačila pevná obuv a dobré oblečenie, pretože počasie sa v takýchto výškach mení z minúty na minútu.

A samozrejme, mať otvorené oči a myseľ, aby ste strávili celú tú nádielku božskej nádhery. Ako mám opísať pocit, keď sa okolo mňa presúvalo asi dvestočlenné stádo opíc z čeľade Gelada Baboon? To sa nedá. Po tomto zážitku už zrejme nikdy nebudem chcieť ísť do zoo. Nie je totiž nič krajšie, ako vidieť a zažiť slobodne sa pohybujúce zvieratá vo voľnej prírode. To nie sú zimomriavky uchvátenia, to je reálny pocit neuchopiteľného spolužitia človeka, zvierat a prírody, úžasné pohladenie Boha.

Ako perfektne vykonať vraždu blchy

Už pred vstupom do tohto štátu som bol varovaný, že blchy sú bežnou súčasťou hotelových inventárov. Chýr neklamal. Po desiatich dňoch putovania som mal na tele asi 150 štípancov. Nepomáhalo nič, napriek tomu, že som okrem Fenistilu používal aj tamojšiu masť na upokojenie zápalu po bodnutí hmyzom. Najskôr som len vyhadzoval ulovené zvieratká von oknom, neskôr som ich už bez zábran zabíjal. Pozor, usmrtiť blchu nie je jednoduchá záležitosť! Je to totiž malý chodiaci tank. Potrebujete rovnú dlažbu, pevný predmet (odporúčam tenisku s čo najrovnejšou podrážkou) a slušný švih.

Najkrutejšie chvíle po napadnutí týmito malými čiernymi tvormi boli, keď mi celé telo horelo, bochníky štípancov kvitli do krásy a lýtka vďaka slnečnej páľave priam blčali. Došuchtal som sa do lekárne, kde mi dali vyslobodzujúce mlieko aspoň proti všiam. Blchy síce hrýzli naďalej, ale po prvom styku s otravným benzyl benzoate umierali. Objavil som ďalšiu osobnú životnú pravdu: Ak chcete, aby som priznal aj to, čo som neurobil, zavrite ma do miestnosti a vpustite tam jednu-dve blchy. Za päť dní vám podpíšem všetko.

Zdravotníctvo

V nemocniciach sa riešia len akútne veci. Doktori sú síce na relatívne vysokej odbornej úrovni, ale k liečeniu neštandardných diagnóz sa dostanú málokedy. Aplikujú tie isté maste, antibiotiká a lieky na rôzne choroby, zápaly a zanedbané stavy pacientov dovezených v kritickom stave zo zapadnutých častí krajiny. Úmrtia sú na dennom poriadku. Tieto informácie mi rozprávala nemecká študentka Lýdia, ktorá už druhý mesiac vykonávala dobrovoľnícku prax v nemocnici mesta Gonder.

Aj čas je naopak

Nový rok sa v tejto krajine oslavuje jedenásteho septembra a teraz sa prehupol do roku 2002. Vianoce pre istotu oslavujú začiatkom januára. Etiópsky čas má oproti európskemu posun šesť hodín. Nemyslím teraz klasický časový posun – rozdiel časových pásiem je len jedna hodina. Ak je pre Európana deväť hodín ráno, pre domácich je práve tretia hodina poobede.

Nejde elektrina či voda? Zvyknite si

Tento štát trpí chronickým nedostatkom elektrickej energie. Nie je preto nezvyčajné, že každý druhý deň nejdú elektrické spotrebiče. Keďže vodu ženú čerpadlá, prestane tiecť. Napriek tomu Etiópia časť elektrického prúdu vyváža do susedného Sudánu, aby získala ropu. Mne osobne toto hospodárenie pripomínalo posledné kopanie umierajúceho koňa.

Chudoba a bieda

Ľudia v Etiópii žijú vo veľkej chudobe, hladovo-cholerové epidémie sú na bežnom poriadku. V lete roku 2004 hladovalo v tejto krajine dvakrát toľko ľudí než v roku 1984, keď svet obletel šokujúci dokument televízie BBC o príčinách hladomoru v Etiópii. Aj v súčasnosti v Etiópii zúria v troch oblastiach hladové epidémie, ktoré sprevádzajú choroby. Miesta však strážia vojaci, médiá sa tam nemajú šancu dostať.

