Pre výrobky zaostalého poľnohospodárstva boli Košice aj v druhej polovici storočia trhom a ako centrum Abovsko-turnianskej župy sprostredkovával aj ich odbyt.
Malý odbyt pozostával zo surovín prevažne pre rakúsky potravinársky priemysel. Pre vlastný ich nedokázalo poľnohospodárstvo vyprodukovať v potrebnom množstve - napríklad cukrovú repu pre cukrovar v Košiciach, ktorý ju musel dovážať, tiež iné suroviny.
Hľadanie východiska
Kto bol v trebišovskom múzeu, určite neunikla jeho pozornosti "ručná technika" na vykopávanie repy. Špeciálne motyky či rýle spred niekoľkých storočí sa používali aj v 19. i 20. storočí. Každú repu museli vykopať osobitne, takže niet divu, že takto nemohli zásobiť cukrovar. Podobne to bolo aj v pestovaní iných plodín. Úplným zázrakom bol na poliach grófa Andrássyho orací stroj - v okolí Michaloviec ho volali "orule" a tiež jeho časť v expozícii múzea - lenže na iných poliach nebola žiadna mechanizácia, iba pluh, kôň a človek. Nadarmo vyhľadávali vzdelaní statkári odbornú literatúru o pokrokových metódach poľnohospodárskej výroby, keď nebolo dosť jej šíriteľov, aby vzdelali poľnohospodárov produkujúcich pre regionálny trh. Na hľadanie východiska z tejto zaostalosti sa podujala Obchodná a priemyselná komora (OPK).
Poľnohospodári tvorili 32 % obyvateľstva v Uhorsku. Preto OPK ešte v roku 1880 navrhla zriadiť pre nich samostatné poľnohospodárske komory, zostaviť krajinskú poľnohospodársku radu, v ktorej by boli odborníci z rôznych odvetví poľnohospodárstva a živočíšnej výroby, zriadiť funkciu kráľovských poľnohospodárskych dozorcov, získať učiteľov či inštruktorov, ktorí by pôsobili po celej krajine, a čo považovala OPK za dôležité, to bolo zorganizovanie poľnohospodárskeho školstva. OPK správne predpokladala, že poľnohospodárske školstvo podstatne pomôže rozvoju tejto oblasti. To sa potvrdilo po založení Strednej poľnohospodárskej školy v Košiciach v roku 1875. Odvtedy sa začali rozvíjať aj Poľnohospodárske vedy a spolky.
Vedecký vplyv
Vo vedeckom živote v Košiciach boli zastúpené aj poľnohospodárske vedy. Tak ako ostatné vedné odbory, ktoré sa opierali o pôsobenie škôl vyššieho stupňa, aj poľnohospodársky odbor sa opieral o Poľnohospodársku akadémiu, v nej výskumné stanice. V Košiciach vychádzali aj odborné časopisy všeobecného zamerania, určené širokej čitateľskej obci, nielen poľnohospodárom - odborníkom a pestovateľom určitých plodín, špeciálny vinohradnícky časopis vychádzajúci v maďarčine bol určený pestovateľom vínnej révy, ktorí boli na východnom Slovensku bohato zastúpení. V časopisoch publikovali svoje výskumné práce jednotlivci, najmä profesori školy, špecialisti v rastlinnej výrobe E. Rodiczky, Š. Szecsey, V. Páter. V liehovarníctve ďalší s profesorov Ž. Zalka, v živočíšnej výrobe V. Kovácsy. Títo odborníci, ktorí pripravovali, ako hovoria, budúcich pestovateľov a chovateľov, v škole okrem výskumnej činnosti a publikovania uskutočnili množstvo prednáškových vystúpení v rôznych spolkoch a podľa toho, na akú oblasť a činnosť boli spolky zamerané - na osvetovú, kultúrnu, odbornú, poľnohospodársku - bola zameraná aj prednáška. Z odborných poľnohospodárskych spolkov boli v Košiciach záhradnícky, poľovnícky, rybársky, hodvábnický. Najširšie zameranie a pôsobenie mal Hornouhorský záhradnícky spolok na podporu pestovania ozdobných, liečivých a priemyselných rastlín, ovocinárstva, záhradníctva, zeleninárstva a kvetinárstva, včelárstva a hodvábnictva. Tento spolok bol založený v roku 1865 z iniciatívy Alexandra Glevitzkého. Bol to zeman a vážený Košický občan, účastník revolúcie 1848-49, člen mestského zastupiteľstva a obchodník so semenami, tiež záhradník. Jeho návrhy a názory na zveľadenie spomenutých odvetví uplatnili takmer o tri desaťročia najpovolanejšie osobnosti - profesori Poľnohospodárskej školy V. Páter, A. Böllmann. Odborníci z radov členov tohto spolku sa starali o mestskú zeleň, parky, o vzhľad mesta, pokiaľ išlo o jeho skrášlenie.
