Kostol sv. Kataríny v Rokycanoch

V Rokycanoch, 13 km od Prešova, sa zachoval stredoveký kostol s hodnotnými prvkami architektúry a veľmi zaujímavou históriou. Majiteľom obce i kostola bolo koncom stredoveku mesto Košice, na počesť ktorého bol v 15. storočí vyhotovený unikátny portál.

V Rokycanoch, 13 km juhozápadne od Prešova, sa zachoval stredoveký kostol s hodnotnými prvkami architektúry a veľmi zaujímavou históriou. Majiteľom obce i kostola bolo totiž koncom stredoveku mesto Košice, na počesť ktorého bol v 15. storočí vyhotovený unikátny portál.

Sakrálny objekt bol vybudovaný na výraznej vyvýšenine (320 m n. m.) Šarišskej vrchoviny, ktorá strmo klesá k doline Svinky obtekajúcej vrch zo severu a východu a k doline Kanovského potoka na juhu. Vodné toky sa spájajú práve na mieste stredovekej obce Rokiczan, ktorá sa až do 20. stor. nazývala aj Berky (Berqui, Boreki). Tá vznikla v rámci postupného osídľovania doliny Svinky v 13. stor. zo starších centier od blízkej doliny Torysy. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1295, keď mala dedina nielen už ustálený chotár, ale i vlastný mlyn. V 14. stor. patrila Drugetovcom, začiatkom 15. stor. hradnému panstvu Sokoľ a od r. 1429 Košiciam. Rokycany daroval mestu kráľ Žigmund v rámci väčšej donácie ako súčasť panstva hradu Sokoľ.

Kostol sa spomína už v 30. rokoch 14. stor., keď v ňom pôsobil farár Ján. Objekt teda vznikol už zrejme na prelome 13. a 14. stor. ako ranogotická jednoloďová stavba bez veže a pravdepodobne s rovným záverom svätyne. V polovici 15. stor. bola stavba v súvislosti so zmenou vlastníctva prebudovaná. Vtedy vznikla nová polygonálna svätyňa a sakristia. Zo sakristie viedla do severovýchodného rohu lode úzka chodba na kazateľnicu. V 17. stor. stála pri kostole zrejme drevená zvonica, dôkazom čoho je zachovaný renesančný zvon od prešovského zvonolejára J. Wierda. R. 1756 bol kostol upravený (nová klenba, okenné otvory), svedčí o tom nápis na južnej fasáde.

Dodnes zostala kompletná hrubá stavba zo stredoveku, pričom múry lode pochádzajú ešte z prvej stavebnej fázy. Pred pôvodný západný múr bol predstavaný neskôr ďalší múr, nesúci menšiu hranolovú vežu. Pôvodné okenné otvory sa nezachovali, keďže boli nahradené novými, barokovými, z r. 1756. V južnom múre však zostal neskorogotický sedlový portál s pôvodnými skobami závesov. Vstupný otvor bol zrejme v 18. stor. zamurovaný a odkrytý až pri úprave objektu v r. 2007.

Hodnotnejší je však úzky neskorogotický pieskovcový portál vedúci zo svätyne do sakristie, situovaný nezvyklo hneď pri východnom múre lode. Jedinečná je najmä jeho výzdoba, keď po stranách oblúka oslieho chrbta, zdobeného štylizovanými trojlístkami a hviezdicou, má reliéfy dvoch erbov. Ľavý je uhorský a pravý košický, ako doklad vlastníctva stavby v 15. stor. Taktiež má dochované pôvodné skoby závesov. V severnom múre presbytéria, vedľa portálu, sa nachádza pôvodné gotické kamenné pastofórium pozostávajúce z obdĺžnikovej plochy s uzavretým výklenkom, nad ktorým je trojuholníkový štít. Po stranách výklenku sú florálne reliéfy pozostávajúce z dvoch rôznych celých rastlín ukončených kvetom. Celá plocha, vrátane štítu, je plastickými pásmi rozdelená na viacero častí, pričom vo vrchnej je ústredný motív - reliéf hlavy Krista so smutným výrazom. Štít ukončuje fiála s klinovým profilom a latinským krížom vo vrchole. Z pôvodného zariadenia sa zachoval gotický oltár sv. Márie Magdalény z r. 1480 - 1490 a časť ďalšieho oltára z r. 1520. Sú však deponované v múzeu v Košiciach a Budapešti. Pri úprave objektu v posledných rokoch bol ešte na južnej fasáde odhalený latinský nápis z r. 1756.