Keď si prezerám svoj zoznam tipov na stavby, ktoré by som postupne rád predstavil na tejto strane, nachádzam tam stavby, ktoré stále "preskakujem" a neviem sa odhodlať "pustiť sa" do nich. Dôvody sú pritom rôzne. Napríklad predstaviť takú Transsibírsku železničnú magistrálu by bolo síce fajn, ale akými snímkami túto magistrálu ilustrovať, keď v podstate ide o pár koľajníc? O "stavbe", ktorú predstavujeme v dnešnej časti seriálu, som zase dlho pochyboval, či vlastne vôbec ide o stavbu alebo len o svojské umelecko-technické dielo. Navyše ide o dielo, na ktorého vizuálne predstavenie by v podstate tiež stačil jeden snímok. Pamätník Mount Rushmore.
Nestavali ho, ale vytesali
Mount Rushmore je skrátený názov monumentálneho pamätníka, ktorého úplný názov je Mount Rushmore National Memorial, čiže Národný pamätník Mount Rushmore. Tento pamätník nie je v podstate ničím iným než obrovským reliéfom, zobrazujúcim hlavy štyroch amerických prezidentov. Nie je to podľa prísnych kritérií stavba, pretože pamätník na vlastne nestaval, ale bol vytesaný do skalného úbočia. Ide o úbočie hory v štáte Južná Dakota, ktorú kmeň siouxských Indiánov Lakota nazýval Šesť starých otcov. Počas prieskumnej expedície v roku 1885 bola hora, vysoká 1 745 metrov, pomenovaná podľa prominentného newyorského právnika Charlesa E. Rushmorea.
Vojna s Indiánmi
Spojené štáty získali územie okolo spomenutého pohoria v tzv. Veľkej siouxskej vojne v rokoch 1876-77, ale Indiáni toto zabratie ich územia nikdy neuznali, pretože podľa dohody z roku 1868 malo patriť im. Historici sa však domnievajú, že aj kmeň Lakota získal pohorie násilím, vyhnaním kmeňa Cheyennov v roku 1776. Vráťme sa ale k samotnému pamätníku. S myšlienkou vytesať do skál Mount Rushmore pamätník prišiel štátny historik štátu Južná Dakota Doan Robinson v roku 1923.
Pohnútkou pritiahnutie turistov
Robinson mal vcelku ušľachtilé pohnútky – bol presvedčený, že takýto originálny pamätník by mohol do jeho štátu pritiahnuť množstvo turistov. Podľa Robinsonových predstáv mali byť v skale vytesané sochy hrdinov dobývania Západu, napríklad Kita Carsona či aj u nás z "westernov" dobre známeho Buffala Billa Codyho. Robinson presvedčil v roku 1924 sochára Gutzona Borgluma, aby sa prišiel pozrieť priamo na miesto navrhovaného pamätníka. Borglum však Robinsonov nápad podstatne zmenil.
Borglum zmenil miesto i postavy
Borglum upozornil Robinsona, že granitové stĺpovité útvary, do ktorých mali byť skulptúry vytesané, nie sú na to vhodné, a navrhol úpätie hory Mount Rushmore, otočené na juhovýchod a teda počas značnej časti dňa vystavené slnečnému žiareniu. Táto hora je tvorená jemným granitom, ktorý veľmi dobre odoláva erózii (tou sa za 10 000 rokov "odstráni" vrstva hrúbky len 25 mm). Borglum tiež presvedčil Robinsona, aby do skaly boli vytesané tváre štyroch význačných bývalých amerických prezidentov, čím by pamätník získal celonárodný význam.
Štvorica významných prezidentov
Išlo o týchto prezidentov: George Washington, Thomas Jefferson, Theodore Roosevelt a Abraham Lincoln. Títo prezidenti boli vybratí preto, lebo symbolizujú založenie, rast, zachovanie a rozvoj USA. Návrh na "postavenie" takéhoto pamätníka schvália štátna i federálna vláda v roku 1925. Borglum vypracoval návrh reliéfu štyroch prezidentov v svojom štúdiu v Stone Mountain v štáte Georgia. Sochár najprv zhotovil sadrový model, dvanásťkrát menší mal byť hotový reliéf.