Poľnohospodárske spolky vyvíjali bohatú činnosť, no k zriadeniu poľnohospodárskych komôr, ako to navrhovala OPK, nedošlo ani v roku 1907, keď sa znovu začalo poukazovať na potrebu ich zriadenia. Poľnohospodárske spolky mala každá župa, lenže ich činnosť sa prekrývala bez ohľadu na špecifiká žúp. Pri zriadených komorách by sa ich funkcie orientovali na tieto špecifiká.
Abovsko-turniansky spolok
Spomedzi existujúcich župných spolkovo na začiatku 20. stor. vyvíjal intenzívnejšiu činnosť oproti iným župám Abovsko-turniansky, a to tiež pričinením profesorov Poľnohospodárskej školy a jeho podpredsedov - statkárov Schella, Fiedlera, Rakovszkého, Platthyho. Usporadúval v spolupráci s inými župami aj na maďarskom území poľnohospodárske, veľmi úspešné vinohradnícke výstavy. Každý rok zorganizoval pri jarmokoch v Košiciach výstavy plemenného dobytka, dokonca v roku 1904 aj trh plemenných koní, spojený s konskými dostihmi. Na trhu aj dostihoch sa zúčastnili obchodníci i zo Sliezska, Pruska a Haliče a túto príležitosť využil spolok aj na odmeňovanie najlepších chovateľov, čo dovtedy v Košiciach neoblo. Noviny Kassai Munkás zaznamenali v októbri 1913 Krajinskú výstavu psov, ktorú župný spolok usporiadal v spolupráci s Krajinským spolkom chovateľov foxteriérov a jazvečíkov.
V rámci župy sa obnovil aj Rybársky spolok, ktorý prezentoval svoje výsledky v tlači, keď v roku 1909 založil s podporou ministerstva liaheň pstruhov a vypúšťal ich do potokov a staral sa o rozmnožovanie rýb v Hornáde, kam ukladal ich ikry.
Prácu Abovsko-turnianskeho spolku bolo vidno na verejných prezentáciách, na výstavách, no najzávažnejšiu organizačnú prácu v poľnohospodárstve vyvíjal Poľnohospodársky spolok. Jeho činnosť bola orientovaná takmer výlučne na župu, s výnimkou výstav v Košiciach. Preto Košický mestský radca Loósz navrhol založiť mestský poľnohospodársky ekonomický spolok a v tlači vyzval všetkých Košičanov, ktorí sa zaoberali záhradníctvom, vinohradníctvom a inými odvetviami poľnohospodárstva, aby sa prihlásili za budúcich členov. Najviac sa prihlásilo ovocinárov a pestovateľov zeleniny v záhradách a dokonca sa prezentovali aj na výstave v Poľnohospodárskej škole spolu s výrobcami náradia. Mestský spolok podľa Loószovho návrhu nevznikol, ale založili Záhradnícky spolok, ktorý, ako sa ukázalo v nasledujúcich rokoch, úspešne reprezentoval mesto aj na krajinských výstavách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
