ucifix na stene v škole je porušením "práva" na nenáboženskú výchovu (alebo tak akosi).
Tak toto je groteska. Autor sa môže mýliť, ale veľmi by ho prekvapilo, keby v histórii parlamentarizmu vôbec existoval jeden precedens uznesenia a politickej diskusie k VÝROKU SÚDU. No. (Azda s výnimkou EP, ktorý je zásadne iný, keďže nekomponuje žiadnu legislatívu, vybíja sa v politike a ideológii.) Také dogmy, že politici by nemali zo zásady komentovať súdne verdikty, sa isteže na Slovensku nikdy nenosili. A špeciálne k tomuto ESĽP, ktorý má ozaj dlhý ideologický presah, sa rozrečnili aj v zahraničí, ale... V parlamente ako bod schôdze???
Keby sa výrok týkal aspoň SR... Vagóny rozsudkov týkajúcich sa priamo Slovenska, konštatujúcich porušenie práv nejakého občana či občanov, už bolo vynesených v Štrasburgu. Ale NR SR to ani nezachvelo. Až teraz. Do "vyhlásenia" o kríži v Taliansku sa hrnie ten parlament, ktorým bez škrtnutia a záujmu, ako na pásovej linke, prejde za 24 hodín tona zákonov. Povedzme päťdesiat, pričom do diskusie sa neprihlási nikto a hlasujú na povel ani čo by tušili, že o čom. Je to ten parlament, ktorý na rozdiel od všetkých ostatných v Európe, hlasuje o rozpočte (!!) bez pauzy medzi prvým a druhým čítaním. Takí sú zautomatizovaní, že už ani nepredstierajú, že zákon zákonov (a mnohé iné) zvykne byť predmetom dlhej demokratickej diskusie. Načo? Veď sú len panáci, každý vidí, každý vie. Až keď príde šteklivá kultúrno-etická kauza, tak všetci, čo sa po zem klaňali Lisabonskej zmluve (teda mimo KDH, aj tí však odporovali nevážne), pričom dodnes nemajú tušenia, čo v nej je, tak všetci tí idú zrazu do vyhlásenia... Čo asi tak chcú povedať??
Dalo by sa ďalej i v žartovnom tóne. Napríklad, prečo neprijímali vyhlásenie vtedy, keď súd v Brne "objavil" ako ústavnú prekážku konania predčasných volieb individuálne právo poslanca na štyri roky mandátu... Pozor, ide o veľmi podobný prípad. Nie je podstatné, kde má súd sídlo (európsky verzus český), ako sme si už povedali minule. Podstatné je, že tu i tam ide o extenzívny výklad individuálnych práv. Kým v Brne dospeli k záveru, že súčasťou pasívneho volebného práva sú aj "legitímne očakávania, že mandát trvá 4 roky", tak v Štrasburgu zase k tomu, že k slobode vyznania (teda aj bezbožnosti) patrí právo nebyť v jednej miestnosti s krížom.
Na otázku, či k absolutizácii určitých práv, čo vedie až k bizarným súdnym výrokom, nenavádzajú sudcov politici budovaním nárokovej mentality voči štátnym inštitúciám, je odpoveď, samozrejme, kladná. Nikto, samozrejme, nemôže od slovenských politikov žiadať, aby pochopili viny svojej triedy. Avšak aby oni, ktorým unikajú medzi prstami a cez prázdne lebky aj najdôležitejšie domáce veci, si ešte robili kampane na najodťažitejšej kauze, tak to je už dosť priveľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
