klad, Juraj Široký, nič nevieme a ani sa nedozvieme. Dokázať, resp. skúmať, či veľké úspechy Širokého firiem vo verejných obstarávaniach majú niečo spoločné s jeho agentúrnou kariérou v ŠtB, by mohol azda Ústav pamäti národa.
Zásadné je, že spoločné podnikanie bývalých špiónov so štátom sa v nových demokraciách vníma ako bezpečnostné riziko. To je prvá téza, ku ktorej patrí veta, že ak biznis nepatrí pod zákon o utajovaných skutočnostiach, na verejnej zákazke sa nesmie nikto „diskriminovať“... Kým za Dzurindu, aj pod vplyvom stále žijúceho Jána Langoša, existoval akýsi tichý konsenzus, že eštebácke firmy nie sú v tendroch najvítanejšie, za Fica sú zábrany zbúrané a majú „protekciu“. Najlepším svedectvom je práve dopyt po službách Širokého impéria, ktorý sa ráta v objeme veľa miliárd.
Zákon o utajovaných skutočnostiach nerieši súťažné podmienky spoločností s majiteľmi, ktorí by normálne neprešli ani najnižším stupňom bezpečnostnej previerky. Je to len na politike. So Smerom a Ficom sa vracia nielen mentalita, frázovanie a funkcionárska kultúra režimu, čo ich odkojil, ale aj figúry tretieho či štvrtého sledu režimnej nomenklatúry, ktoré nielenže neboli odstránené ako prvá liga „biľakovcov“, ale privilégiá dané z východiskových pozícií, napr. na ambasáde vo Washingtone (alebo ako študenti MGIMO v Moskve), využili ako zvýhodnenú štartovnú čiaru pre nové kariéry. To nie je špecifikum Slovenska, takto sa funguje i u susedov. Aura hlavného „pasáka“ Smeru nad hlavou Širokého však akoby symbolizuje plošnú rehabilitáciu ľudí, ktorí za svoje dnešné bohatstvo a pozície vďačia len a len tomu, že dokázali byť ozajstné svine a klesnúť morálne hlbšie než ich spoluobčania.
Spoločné podnikanie špiónov so štátom sa vníma ako bezpečnostné riziko.“
Iste, štátna podpora eštebáckeho podnikania nie je jediný morálny problém, ktorý tu je po 20 rokoch. Aj keby do ŠtB vstupovali len vymiešaní fanatici a nie vypočítaví kariéristi, ani to nemôže byť dôvodom, aby brali dvojnásobné dôchodky ako priemer ich obetí. Aj to je realita dní, v ktorých Váhostav valcuje štátne zákazky... No. Povedať, že Robert Fico je agent Kremľa, si naozaj nikto nedovolí, ale keby ním bol, tak nápadnejšie to dávať najavo, ako činí teraz, by ani nemohol. Iste, medzi nárastom ekonomického vplyvu boľševických rozviedčikov a napr. pozvánkami ruského štátneho kapitálu do zásobníkov plynu (!!!), širokorozchodnej, atď, nie je možné postulovať priamu súvislosť. Obraz je farebnejší. Napríklad rozhodovanie o Bohuniciach necháva Fico na Čechov. Prečo asi???... Hahaha.
Ak už je ale znamením doby, že oligarchovia „pasú“ politikov, tak v ére absolútnej previazanosti hospodárskej a bezpečnostnej problematiky je hemženie sa ŠtB u Jahnátka, za Smerom i inde dôvod na veľké preľaknutie a krik. Ešteže máme opozíciu, ktorá vždy spoľahlivo vie, čo je pre krajinu podstatné a čo nestojí za reč...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