Mierové konvoje do vreciek miestnej vlády

Vláda nechce, aby do krajiny vstúpili nadnárodné spoločnosti. Je pre ňu lepšie ovládať nevedomú a zúboženú masu. Preto, keď do Džibuti (susedná krajina s prístupom k moru a prístavmi, dá sa povedať, že do veľkej miery žije hlavne z Etiópie) dorazia mierové konvoje s obilím, vláda nechá kontajnery vyložiť a po troch mesiacoch, keď sa potraviny vyhlásia za nekonzumovateľné, po ne pošle autá, aby ich hneď mohla rozpredať na čiernom trhu vlastnému ľudu. Hádajte, kde skončia peniaze?

Dajme peniaze radšej slovenskej Matke Tereze. Nik o nej nevie. Má okolo sedemdesiat rokov a je to Slovenka. Žije v hlavnom meste Addis Abeba vyše tridsať rokov a pomáha sirotám. Pod svojimi krídlami ich má okolo sedemsto, pričom približne desatina je postihnutá vírusom HIV. Robí všetko od výmeny žiarovky, cez opravu nábytku, zháňanie pneumatík pre autá, po celý manažment. Ale hlavne rozdáva deťom pozornosť a lásku. Po slovensky už vie povedať iba Dobrý deň.

Krajina bez nadnárodných koncernov

Licenciu na Pepsi Colu vlastní domáci šejk, miliardár. Keď teda vláda pustí "biznis", ide to cez tohto pána, ktorý jej to určite nejakým spôsom vráti. Shell sa zbalila pred rokom, podnikať v Etiópii je totiž varenie vína z vody. Hlásený odchod Coca Coly zobudil zo spánku aj etiópskych politikov. Takéto medzinárodné faux pas by si nemohli dovoliť, a tak ich útek zachránili debaty na najvyšších politických úrovniach. Áno, tu som si uvedomil, aké sú silné niektoré nadnárodné subjekty a kto vlastne ťahá za nitky moci vo svete a rozhoduje o kapitále, politike, vojnách či ekológii. Vstup nemeckého Telekomu vláda zakázala, hoci by zamestnal tisícky chudobných obyvateľov. Prečo teda nie? Veď by dostali vzdelanie, rozhľad a peniaze. Už som to písal: nevedomá a zúbožená masa sa ovláda jednoduchšie ako vzdelaní ľudia zo strednej vrstvy.

Ako je teda možné, že Čína stavia v tejto zaostalej africkej krajine cesty a v celom rozsahu plní trh svojimi produktmi, ktoré sú síce lacné, ale vydržia doslova tri dni a dve hodiny? Čína totiž priamo korumpuje vládu.

Pred desiatkami rokov vyhlásila Amerika predstaviteľov komunistického puču v Etiópii za vrahov a svetových zločincov, keďže dali postrieľať nemálo veriacich. Lenže po rokoch, keď sa táto skupina "banditov" stala jediným schopným protipólom skorumpovanej etiópskej vláde, už americkým vyslancom demokracie nevadila jej poškvrnená minulosť. A tak do nej začali pumpovať peniaze. Keď pred štyrmi rokmi vláda zmanipulovala voľby, začalo sa v hlavnom meste strieľať. Etiópska vláda teda urobila gesto a ponúkla porazenej opozícii 30 percent kresiel. To by ste ale museli poznať hrdosť etiópskeho človeka. Samozrejme, že nevyužili ani jedno! Podľa hesla všetko, alebo nič zobrali do rúk Amerikou dodané zbrane a vojenský arzenál a vyšlo sa do ulíc druhýkrát. Prevrat sa však nepodaril.Viete o čo v skutočnosti ide? O trh. O nič viac. O vystavanie fabrík, infraštruktúry, o nasýtenie lačného trhu výrobkami, dodanie technológií, celkové zotročenie krajiny cez pôžičky. Hádajte, aké firmy by tieto objednávky dostali? Áno, víťaz berie všetko.



Detskí nosiči. Niesli drevo mníchom do chrámu Debre Demo vo výške nášho Gerlachu. Jedna noša mala vyše 20 kg.
Foto: autor


Nádherný výhľad na susednú Eritreu. Ponúka ho chrám Debre Damo.
Foto: autor


Mesto Aksum. Historický skvost je chránený UNESCO.
Foto: autor


S opicami. Takto blízko som sa k nim dostal vo voľnej prírode národného parku Simien.
Foto: archív autora


Obchod priamo na ulici. Na tomto "pľaci" v meste Gonder vládne čulý ruch.
Foto: autor


Blue Nile Falls. Na takúto nádheru natrafíte blízko mesta Bahir Dar.
Foto: autor


Žobrák. Natrafíte na nich na každom kroku.
Foto: autor


Pevnosť. Nachádza sa v meste Gonder.
Foto: autor

Autor: Pavel "Hirax" Baričák

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.