Prístroj na prenášanie mier
Pred sadrovým model umiestnil Borglum ním navrhnutý prístroj s olovnicou, pomocou ktorej sa dali merať miery jednotlivých bodov na reliéfe. Podobný prístroj, ale 12-násobne väčší, bol postavený na vrchole hory Mount Rushmore. Pomocou tohto prístroja sa prenášali miery z modelu na skalu. Na vrchol hory bolo najprv postavené schodisko s 506 schodíkmi – po toľkých schodoch museli každý deň vystúpiť robotníci, pracujúci na skalnatom reliéfe. S prácami na pamätníku sa začalo 10. augusta 1927. na hrubé odstraňovanie granitovej skaly sa použili nálože dynamitu, potom sa pokračovalo zbíjačkami a dlátami.
Kríza predĺžila práce na sedem rokov
Veľmi presným odstreľovaním bola skala odstreľovaná do vzdialenosti len približne 15 cm od konečnej plochy reliéfu. Prvým reliéfom, na ktorom sa začalo pracovať, bol reliéf hlavy G. Washingtona. V dôsledku veľkej ekonomickej krízy (tzv. Great Depression) trvali práce na tomto reliéfe až sedem rokov. Reliéf bol slávnostne odhalený na výročie Dňa nezávislosti (4. júl) v roku 1934. Pred slávnostným odhalením bol reliéf zakrytý obrovskou americkou vlajkou a to sa stalo potom tradíciou aj pri odhaľovaní ďalších troch reliéfov. Po Washingtonovi sa vľavo od neho začalo pracovať na reliéfe hlavy Thomasa Jeffersona.
Roosevelt sa dostal do pozadia
V priebehu prác sa ale ukázalo, že skala má na tom mieste zlú kvalitu a Borglum nariadil odstreliť celú časť a začať znovu napravo od Washingtonovho reliéfu. Reliéf Jeffersonovej hlavy bol slávnostne odhalený v roku 1936. Veľkou "výzvou" pre tvorcov diela bola hlava bradatého Abrahama Lincolna. Tá je na pamätníku celkom vpravo a bola slávnostne odhalená 17. septembra 1937, v deň 150. výročia podpísania Ústavy USA. Ako posledná bola do skaly vytesaná podobizeň hlavy Theodora Roosevelta. Pretože povrchové vrstvy skaly v tých miestach neboli vhodné na zhotovenie reliéfu, muselo sa ísť do väčšej hĺbky a tak je Rooseveltova hlava akoby "utopená" medzi ostatnými reliéfmi.
Sieň listín nedokončili
Počas prácach na ostatnom reliéfe bolo vybudované aj návštevnícke centrum, osvetlenie a ubytovne pre turistov. Reliéf Rooseveltovej hlavy bol dokončený v roku 1939. Borglum navrhol vysekať do vnútra hory aj tzv. Sieň listín (Hall of records), v ktorej by boli uložené základné listiny USA. Táto sieň však nebola nikdy vysekaná, kvôli nedostatku finančných prostriedkov sa vysekala len časť (23 m) vstupného tunela. Gutzon Borglum sa nedožil slávnostného "otvorenia" celého ním navrhnutého monumentu, pretože 6. marca 1941 zomrel.
Vojna odložila slávnostné odovzdávanie
Vtedy však už zúrila druhá svetová vojna a kvôli nej sa slávnostné odovzdávanie pamätníka odložilo na neurčito. Slávnosť sa napokon uskutočnila až 4. júla 1991, pri príležitosti 50. výročia dokončenia prác na pamätníku. Na výstavbe pamätníka Mount Rushmore pracovalo v ťažkých podmienkach okolo 400 robotníkov, ktorí boli zavesení v sedačkách na lanách. Napriek ťažkým a nebezpečným podmienkam nedošlo k žiadnemu smrteľnému úrazu. Možno ešte spomenúť, že reliéf mal pôvodne zobrazovať prezidentov až po pás, ale pre finančné problémy sa tak nestalo. Výstavba pamätníka stála 989 992,32 dolára.
Hlava meria 18 metrov
Výška reliéfu jednej hlavy je okolo 18 metrov, nosy prezidentov sú dlhé okolo šesť metrov, ústa majú šírku 5,4 metra a oči 3,3 metra. Odhaduje sa, že pri výstavbe pamätníka sa odstránilo okolo 400 000 ton kameňa. Každú jeseň horolezci skúmajú stav povrchu reliéfov a prípadné trhliny hneď zalepujú špeciálnou zmesou. V októbri 1996 bol Mount Rushmore zapísaný do Národného zoznamu historických miest. Mimochodom, Robinsonove pohnútky k stavbe tohto pamätníka sa ukázali ako správne: každý rok navštívi Mount Rushmore približne 2,7 milióna turistov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
