To sú slová Jiřího Šlitra, ktoré vyslovil v pamätnom telefonáte svojmu umeleckému dvojčaťu v Londýne. Bolo tesne po auguste 1968 a Jiří Suchý si u príbuzných skúšal "cvičnú" emigráciu. Napriek tomu, že v Anglicku počúval z domova samé katastrofické správy, dal na partnera a vrátil sa. Divadlo Semafor pokračovalo na svojej hviezdnej ceste. Nikto nemyslel na to, že hviezdy aj padajú.

Jiří Suchý mal veľké šťastie, že jeho tínedžerské roky pripadli na obdobie tesne po druhej svetovej vojne, keď boli opäť na chvíľu k dispozícii platne s americkou hudbou a v kinách americké filmy. Všetko priam hltal a ukladal v sebe.

Príbeh sa začína...

Čoskoro mu to prišlo vhod. Potom, čo vyštudoval grafickú školu a stal sa propagačným výtvarníkom, dal sa dokopy s hudobnou skupinou Akord klub Viktora Sodomu staršieho, ktorej písal texty. Čoskoro pridal spev a naučil sa hrať aj na basu. Príbeh sa začal. "Malé kotě, spalo v botě, po robotě..." pamätáte sa? Takmer okamžite sa ukázalo, že do sveta zábavy (o šoubiznise sa vtedy ešte nevedelo) vstúpila mimoriadna osobnosť. Suchého prekvapivé textové spojenia, neuveriteľné rýmy, hotové divy s českým jazykom, ktorým bez problémov konkuroval angličtine, sa stali vyhľadávaným artiklom. Okrem iného aj v televíznych "praklipoch", ktorým sa vtedy hovorilo filmové pesničky. "Měla vlasy samou loknu, jé, jeje..." Veru tak, českí "koumáci" predbehli dobu o pekných pár rokov. A účinkoval v nich napríklad aj taký Miroslav Horníček. Mimochodom, práve on sa zaslúžil o vznik legendárnej dvojice S + Š tým, že raz priviedol k Suchému jedného nesmelého právnika.

Zázrak menom Semafor

A vznikol Semafor. Niekedy je skrátka osud milostivý, sudičky v dobrej nálade a súdruhovia unavení vládnutím, majú na chvíľu otupené svoje nezmysly. Jednoducho, zišli sa správni ľudia na správnom mieste v správnom čase. Alebo to bol zázrak? Nech si každý vyberie, ale to napokon vôbec nie je dôležité. Podstatné bolo, že v sivom, smutnom, zakrpatenom a zatuchnutom prostredí konca päťdesiatych rokov odrazu vypukla výborná zábava. A hoci pôvodne Suchému išlo o oveľa ambicióznejšie plány (Semafor mal obsahovať sedem malých foriem, teda okrem divadla ešte šesť ďalších), napokon našťastie ostalo práve len pri tých doskách, čo znamenajú svet. A Semafor bol úplne novým, nepoznaným, pestrým, zábavným, optimistickým svetom, na ktorom svietila zelená. Ľudia so doň vrhali s rovnakým nadšením, s akým im ho tvorcovia ponúkali.

"Fronty" na lístky

Hneď od začiatku vznikli "fronty" na lístky, a tie k tomuto divadlu patria dodnes. Hoci, prvé desaťročie existencie Semaforu bolo jedinečné, neopakovateľné, famózne. S ďalšími etapami jeho histórie neporovnateľné. Vtedy vznikla legenda, ktorá sa navždy zapísala do pamäti a sŕdc niekoľkých generácií milovníkov neviazanej, ale pritom inteligentnej zábavy. Poetika Semafora bola pre vtedajšie publikum mannou nebeskou, živou vodou, večer čo večer sa opakujúcim zázrakom, vytváraným dvomi srandovne oblečenými klaunmi s "oblohou" krásnych dlhonohých slečien.

