Dnes v Inštitúte Jad Vašem v Jeruzaleme posudzuje žiadosti o uznanie titulu Spravodlivý medzi národmi. Hoci nový život po vojne začala v radikálnom ľavicovom hnutí, ktoré členom zakazovalo vzdelávať sa, skončila ako uznávaná univerzitná bádateľka. Gila Fatranová sa narodila v Michalovciach, kde prežila 15 rokov detstva.

POPRAD. Ak zachrániš jeden život, ako keby si zachránil celý svet. Týmto mottom sa riadi Inštitút Jad Vašem pri uznávaní titulov Spravodlivý medzi národmi. Dostávajú ho Nežidia, ktorí počas vojny akýmkoľvek spôsobom zachránili Židov pred istou smrťou.

Príbehy prežívajú

Návrhy na uznanie väčšinou podávajú zachránení alebo ich príbuzní ako prejav ocenenia. "Fascinuje ma, keď tieto žiadosti dnes dávajú ľudia, ktorí boli v tých časoch nemluvňatá a svoju záchranu si nemôžu pamätať. Ako sa ten príbeh ich záchrany na nich preniesol rozprávaním a ako sa ďalej prenáša na deti a vnúčatá," hovorí Gila Fatranová. Dochádza po rokoch aj k dojímavým osobným stretnutiam záchrancov so zachránenými či niekedy už len s ich potomkami.

Každý niečo odhalí

Gila Fatranová má v komisii Jad Vašem na starosti prípady z Československa. "Na základe dokumentov, svedectiev a dôkazov rozhodujeme o uznaní. Niekedy hneď, niekedy je potrebné vyžiadať si ďalšie materiály."

Osemdesiatročnú rodenú Michalovčanku pôsobenie v inštitúte veľmi napĺňa. "Neexistuje žiadny jednotný profil záchrancu. Ide o ľudí s rôznym pozadím, povolaním či postavením. Takisto príbehy a okolnosti záchrany... Každý prípad vám odhalí niečo iné, hoci ich čierny koniec mal byť ten istý."

"Dobro sa nedá vyhubiť"

Podľa Gily Fatranovej vôľa zachrániť a niečo urobiť je istým spôsobom u časti ľudí prirodzená: "Neexistuje krajina, kde by sa nenašiel nikto, kto by necítil potrebu pomôcť. Je to dôkaz, že dobro sa nedá vyhubiť, hoci je v menšine."

Systematickému vyvražďovaniu padlo počas 2. svetovej vojny za obeť 6 miliónov Židov. Slovensko na smrť do koncentračných táborov poslalo vyše 65-tisíc svojich občanov. Oficiálnym dôvodom bolo ich odlišné náboženstvo a národnosť.

Neopísateľná satisfakcia

Jad Vašem doteraz uznal vyše 22-tisíc titulov Spravodlivých. "Toto číslo je oproti 6 miliónom vyhubených iste mizivé, ale v čase totálneho morálneho kolapsu ich odvážne činy boli svetielka nádeje v hrozivej tme," hovorí Fatranová.

Zachraňovaním Židov záchrancovia reálne riskovali vlastné životy. "Odmenou týmto ľuďom bola tá neopísateľná satisfakcia, ktorú prináša záchrana človeka. Pre mnohých sa stala ústredným zážitkom života," dodáva Fatranová.

Na Slovensku 490 Spravodlivých

Na Slovensku máme doteraz 490 Spravodlivých. G. Fatranová si myslí, že číslo môže ešte dosiahnuť 550. Množstvo príbehov sa na svetlo sveta nikdy nedostane. Mnoho ľudí sa so svojimi činmi jednoducho nepodelí. "S postupným vymieraním aktérov začne ďalších odhalených prípadov ubúdať," spresňuje Fatranová.

Nová krajina

Gila Fatranová sa po vojne rozhodla už na Zemplín nevrátiť. Zapojila sa do mládežníckeho sionistického hnutia, starala o povojnové siroty. Aby sa mládežníci mohli sústrediť na svoje ciele, radikálne ľavicové hnutie zakazovalo vzdelanie. Pani Gila preto opustila školu a venovala sa výlučne deťom v Bratislave, neskôr v Izraeli. Do novej krajiny odišla v roku 1949.

Nájsť krásu v olive

"Ideologicky som na zmenu bola pripravená, psychologicky ani zďaleka," spomína dnes s úsmevom. Najťažšie boli pre ňu nová klíma a príroda. "Trvalo mi roky, kým som sa naučila vidieť krásu v strome oliva. Bola som zvyknutá na iné stromy, obrovské, krásne, vysoké! A oliva mi pripadala ako nejaké čudné umelecké dielo pre úzky okruh ľudí," hovorí Fatranová. Na prírodu aj olivy si už však úplne zvykla. "Dokonca som sa naučila vidieť krásu i v púšti. Izrael je už môj kraj, organická súčasť mňa."

