V minulej časti nášho seriálu sme predstavili supermodernú arénu The O2 v Londýne, v dnešnej časti ostaneme v Európe, ale vrátime sa približne o dve tisícročia späť, do obdobia Rímskej ríše. Rimania nám zanechali takmer po celej Európe, v severnej Afrike i na Blízkom východe mnohé stavebné pamiatky, z ktorých niektoré sme už na tejto strane predstavili. Dnes predstavíme ani nie jednu stavebnú pamiatku z rímskeho obdobia, ale celé mesto, ktoré sa do dnešných čias zachovalo vďaka veľkej prírodnej katastrofe. Rímske mesto Pompeje.

Vyhrabané spod popola

Možno vás trochu mätie rozporuplný titulok tejto časti (také mám rád...). Výraz "vstať z popola" sa obvykle používa v súvislosti s tým, ak dôjde k obnove (skutočnej či symbolickej) čohosi zničeného. Mesto Pompeje (ležiace neďaleko Neapola) ale nebolo v skutočnosti nikdy obnovené do aspoň približne pôvodného stavu, ale svojím spôsobom predsa len "vstalo z popola", či dokonca "povstalo z popola", pretože bolo vyhrabané spod niekoľkometrovej vrstvy vulkanického popola. Spomeňme stručne historické udalosti, týkajúce sa mesta Pompeje.

Založil ho kmeň Oskov

Toto mesto, taliansky nazývané Pompei a latinsky Pompeii, založil kmeň Oskov v ústí rieky Sarno, na miestach, ktoré už vtedy využívali ako prístav grécki i fenickí moreplavci. Mesto ovládli Gréci i Feničania, v 5. storočí pred n.l. ho dobyli Samniti a od roku 310 už bolo pod rímskym vplyvom, ale zachovalo si lingvistickú a administratívnu autonómiu. V roku 89 sa Pompeje po boku ďalších miest v Kampánii zapojili do vzbury proti nadvláde Ríma, ale Sullovo vojsko túto vzburu potlačilo.

Rímska kolónia

Pompeje boli zbavené práv a z mesta sa stala rímska kolónia s názvom Colonia Cornelia Veneria Pompeianorum. Mesto sa však naďalej rozvíjalo a stalo sa významným prístavom i obchodným centrom, z ktorého sa tovar, dopravený po mori, posielal ďalej do Ríma alebo na juh. Prvé storočie nášho letopočtu je obdobím najväčšieho rozvoja mesta. V Pompejach tej doby bolo veľa pohostinstiev, nocľahární, verejných domov, divadlo, chrámy, kúpele, amfiteáter, gladiátorskú arénu a dokonca i hotel. Domy boli zväčša nízke, ich výška bola okolo štyroch metrov.

Víkendové sídla Rimanov

Mnohí bohatí Rimania mali v Pompejach svoje vidiecke (dnes by sme povedali víkendové) sídla. Možno konštatovať, že Pompeje boli v podstate provinčným mestom pri Neapolskom zálive, ktoré sa v podstate nelíšilo od iných rímskych miest podobnej veľkosti. Obyvatelia Pompejí (ich počet sa odhaduje na 20 000) považovali blízky Vezuv za vyhasnutú sopku a boli zvyknutí na drobné otrasy zeme i občasné výrony plynov z vrcholu sopky.

Prekvapilo ich zemetrasenie

Preto ich zrejme prekvapilo silné zemetrasenie, ktoré mesto postihlo 5. februára 62 (nášho letopočtu) a ktoré zničilo alebo aspoň poškodilo väčšinu budov. Podľa dnešných odhadov mali toto zemetrasenie veľkosť 7,5 stupňa na Richterovej stupnici. Po tomto zemetrasení panovala v meste anarchia a chaos, pričom mnohí obyvatelia odišli do iných miest Rímskej ríše. Iní však zostali a začala sa dlhodobá oprava poškodených domov či výstavba nových domov. Táto prestavba a výstavba mesta ešte zďaleka neskončila, keď na Pompeje prišla oveľa horšia pohroma než tá z roku 62: dňa 24. augusta 79 (podľa niektorých zdrojov to však bolo asi o dva mesiace neskôr) došlo k obrovskej erupcii Vezuvu, ktorá v podstate pochovala Pompeje i niektoré okolité mestá či osady (z nich najznámejšie je Herculaneum).

