Korzár logo Korzár
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Pátranie po hradoch: Spišské Podhradie - Dreveník

Juhovýchodne od mesta Spišské Podhradie, sa nachádza najväčšia travertínová kopa na Slovensku, unikátny prírodný útvar so skalným mestom. Vrcholová plošina predstavovala výnimočnú polohu, využívanú takmer vo všetkých historických obdobiach na obranné účel

Hore. Pôdorysný náčrt valu na SV okraji lokality. Dole. Strmé južné svahy lokality.Hore. Pôdorysný náčrt valu na SV okraji lokality. Dole. Strmé južné svahy lokality. (Zdroj: ds)

V Hornádskej kotline, juhovýchodne od mesta Spišské Podhradie, sa nachádza najväčšia travertínová kopa na Slovensku, unikátny prírodný útvar so skalným mestom, s minimálne stredoeurópskym významom. Vrcholová plošina predstavovala výnimočnú polohu, využívanú takmer vo všetkých historických obdobiach na obranné účely. Najvýraznejšie stavebné aktivity pochádzajú z 9. - 11. storočia, keď tam stálo slovanské hradisko, podľa ktorého drevených fortifikačných a obytných konštrukcií bolo územie pomenované Dreveník.

Od konca treťohôr sa tektonickými poruchami na vápence prekryté zlepencami či ílovcami dostáva voda obohatená o hydrouhličitan vápenatý. Jeho sedimentáciou sa z teplých minerálnych prameňov za spolupôsobenia tlaku, teploty a klímy ukladali travertínové vrstvy v charakteristických kopách. Oproti ostatným kopám (Pažica či Sivá Brada) bol Dreveník viac mechanicky rozrušovaný, čím vznikli skalné veže, jaskyne, pukliny a pod. Okraje Dreveníka tvoria tak strmé, väčšinou kolmé, až 60 m vysoké steny. Vrchol kopy bol pritom zarovnávaný, čoho výsledkom je priam dokonalý priestor na úkryt, resp. výstavbu obranných zariadení. Z tohto nedobytného miesta so značným prevýšením oproti okoliu bol aj výborný rozhľad na celú kotlinu. Ak by aj nepriateľ dobyl rozsiahlu vrcholovú plošinu s dokonalým potenciálom na výstavbu obytných štruktúr, existovala aj záložná možnosť úkrytu v jaskynných systémoch.

Nie je preto prekvapením, že najstaršie osídlenie pochádza už paleolitu (nálezy homo neandertalensis) či z neolitu (bukovohorská kultúra). Prvé opevnenie tam vzniklo v eneolite (bádenská kultúra), na ktoré potom nadviazali ďalšie kultúry doby bronzovej a určite aj železnej. Najvýraznejšie osídlenie pochádza z 9. - 11. stor., keď bola rozmerná plošina využívaná ako refúgium. Obdobie raného stredoveku bolo pomerne nepokojné a často hrozilo nebezpečenstvo. Preto bol Dreveník veľmi vhodným miestom na úkryt pre miestne slovanské obyvateľstvo, ktoré si na plošine budovalo obydlia a neskôr aj obranné zariadenia. Prvé zapojenie hradiska, resp. refúgia, do organizovaného obranného systému je možné predpokladať za vlády Svätopluka (871 - 894), keď sa Veľká Morava rozšírila až po stredný tok Hornádu. Obdobie medzi zánikom V. Moravy a pripojením daného územia k Uhorsku bolo opäť nestabilné a nepokojné, o čom svedčia najviac zastúpené nálezy práve z 10. - 11. stor. Vznikom župného systému a iných centier správy, no najmä upokojením politickej situácie hradisko v priebehu 12. stor. zaniká. Opätovne však mohlo byť využité počas tatárskeho vpádu, čoho dôkazom sú nálezy aj z 13. stor.

Vrcholová plošina pretiahnutého tvaru v smere S-J (1 500 x 800 m) bola zrejme osídlená z väčšej časti, no samotné hradisko sa nachádzalo na juhozápadnom cípe. Práve tam boli najvhodnejšie podmienky na výstavbu obranného zariadenia (presne vymedzená najrovnejšia plocha, ohraničená takmer zo všetkých strán skalnými stenami dosahujúcimi najväčšie prevýšenie oproti okoliu v rámci celej kopy). Len úzky pás na severovýchode, kde sa skalná ostroha pripájala k jadru kopy, nebol prirodzene chránený. Vznikol tam preto mohutný zemný val, na ktorom stála zrejme ešte palisáda. V takto ohraničenom areáli sa nachádzali obytné štruktúry z drevených konštrukcií. Zároveň sa predpokladá, že na kope Ostrá hora severne od Dreveníka ležalo ďalšie hradisko, ktoré tvorilo súčasť obrany hlavného hradiska. Svedčia o tom nálezy aj zistený viditeľný priebeh opevnenia, no poloha bola ťažbou postupne značne zdeformovaná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Dnešný stav lokality

V súčasnosti sa lokalita hlavného hradiska nachádza v katastri Spišského Pohradia, na hranici katastra Žehry. Ide o juhozápadný výbežok z centrálnej časti Dreveníka (560 - 570 m n. m.), kde lokalitu ohraničujú skalné zrázy a na severovýchode zachovaný mohutný valový násyp. Zemný skalný val je situovaný v smere SZ-JJV, jeho dĺžka je 60 m a výška miestami aj 2 m. Za posledných tisíc rokov bol značne prirodzene zdeštruovaný, preto jeho pôvodná výška bola minimálne dvakrát väčšia ako súčasná. Z lokality pochádzajú rôzne nálezy svedčiace o funkcii hradiska v 9. - 11. stor. Výskumy tam realizoval už J. Neustupný v r. 1932, potom V. Budinský-Krička, V. Furmánek či M. Slivka.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spacák na kozmetiku?
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 042
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 330
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 7 695
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 947
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 696
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 117
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 214
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 186

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  3. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  4. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  5. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  7. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 419
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 888
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 888
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 798
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 459
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  3. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  4. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  5. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  7. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 419
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 888
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 888
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 798
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 459
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu