Skratka SMOS znamená Soil Moisture and Ocean Salinity, čiže vlhkosť pôdy a slanosť (salinita) oceánov. Tento názov plne vystihuje úlohu, ktorú družica má plniť. Družica SMOS, ktorá bola umiestnená na obežnú dráhu vo výške 760 kilometrov nad zemským povrchom, bola vyvinutá európskou vesmírnou agentúrou ESA v spolupráci s francúzskou agentúrou CNES a španielskym ústavom CDTI. Základom družice je platforma Proteus vyvinutá spoločnosťou Thales Alenia Space. Na palube družice je jediný prístroj, nazvaný MIRAS. Táto skratka znamená Microwave Imaging Radiometer using Aperture Synthesis, čiže mikrovlnový zobrazovací rádiometer využívajúci syntetickú apertúru (clonu). Tento rádiometer má 69 snímačov umiestnených na troch ramenách družice, ktoré sa roztvorili po jej vypustení na obežnú dráhu. Prístroj v podstate meria teplotu žiarenia odrazeného od zemského povrchu, a to v mikrovlnovom frekvenčnom pásme. Táto teplota bezprostredne súvisí so skutočnou teplotou povrchu a s jeho vodivostnými charakteristikami. Tie zase súvisia s vlhkosťou pôdy a so slanosťou vody v oceánoch. Na to, aby prístroj pracoval presne, nesmú sa teploty jej jednotlivých snímačov navzájom odlišovať o viac než plus či mínus tri stupne. Ich optimálna pracovná teplota je pritom 22 stupňov a na tejto teplote ich udržujú ohrievače. Agentúra ESA pred niekoľkými dňami oznámila, že prístroj MIRAS na palube družice SMOS bol uvedený do činnosti a pracuje normálne. Údaje, ktoré bude získavať družica SMOS, budú doplňovať údaje, ktoré sú získavané stanicami na zemi a v mori a ktoré monitorujú výmenu vody v globálnom meradle. Pretože tieto výmeny vody, ku ktorým dochádza najmä v odľahlých oblastiach našej planéty, priamo ovplyvňujú počasie, ich znalosť má veľký význam pre meteorológov pri príprave predpovedí počasia. Navyše, slanosť morskej vody či jej zmeny je jedným z hnacích prvkov tzv. termohalinnej cirkulácie, čo je cirkulácia obrovských vodných más, a to na povrchu oceánov i v jeho hlbinách, na globálnej úrovni. Pochopenie tejto cirkulácie je jedným z predpokladov predpovedania dlhodobých účinkov terajších klimatických zmien na našej planéte. Údaje z rádiometra MIRAS sa však budú môcť využívať aj na plánovanie poľnohospodárskej produkcie, na manažment vodných zdrojov a na predpovedanie takých prírodných katastrof, akými sú napríklad veľké povodne. Družica SMOS je druhou družicou v rámci programu ESA nazvaného Earth Explorer (výskum Zeme), ktorý slúži na získavanie nových environmentálnych údajov pre vedeckú komunitu. Prvou družicou tohto programu bola družica GOCE, ktorá tiež bola vypustená ruskou raketou Rockot, a to v marci 2009. Ďalšou družicou tohto programu bude družica Cryosat-2, ktorá bude merať hrúbku ľadových vrstiev na moriach a na súši a ktorá by mala byť vypustená vo februári budúceho roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