Speváčky museli byť krásne

Suchý chcel vždy robiť divadlo, ktoré by ľudí predovšetkým bavilo. A k tomu patrili aj tie krásne slečny. Tanečnice s dlhými nohami, vynikajúce speváčky - rozhodne však v tomto poradí. On si tie slečny vyberal v špeciálnych konkurzoch. Eva Pilarová, jedna z hviezd Semafora hovorí: "Suchý bral ako samozrejmosť, že dotyčná dáma dobre spieva, ale keď k tomu ešte mala aj pekné nohy a dokonca dlhé blond vlasy, bol vo vytržení." Platilo to samozrejme aj na ňu i na Naďu Urbánkovú, ktorá k tomu dodáva: "Keď bola slečna na prvý pohľad krásna, pán Suchý sa len modlil, aby aj niečo vedela." A slečny nielenže perfektne vyzerali, ale aj vedeli. Semafor sa hneď po svojom vzniku stal liahňou speváckych hviezd. Hovorilo sa, keď niekto dostal pesničku od Suchého a Šlitra, mohol si byť istý, že to bude hit, ktorý ho preslávi. A ešte sa dodávalo, kto neúčinkoval v Semafore, ten v brandži neexistoval. Dlhý, veľmi dlhý zoznam tvoria hviezdy zábavy i neskoršieho šoubiznisu, ktoré prešli Semaforom. Čo pieseň to hit. Tereza, Je nebezpečné dotýkat se hvězd, Oči sněhem zaváté, Malá Babeta, Krajina posedlá tmou...

Bez Šlitra to už bolo iné

Hviezdy však nielen žiaria, ale aj padajú. Na druhý sviatok vianočný roku 1969 padla tá Šlitrova. Našli ho doma v ateliéri mŕtveho. Práve v tom čase spieval Suchý Jó, to jsem ještě žil. Zdalo sa, že Semafor skončil. Jiří Suchý ho aj v prvej chvíli naozaj chcel zavrieť, ale potom si povedal, a just nie! Mnohým ľuďom by sa to veľmi hodilo. Nezavrel ho a začal hľadať spôsob, ako existovať naďalej bez Jiřího Šlitra. Hovorí sa, že nikto nie je nenahraditeľný, Jiří Šlitr bol však výnimkou z tohto pravidla. Tento geniálny skladateľ, hudobník, herec, maliar a múdry človek v jednej osobe, tvoriaci polovicu síce nie nerozlučnej (v súkromí spolu so Suchým nevychádzali dobre), ale rozhodne mimoriadnej tvorivej dvojice sa nedal nahradiť. Bol nezameniteľný. Bez Šlitra to už bol iný Semafor.

Jonáš a Melicharová

"Kdo nebude zpívat, bude zastřelen!" Vyhlasoval z javiska Šlitr, ale nikto zastrelený nebol. Spievalo sa aj po jeho odchode, hoci už trošku inak. Nastala éra Jonáša a Melicharovej. Jiří Suchý po dlhom hľadaní vytvoril partnerstvo s jemnou štíhlou blondínkou Jitkou Molavcovou. Ukázalo sa, že nie je potrebné byť Šlitrom v sukni. Už takmer štyridsať rokov tí dvaja spolu dokazujú, že dobrá zábava je možná vždy, keď sa chce a vie.

Zábava pokračuje

Dnes, keď Semafor oslavuje polstoročnicu a jeho šéf sa blíži k osemdesiatke, stále platí, že toto divadlo je predovšetkým dobrou zábavou. Jiří Suchý sa tomu nikdy nespreneveril. Veľakrát ho chceli zničiť, zakázať, znechutiť, poraziť. Nedal sa. Azda aj preto, že bol vždy neuveriteľne tvrdohlavý a nikdy si od nikoho nedal poradiť. Vždy mal svoju hlavu. Príznačná pre jeho povahu je príhoda po vytopení divadla v Karlíne počas veľkej povodne Prahy. Jitka Molavcová: "Všichni se hroutili, ne však Jiří Suchý, tomu zasvítili oči, šel domů a napsal úspěšnou revue To nam to pěkně začíná."

Nová premiéra i manželka

A príbeh pokračuje. Nevadí, že už Včera neděle byla a Život je pro mně obnošená vesta. Dnes je Semafor v nových priestoroch, na javisku je nová premiéra, pán direktor má doma novú mladú krásnu ženu Markétu. A pred divadlom je staronová "fronta". Cez svoj široký, rokmi nezmenený úsmev, akoby recitoval: Jednou jsem viděl na horách slečnu, která cucala rampouch a on ji tál na jazyku. Zatoužil jsem v tu chvíli po tom, abych byl rampouchem."

Autor: Peter Pačaj

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.