Zišlo sa tam 3 500 súťažiacich zo 42 krajín celého sveta, ktorí sa venujú bojovým umeniam. Bol medzi nimi aj Ladislav Peko z obce Slanec v okrese Košice-okolie.
KOŠICE. Ladislav Peko má 26 rokov, od detstva sa venuje bojovým disciplínam a päť rokov slúži ako hasič Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Košice-mesto. S Košičanmi Romanom Volákom a Ladislavom Hreňom získali v Taliansku päť zlatých medailí.
Karate robil už ako sedemročný
Nadrotmajster HaZZ L. Peko túžil byť v modrej uniforme ešte ako malý chlapec. Majú to v rodine, jeho otec totiž robí to isté povolanie v Košiciach už tridsať rokov.
"Celý život som od neho počúval rôzne hasičské historky a to ma asi k tejto práci pritiahlo," zapomínal si mladý športovec pri našej návšteve v hasičskej zbrojnici na Požiarnickej ulici v Košiciach. "Po absolvovaní školy a deväťmesačnej základnej vojenskej služby som teda išiel k hasičom."
Ešte dávno predtým, ako sedemročný, začal s karate, potom prešiel na kick box, zápasil. Zatiaľ má na konte asi tristo duelov, bol na majstrovstvách sveta, skončil druhý na majstrovstvách Európy a získal mnohé ocenenia.
Potom vraj už bolo "bitky" dosť a Laco sa začal venovať zábavnejšej forme bojových umení. V jednej z disciplín v Taliansku súťažili Košičania choreografiou s katanami (bojové meče japonských samurajov). Neskôr predviedli svoje umenie aj v tradičných disciplínach bez hudby, bol to napríklad boj s palicou podobnou, aké používajú na japonskom ostrove Okinawa.
"Ako tím sme s Romanom Volákom a Ladislavom Hreňom štartovali v šiestich disciplínach, z toho v piatich sme vybojovali zlaté medaily a získali päť titulov majstrov sveta. Súťažilo sa aj v disciplíne o 5 000 dolárov, kde však bolo veľmi veľa ľudí, vrátane malých detí. Tie boli z Talianska, takže asi každý vopred tušil, že vyhrajú ony. Nakoniec naozaj zvíťazili."
Keď vyhrali, celá hala stíchla
Jedným z najsilnejších súperov košického tímu boli Lietajúci sršni z Francúzska. Sú to akrobati, ktorí vraj podľa znalcov chvíľami svojimi výkonmi popierajú fyzikálne zákony.
"Mali tam obrovský klub fanúšikov. Keď začali cvičiť, celá hala bola na nohách, ľudia kričali, tlieskali. Už vopred ich považovali za víťazov. My sme tam boli po prvý raz, nikto nás nepoznal. Keď sme sa prešliapali cez eliminačné, semifinálové kolá až do finále a vyhrali, celá hala stíchla. Vtedy začali kričať Slováci, ktorých tam bolo asi tridsať. Ale treba povedať, že nám nielen 'sršni', ale aj ďalší chlapci, ktorí tam cvičili, prišli športovo zablahoželať k víťazstvu. Asi najťažšie na celých majstrovstvách bolo prostredie. V obrovskej hale mali štrnásť tatami (žinenky, na ktorých sa cvičí - pozn. red.), 14 mikrofónov, taký istý počet hlásateľov. Sledovať dianie okolo každej disciplíny bolo fakt veľmi ťažké na psychiku. Pocit, keď sme vyhrali? Ten prvý bol perfektný, nervozita poklesla. Pri ďalšej disciplíne však opäť stúpla a tak to išlo stále dookola. Všetky finálové disciplíny boli v jeden deň, štartovali sme desaťkrát. Museli sme si preto dopĺňať energiu, tlačili sme do seba rôzne aminokyseliny, inak by sme sa asi na žinenke zosypali. Peniažky sme si odtiaľ nedoviezli žiadne, všetko zhrabli Taliani."
Bojové športy mu pomáhajú aj v práci
"Práca hasiča je náročná najmä na fyzičku, takže bojové športy mi v tomto smere pomáhajú. Pred svetovým šampionátom som cvičil aj v hasičskej základni, v posilňovni, každá prázdna miestnosť bola dobrá na cvičenie s palicou. Máme tu i vrecia na tréning úderov, takže do kolegov či náčelníka búchať nemusím," zavtipkoval si L. Peko. Trénuje dva- až trikrát do týždňa, vždy po dve až tri hodiny. Na majstrovstvá sveta sa s kamarátmi pripravovali s katanami iba osem mesiacov.
"Keď to počuli Lietajúci sršni, jeden zahlásil, že ak je to tak, zje jednu z katán, s ktorými cvičíme. Určite by som sa takto ďaleko nedostal bez mojich rodičov. Stále mi pomáhali, podporovali ma finančne, keď sa mi veľmi nechcelo, tak aj trochu pritlačili. Nuž a teraz sú šťastní." Majster sveta tvrdí, že napriek zlatým medailám si na otca veľmi vyskakovať nemôže: "On je podporučík HaZZ, takže veľmi sa to ani nedá, je hodnostne vyšší. Ale teraz vážne, je to predovšetkým môj otec."
Vystupujú aj pred malými pacientmi
S kamarátmi Volákom a Hreňom robí L. Peko veľa vystúpení, vrátane charitatívnych, alebo pre deti z nemocníc. Teraz ich najbližšie čaká obhájenie titulu majstrov sveta v Taliansku.
"Dostali sme ponuky na súťaže aj od Portugalcov či Francúzov, ktorých sme teraz porazili. Katany, s ktorými cvičíme, sú špeciálne upravené, odľahčené, nie sú veľmi ostré, ale človek neznalý veci by si s nimi mohol poriadne ublížiť. Dúfam, že na budúci rok budú naše vystúpenia na svetovom šampionáte určite ešte lepšie."
L. Peko je nielen bojovník, ale má aj ďalšie záľuby. Napríklad plazy, obrovské pavúky, vzácne akváriové ryby. Jeho manželka Emília tieto zvieratká práve "nemusí". Nuž a či v otcových šľapajach pôjde jeho dcéra, ešte nevedno. Má totiž iba šesť mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
