Med ako symbol hojnosti nájdeme v Starom zákone, keď Mojžiš viedol svoj ľud do zeme oplývajúcej hojnosťou. Starí Egypťania jedli počas určitých sviatkov med a volali: "Pravda je sladká!" V starovekých kultúrach patrili medové koláčiky a med k obetným darom na oltároch bohov, kládli ich aj do hrobov k mŕtvym.
Niet azda národa, v ktorého tradíciách či dávnych rituáloch by nemal med významné miesto. Sladili ním už v dobe kamennej a ako posvätný pokrm bol súčasťou náboženských obradov a rituálov.
Najstaršie doklady
K najstarším archeologickým dokladom o mede patrí objav v západnom Švédsku vo forme hrudy živice zmiešanej s medom. Tento 9-tisícročný nález má na sebe stopy zubov dieťaťa. Pravdepodobne žuvalo či zahryzávalo sa do medovej hrudy, ako to dnešné deti robia so žuvačkou. O niečo staršia je jaskynná maľba v Španielsku pri obci Arana, znázorňujúca ženu na strome, ako vyberá včelie plásty. V Indii aj v Južnej Afrike objavili viacerí podobné kresby. Na egyptských maľbách znázorňujúcich faraónov je včela ako symbol kráľovstva.
Pôvod medu bol dlho zahalený tajomstvom a je neuveriteľné, že ešte v 17. storočí nevedeli vedci vysvetliť, ako sa včely rozmnožujú. Možno aj preto bola včela pre kresťanov symbolom čistoty, panenstva a pracovitosti a možno preto prejavovali medu mýtickú úctu. Pápež Urban III. (1568 - 1644) mal vo svojom erbe tri včely. Starí Gréci mali na striebornej minci zo 4. stor. pred n. l. včelu. Podľa zachovaných spisov včelu a med považovali za staršie ako planétu Zem a podľa Aristotela padali kvapky medu do kvetov z nebies. Odtiaľ ich včely vyberali a odnášali do úľov.
Dávne legendy a mýty
Legendy, mýty a symboly spojené s medom a včelami sa v starovekých kultúrach aj protikladne vysvetľovali. Napríklad niektoré kultúry med užívali na posilnenie potencie a bol zároveň symbolom plodnosti a patril k obľúbeným svadobným darom. Iné kultúry ho užívali po zmiešaní s krokodílím trusom ako antikoncepciu, ale ďalšie ho jedli vždy pred sexuálnym aktom ako posilňujúci prostriedok. Arabské recepty ho odporúčali ženám, ktorých muži boli dlhší čas na cestách - väčšinou obchodných, a tie trvali aj niekoľko mesiacov - na potlačenie sexuálnej túžby. Takmer u všetkých národov bol med obľúbeným liekom proti žalúdočným a žlčníkovým ťažkostiam.
Symbol pravdy
Med v staroveku vyjadroval pravdu a pravdovravnosť. Platón hovoril pravdu, aj keď bola trpká, a údajne preto, lebo keď sa narodil, na jeho ústa si sadla včela. V Indii sa deťom po tisícročia potierali ústa medom preto, aby hovorili pravdu. Azda najviac legiend, mýtov a symbolov je zo Starého Egypta a tie sú znázornené aj na maľbách v chrámoch a hrobkách, o čom majú možnosť presvedčiť sa aj turisti, ak budú venovať pozornosť včele na maľbe alebo rytine pri údajoch o faraónovi. Známa je maľba faraóna Achnatona s manželkou Nefertiti, ktorí vzdávajú úctu bohovi slnečného kotúča Atonovi a on ako vďaku roní slzy v podobe včiel. Na včely sa menia aj slzy boha slnka Ra. Počas plavby po Níle si dnes nevieme predstaviť obrad obety bohovi znázorňujúcej sily Níly Hapimu od samotného faraóna Ramzesa II. v 12. stor. pred n. l., keď mu údajne obetoval 15 ton medu do vody tejto rieky.
Med na všetko
Národy severnej Afriky používajú dnes na všetko olivový olej - vyplachujú si ním ústa, potierajú rany, liečia zápaly, namáčajú do neho chlebové placky aj bagety. Dávno bol na všetko med, aj na uchovávanie potravín a napr. u Asýrčanov tiel zomrelých princov, ktorí nesmeli byť pochovaní skoršie ako panovník. Do čistého medu údajne uložili aj telo Alexandra Macedónskeho. Rimania pred bojom jedli vždy med, Vikingovia si vozili med na cesty, aby sa ním posilňovali. Týmto zvykom sa asi inšpiroval sir Edmund Hillary, prvý premožiteľ Mount Everestu, keď si na výpravu vzal dve kilá medu.
Med si uctieval aj vážil aj stredovek. V zákonníkoch tej doby sa krádež medu trestala odťatím ruky alebo aj smrťou. Med patril do každodenného života ako sladidlo, a to nielen do koláčov, ale aj do mnohých mäsitých a zeleninových pokrmov.
Liečivé vlastnosti
Najstaršie egyptské recepty na kozmetické prípravky obsahujú med a ich autorkou je kráľovná Kleopatra. Najúčinnejšia pleťová maska bola z medu. Zakladateľ islamu Mohamed odporúčal med ako liek na každú chorobu tela. V ľudovom liečiteľstve med používali najmä na popáleniny, ľahšie poranenia a rezné rany. V prvej svetovej vojne sa užíval med ako antiseptický prostriedok. Nigérijský chirurg Spencer Efem má s medom dobré skúsenosti pri liečbe preležanín, popálenín a vredov aj v prípadoch neúspechu antibiotík. Účinky medu potvrdili aj testy pri salmonelóze a pásovom opare, pri hnačkách, tiež u očných chirurgoch, ktorí zistili, že rohovka, pripravená na transplantáciu sa najlepšie uchováva v zmrazenom mede. Podľa dávnych skúseností každý druh medu neúčinkuje rovnako priaznivo, napr. lesný tmavý med je proti málokrvnosti a nedostatku železa, vysoký obsah vápnika má agátový med a stavbu kostí podporuje aj med z vresovísk. Oproti starovekému medu súčasný môže obsahovať aj toxíny z divo rastúcich rastlín, čo sa vyskytlo v USA a v Turecku. Preto opatrnosť je namieste, keď venujeme pozornosť krajine pôvodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