Nevzdávala sa

Výzvou bola aj hebrejčina. "Poznali sme aspoň písmená, doma sme sa modlili, hoci sme nerozumeli, čo. Jazyk sme zvládli pomerne rýchlo, hoci ako ľahký ho rozhodne označiť nemožno."

Gilin muž si nemohol zvyknúť na kolektivistický spôsob života v kibuce. Preto rodina prešla na bežný životný štýl. "Zistili sme však, že nemáme v rukách žiadne remeslo. To bol podnet vrátiť sa do školy," spomína. Zo začiatku to bol problém. "Skúšala som stále. Univerzity neskôr otvorili programy pre ľudí, ktorí pre vojnové udalosti nemali kompletné stredoškolské vysvedčenia."

Miesto "iba štúdia" sa už Gila Hebrejskej univerzite upísala takpovediac navždy. Ako výskumníčka histórie sa na nej špecializovala na uhorský antisemitizmus v rokoch 1848-1918.

Iné problémy

Keď porovnáva dnešný Izrael so Slovenskom, hovorí, že svet je už jedna globálna dedina. "V móde či životnom štýle mladých veľké rozdiely nenájdeme. Iné sú hrozby, ktorým mladí čelia. Kým vy tu riešite hospodársku krízu, prípadne nezhody s Maďarmi, naši mladí sú konfrontovaní s neustálou hrozbou vojny."

Sarkazmus niektorých skeptikov, že na Blízkom východe nastane mier až s koncom sveta, G. Fatranová komentovala slovami: "Všetci veľmi chceme mier. Bojím sa však, čo príde. Mám strach z radikálneho islamu. Ak v hocijakom náboženstve, i v židovstve, nastupuje fundamentalizmus, neviete, čo od neho čakať. S takými ľuďmi ako v Hamase sa nedá rokovať, ako nám to mnohí z diaľky bezpečia radia."

Vnúčik: "Nechápem"

Mnohí "slovenskí Izraelčania" po prežití holokaustu povedali, že do krajiny, kde zažili hrôzy, už nevstúpia. "Aj môj brat povedal, že sem už nepríde. Povedal, že plakať môže aj doma. Ja už po toľkých návštevách nemám také pocity."

Nedávno si urobili okruh Slovenskom, vnúčatám sa krajina a ľudia strašne páčili. Z malého vnúčika zrazu vyhŕkla veta: "To táto krajina vám toto urobila? Nechápem."

Aby sa už nepochopiteľné a hrozivé nemohlo opakovať, dôležité je nezabudnúť. Aj tomu pomáha inštitút Jad Vašem, jeho dokumentovanie holokaustu a nachádzanie Spravodlivých medzi národmi.

Ako zachraňovali životy

Z príbehov záchrancov a zachránených

• Alexander Rachner pri prechode k popravnej jatke v Kremničke odpadol a v noci ostal na ceste nepovšimnutý. Lekár Daniel Petlen mu v nemocnici ošetril zlomenú nohu. Petlen vedel, že by ho po prepustení z nemocnice čakala smrť. Aby ho z nemocnice nevyviedli gardisti, dal ho do izolovanej izby s nápisom: Nevstupovať, týfus. Tak prečkal do oslobodenia.
• Michal Majerčík s manželkou Annou zachránil 12-ročnú Janku tak, že pri odvádzaní jej rodiny gardistami ju cez pootvorené dvere vtiahol zo schodišťa do svojho bytu. Gardisti ho prečesali od gruntu, ale Janku nenašli. Majerčík ju skryl pod matrac detskej postieľky. Tej ako jedinej sa nedotkli.
• V dedine Ábelová žila židovská rodina, ktorá sa rozhodla neskrývať ani po obsadení Slovenska Nemcami a obnovení deportácií, keď už neplatili žiadne výnimky. Keď do dediny prišli vojaci stotožniť obyvateľov, všetci jednotne tvrdili, že žiadni Židia v nej nežijú. Hoci kolektívne tituly Jad Vašem neudeľuje, tento čin by si ho tiež zaslúžil.
• V rovnakej situácii preukázal odvahu aj starosta Nolčova pri Martine. Gardisti zadržali židovského mladíka Karla Neufelda. Starosta skričal: "Čo chcete od neho, veď to je môj vnuk!"
• Titul Spravodlivý nemohol byť uznaný ani vojnovému ministrovi školstva Jozefovi Sivákovi. Hoci ako minister poskytovaním cenných tajných informácií veľmi pomohol, ako člen vlády fašistického štátu nemohol byť uznaný. Jeho pomoc ale ostáva v pamäti.

toti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.