Dve fázy erupcie

Podľa dnešných prepočtov trvala táto erupcia približne 19 hodín (niektoré pramene hovoria o dvoch-troch dňoch) a uvoľnili sa pri nej do vzduchu štyri kubické kilometre popola a hornín, ktoré pokryli Pompeje do výšky približne tri metre (niekde sa uvádza aj päť metrov i viac). Erupcia sopky, vysokej 1 281 metrov, sa vyvíjala v dvoch fázach. V prvej fáze sa vytvoril nad sopkou typický oblak, ktorého tvar prirovnal Plínius mladší (očitý svedok erupcie) k tvaru borovice. V tejto fáze sa do vzduchu dostalo spomenuté obrovské množstvo popola, pemzy a hornín. Vulkanológovia považujú Plíniov opis za taký výstižný, že takýto typ erupcie označujú za plíniovský.

Ničivý pyroklastický prúd

Druhou fázou bol tzv. pyroklastický prúd, pod ktorým si možno predstaviť prúd žeravých plynov, valiacich sa po úpätí sopky do jej okolia. Tieto plyny môžu mať teplotu až 1 000 stupňov a pohybujú sa rýchlosťou okolo 300 km/h, ba i viac. Práve tieto žeravé plyny spôsobili väčšinu obetí v Pompejach, pretože postihli i tých ľudí, ktorí prežili "dážď" lávového popola. Odhaduje sa, že v samotných Pompejach zahynulo okolo 2 000 ľudí, ďalšie tisíce zomreli v okolí mesta, z ktorého utekali. Približne 16 storočí ležali potom Pompeje pochované pod popolom v stave, v akom ho počas erupcie jeho obyvatelia opustili.

Objavili ho v roku 1599

Zasypané mesto síce v roku 1599 objavil architekt Domenico Fontana, ktorý riadil výkopové práce pre nové riečisko rieky Sarno, ale so systematickým odkrývaním mesta sa začalo až o 150 rokov neskôr. S prvými vykopávkami zvyškov mesta Pompeje sa začalo roku 1748. Systematické, priam vedecké odkrývanie zvyškov Pompejí riadil v rokoch 1863 až 1875 profesor neapolskej univerzity Giuseppe Fiorelli. Ten vyvinul aj dôvtipný spôsob zhotovovania sadrových odliatkov obetí erupcie Vezuvu: do dutín, ktoré ostali v nánosoch a ktoré obsahovali ľudské pozostatky, opatrne nalieval sadru, ktorá vyplnila celý priestor a vytvorila tak akúsi posmrtnú sochu nešťastníka, ktorý nestihol pohrome ujsť.

Odkryté dve tretiny

Dnes sú odkryté približne dve tretiny mesta, ktoré malo šachovnicový pôdorys. Pompeje sú jediným mestom na svete, ktoré ostalo zachované také, aké bolo vtedy, keď žilo plným životom. Zatiaľ čo ostatné rímske mestá boli prestavované, modernizované či zrúcané, Pompeje poskytujú autentický obraz života v antickom Ríme. Zachovalo sa aj množstvo predmetov dennej potreby, poskytujúcich obraz o každodennom živote.

Plno erotiky

Archeológov prekvapilo množstvo umeleckých diel s erotickými motívmi a symbolmi. Došlo to až tak ďaleko, že mnohé z týchto diel boli dlhú dobu zavreté v depozitároch múzeí a neprístupné verejnosti. Mnohé domy boli vyzdobené nádhernými freskami, ktoré sa dajú zadeliť do štyroch období. Pompeje sú jediným miestom, kde sa dá tento vývin antickej maľby študovať. Medzi najznámejšie a najkrajšie domy v Pompejach patrí Faunov dom, Vila mystérií a dom Vettiovcov. V roku 1997 bolo archeologické nálezisko Pompeje, Herculaneum a Torre Annunziata zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Znehodnocovanie pamiatok

Treba ale spomenúť, že Pompeje, ktoré boli temer dve tisícročia takpovediac konzervované pod vrstvou popola, podliehajú po odkrytí zvetrávaniu a iným vplyvom a dochádza k ich znehodnocovaniu. Odhaduje sa, že konzervačné práce na záchranu Pompejí by stáli okolo 335 miliónov dolárov. Ak si chcete urobiť dobrý obraz o tom, ako sa žilo v antickej Rímskej ríši, navštívte Pompeje. Nebude to ale originálny nápad, pretože ročne navštívi mesto, ktoré síce nevstalo z popola, ale bolo z neho doslova vyhrabané, okolo 2,6 milióna turistov z celého sveta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.