Niektoré nálezy poukazujú na minulosť, ale je málo takých, ktoré by jednoznačne dokazovali, že Stará Levoča je predchodkyňou dnešnej Levoče.
V 10. a 13. storočí si na kopci vybudovali hradisko Slovania, po ktorom sa dodnes zachovali viditeľné valy. Do polovice 16. stor. sa tejto časti chotára Levoče hovorilo Burgberg (Hradný kopec) a neskoršie „Stará Levoča".
Čo bolo v kronike
Pomenovanie Stará Levoča nie je pôvodné a prvýkrát sa spomína v r. 1680. Predpokladá sa, že prvý ju takto pomenoval levočský kronikár Gašpar Hain (1632 - 1687). Práve on spomína tri neúspešné pokusy Sasov vybudovať Levoču pri Spišskej Sobote, Dreveníku a na Mestskom vrchu pri dnešnej Levoči. Pokusy stroskotali pre nedostatok vody. Vraj sa to podarilo až v r. 1245 na kopci, kde sa nachádza dnešné mesto Levoča.
Podľa niektorých slovenských historikov a archeológov žiadne mesto na Spiši nevzniklo jednorazovo na zelenej lúke. Bolo zvykom, že nemeckí kolonisti sa usadzovali v blízkosti slovanských osád, s ktorými postupne splynuli. Preto sa verzia o založení mesta v r. 1245 považuje za nepodloženú, iba ako legendu. Neskoršie výskumy potvrdzujú, že v chotári Levoče bolo viac slovanských osád, ešte z čias Veľkomoravskej ríše, ale aj naďalej sa uvádza verzia o Starej Levoči.
Tri lokality boli obývané
Pozornosť vzbudili ďalšie archeologické výskumy a do úvahy prišli aj ďalšie verzie o pôvode dnešnej Levoče: na Vojenskom cvičisku, pri Podkove a pri Košickej bráne. Všetky tri boli nepretržite obývané. Najväčšiu pozornosť vzbudzuje lokalita pri Vojenskom cvičisku, ktoré je najbližšie od lokality Starej Levoče. Pri výskume sa našli vzácne nálezy, vhodné na vyvrátenie pôvodnej verzie o Starej Levoči. Osada mala všetky znaky trhového centra a bolo vzdialené len pol km od miesta Starej Levoče, bližšie ku terajšiemu mestu, v lokalite križovatky starej Uhorskej cesty vedúcej od Spišského hradu ku Spišskej Novej Vsi (Novoveská cesta). Osada bola veľká so slovanským obyvateľstvom, okolo kostola Sv. Mikuláša. Kostol bol asi v r. 1280 zničený a úplne zanikol v r. 1431 počas vpádu husitov na Spiš, ktorí mesto vyplienili a vypálili. Obyvatelia sa po vybudovaní mestských hradieb uchýlili do vnútra mesta.
Treťou slovanskou osadou bola lokalita pri Podkove, kde sa v polovici 13. stor. usadili nemeckí hostia. Osadu opevnili a postavili v nej kostol, zasvätený Svätej Alžbete Durinskej. Toto sa mohlo stať až po kanonizácii patrónky kostola v r. 1235. Aj v tomto prípade sa predpokladá, že obyvatelia sa neskoršie presťahovali medzi stredoveké kamenné hradby. Kostol Sv. Alžbety bol zničený počas storočnej vojny medzi Levočou a Kežmarkom v r. 1532 a preukázalo sa, že na cintoríne sa pochovávalo do 16. storočia.
Prvá správa o Levoči
Prví nemeckí kolonisti prichádzali na Spiš už v 12. stor. a ďalší potom na pozvanie kráľa Belu IV., ktorý im prisľúbil výsady. Tatári v r. 1241 Spiš vyplienili a vtedy bola zničená pôvodná sídelná štruktúra Spiša.
Prvá písomná správa o Levoči pochádza z listiny kráľa Belu IV. z 19. septembra 1249, ktorou potvrdil spišskému prepoštovi Matejovi darovanú zem Almos (Jablonov) a povolil mu postaviť palác a vežu na Spišskom hrade. Levoča ležala na obchodnej ceste Magna Via, nazývanej tiež Uhorská cesta a vtedy dostala svoj prvý názov Leucha (Levoča). Pôvod názvu Levoča sa pokúšalo vysvetliť veľa odborníkov a prevažne ho odvodzovali z maďarčiny alebo z nemčiny. Podľa našich je odvodený od staroslovanského pomenovania miestneho potoka „Levoča", ľavého prítoku Hornádu. V r. 1263 sa pri opise chotára obce Odorín na Spiši spomína aj obec Levoča, z čoho vyplýva, že zo slovanského názvu je odvodený maďarský aj nemecký názov dnešného mesta. Po jeho založení v 13. stor. sa začalo formovať medzi hradbami stredoveké historické jadro mesta Levoče. V knihách o ňom sa spomína: „že Levoča je najjagavejším kameňom na spišskej korune".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
