ROŽŇAVA. Na to, aby divadlo vôbec vzniklo, bol potrebný nápad, a hlavne nebojácnosť zakladajúcich členov divadla, ktorí prišli do úplne cudzieho mesta. Herec divadla Actores, Róbert Kobezda, nám porozprával, ako si spomína na začiatky.

Nakoniec vyhrala Rožňava

"Na konzervatóriu sme študovali ja, Peťo Szőllős aj Zuzka Grígeľová. Táňa Masníková bola naším pedagógom herectva. Vždy sme tvorili ináč, Táňa nás viedla k tvorbe prostredníctvom improvizácie, pohybu a akrobacie k psychologickej skratke," začal svoje rozprávanie R. Kobezda.

Asi každý študent herectva túži po tom, aby mal svoje vlastné divadlo. "Chceli sme svoje divadlo, kde nás v tvorbe nebude nikto obmedzovať. Niečo také sme si vysnívali."

Všetci po skončení školy odišli tvoriť do Prešova, do Divadla Jonáša Záborského. "Aj v týchto divadlách sme sa len utvrdili v tom, že si skutočne chceme založiť iné divadlo, kde bude možná slobodná tvorivosť."

Najväčším problémom bolo vybrať mesto, kde divadlo založiť. "Ani neviem, ako sa to zvrtlo, ale po rozhovore s viacerými ľuďmi sme sa dohodli na tom, že prídeme do Rožňavy."

Prísť do úplne nového prostredia a začať v podstate od nuly nebolo vôbec jednoduché. "Najprv sme si to nevedeli predstaviť. Predsa len sme predtým tvorili vo veľkom meste, najprv to boli Košice, neskôr Prešov a teraz sme mali ísť do Rožňavy a byť odkázaní vo všetkom na seba, bez technického tímu či výtvarnej pomoci. Slovom, bez všetkého, čo je inak v divadle úplne bežné. Navyše, nové mesto, cudzí ľudia. To bola výzva budovať doslova od základu. A teraz, po pätnástich rokoch, sme divadlo, ktorého meno je zaradené do slovenskej divadelnej obce a má tu svoje opodstatnenie. Pre mnohých ľudí na Slovensku je to až nepochopiteľné, že v malom meste existuje divadlo, ktoré reprezentuje nielen mesto, ale aj celú Slovenskú republiku na mnohých zahraničných scénach. Prešli sme so svojimi predstaveniami takmer celú Európu a Ameriku. Na začiatku sme boli štyria zakladatelia, dnes je nás osem a najmä v poslednom období sa nám darí spolupráca s hercami z divadiel zo Zvolena, Prešova či Banskej Bystrice." Herci prijali výzvu, ktorá sa im naskytla v novom prostredí a neoľutovali to.

Názov sa zrodil pri kávičke

Pre každé divadlo je dôležitý názov, pod ktorým vystupuje a zviditeľňuje sa, na základe ktorého ho ľudia rozoznávajú od ostatných divadiel. "Spomínam si, že sme názov hľadali u našej režisérky. Na hárok papiera sme spisovali pojmy, ktoré by zodpovedali základnej filozofii nášho divadla. Z množstva myšlienok sme nakoniec dospeli k názvu Actores, pretože sa v ňom ukrýva najmä oddanosť k veci - k divadlu."

Rekvizity a kulisy ukladali do vzduchotechniky

Divadlo najprv sídlilo v priestoroch starej radnice v Rožňave, kde sa konali skúšky a kde boli uskladnené divadelné kostýmy a dekorácie. "Keďže sme v tom čase nemali k dispozícii skladové priestory, všetko bolo uložené v miestnosti nad kanceláriou. Raz v noci, pretože naše skúšky boli inými subjektmi vytesnené do neskorých nočných hodín, sme spozorovali, ako zo stropu niečo kvapká. Bežali sme o poschodie vyššie, kde už bola naša scéna zaliata vodou z prasknutého potrubia. Bol február a my v zimných vetrovkách sme vodu do rána odčerpávali, ako sa len dalo. Snažili sme sa zachrániť aspoň čosi z našich drevených kulís." Zaujímavé je na tom však to, že v tom istom roku sa podobná situácia opakovala ešte dvakrát.

Dohrali vďaka vynaliezavosti zvukára

V súčasnosti sa divadlá môžu pýšiť najmodernejšou technikou. Keď Actores začínalo, nebolo to ešte také jednoduché. "V začiatkoch sme hudbu púšťali na magnetofónových kotúčoch. Mali sme predstavenie Laurin sklenený svet s množstvom skladieb, hrali sme ho ešte na starej radnici. Zvukárom bol Ďuso Repaszký. Predstavenie bolo v plnom prúde, keď zrazu hudba z neznámych príčin spomalila svoj rytmus, kotúče sa prestávali krútiť. Našťastie, Ďuro Repaszký nestratil duchaprítomnosť a vynašiel sa. Dvoma prstami manuálne udržal kotúče v chode a takýmto spôsobom zachránil nielen skladbu, ale aj našu choreografiu. Dodnes si na to spomíname, avšak dnes už s úsmevom. Divadlo bolo už v tom čase pozvané na festival do Belgicka. Nemohli sme si dovoliť prísť tam s dvoma zastaranými kotúčmi. Preto nám vtedajší primátor István Mátyus kúpil prvé minidisky, čo bol veľký výdobytok techniky."

Inscenácie im krstia psy

Dnes je populárne krstenie kníh, nových skladieb, albumov, ale aj divadelných hier. Actores ani v tomto nezaostáva a krstia skutočne zaujímavým spôsobom. "Každú inscenáciu sme krstili, máme v tom už akúsi tradíciu."

Väčšinou sa krstí vínom, vodou a podobne. Actores však našiel oveľa zaujímavejší spôsob. "Ďuso Repaszký, ktorý bol naším technikom dlhé roky, je vášnivý chovateľ psov. Stalo sa tradíciou, že vždy počas generálkového týždňa pred premiérou prichádza so svojimi psami do divadla. Veríme, že ak psy svojou energiou pokrstia a 'skolaudujú' inscenáciu, prinesie nám to šťastie."

Fakty

Vytvorili množstvo predstavení

Divadlo už pár mesiacov po svojom vzniku uviedlo svoju prvú premiéru Plot, ktorou načrtlo svoje špecifické smerovanie. Za pätnásť rokov stihlo zinscenovať známe tituly svetových dramatikov - napríklad Čakanie na Godota (Samuel Beckett), Fyzici (Friedrich Dürrenmatt), Pokrvné puto (Athol Fugard) či Gupka (Vasilij Sigarev).

Ďalším nosníkom tvorby sú autorské predstavenia, napríklad Plot, Animus, Šuflikári, Stretnúť teba bolo krásne, Bez mihnutia oka, či novopripravené predstavenie Utajení aktéri, premiéra ktorého bola 19. novembra.

Rovnako ako na dospelých myslí Actores aj na deti, ktoré sú najvernejšími divákmi. Pripravilo pre ne množstvo rozprávok - Prešibaný Kocúr v čižmách, Pyšná princezná a slon alebo Hugo a Oliver a ich veľké divadlo.

Divadlo sa okrem Rožňavy prezentuje aj v iných mestách na Slovensku a nevynecháva ani zahraničné festivaly. Súbor Actores zorganizoval Medzinárodný festival alternatívnych divadiel Tempus Art. Prvý ročník sa im podarilo zrealizovať v roku 2002, zatiaľ posledný sa uskutočnil v roku 2007.

Autor: Martina Dudášová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.