Tri razy sa rozviedol, z každého manželstva si odniesol dieťa. Pokúsil sa spáchať samovraždu a prešiel si aj drogovou závislosťou. Teraz navštevuje telocvičňu a teší sa na starobu, kedy nebude musieť robiť absolútne nič.
Čo je pre vás pri speve dôležitejšie? Názor fanúšikov a kritikov alebo vaše kretívne nápady a vlastný názor na hudbu?
- No, dôležité je byť schopný niečo robiť a cítiť, že sa tým ďalej nemusíš zaoberať, pretože si spravil dobre svoju prácu a si s ňou spokojný a šťastný. Ale pravdaže som len človek, tak ako ostatní ľudia – zlý názor je ako nálepka na tvojej mysli, hlavne ak ide o taký, čo patrí medzi tie viac kritické. Niekto mi raz povedal, že ak veríš v dobré názory a myšlienky na tvoju prácu, určite musíš veriť a očakávať aj tie zlé. Nemôžem si pomôcť, ale vždy si čítam kritiky na našu hudbu, snažím sa nečítať ich, ale klamal by som, ak by som tvrdil, že to nerobím.
Čo vás inšpiruje?
- Inšpirácia prichádza zo života okolo mňa. Vynikajúcim miestom, kde môžete byť neustále inšpirovaný je New York. Je to mesto, ktoré je inšpiráciou nabité. Často trávim čas chodením po ňom a som medzi ľuďmi. Najlepšia vec na tom je, že môžeš chodiť okolo nich a byť súčasťou života, ale nie vždy sa chcem na tom podieľať. Zistil som, že je niečo, čo považujem za veľmi pohodlné – veľa ľudí by to považovalo za trochu divné, ale často nachádzam seba v iných ľuďoch, a to je to, kde nachádzam veľa inšpirácie. Často si myslím, že píšem o niekom úplne inom, ale potom sa to vracia späť a ja bojujem s vlastnými démonmi.
Kedy ste začali cítiť, že ste schopný spievať?
- Stále som v procese, že pracujem na tom, či som naozaj schopný spevu. Nemám rád zuk svojho hlasu. Ale snažím sa vykopať city zo svojho srdca a dať dať do môjho spevu viac toho, kto som.
Vy ste rodič. Aké to je vychovávať deti?
- Mať deti a pokúšať sa im rozumieť a byť tu pre nich vždy, nie je ľahké. Každý rodič vám povie rovnakú vec – ale pochopíte to jedine vtedy, ak sa rodičom stanete aj vy. Čo som zistil o sebe je fakt, že viem byť prísny, ale niekedy zase povoľujem všetko, pretože sa zo mňa tá prísnosť vytratí. Takže môžem povedať, že som zostal zaseknutý niekde uprostred.
Ako sa teraz cítite?
- Cítim sa veľmi dobre. V mojom som mal veľa zoskokov a pádov a pokúšal som sa utiecť z reality všedných dní života a to bolo mojou každodennou náplňou počas dlhého času. Nič z mojich pokusov však nehralo pre mňa. Stáť na jednom mieste, nerobiť nič a skrývať sa, je druh vlastného sebaklamu. Ukázať svoje pocity a tým aj samého seba je deväťdesiat percent života, ja som sa dlhý čas pokúšal neukazovať nič.
Ako myslíte, že ste sa zmenili z osoby, ktorá sa pridala k Depeche Mode a tridsať či viac rokov potom?
- Nemyslím si, že som sa zmenil. Mám pätnásťročného syna, ktorý sa pokúša bojovať sám so sebou a vidím v ňom seba tak jasne, až je to odstrašujúce. Rozdiel medzi mnou a ním je, že on je schopný povedať nahlas o jeho frustráciách, a keď som bol ja v jeho veku, nemal som kľúč na to, ako to urobiť. Z mojich vlastných skúseností v živote som sa naučil, že musím byť vďačný a že život je len taký, aký si ho sám spravím. Mám jasnú predstavu, niekedy je ich až priveľa. Potrebujem stále dozor. Cítim sa pohodlnejšie, keď pracujem.
Vaša minulosť je plná zápasov s alkoholom a drogami, čo bolo vždy veľmi dobre zdokumentované. Čo je vaším najväčším hriechom teraz?
- Keď robím interview, mám tendenciu strašne veľa fajčiť, a keď pracujem s chlapcami z kapely, fajčím ešte viac. Oni obaja fajčia veľa cigariet, celá miestnosť, kde skúšame, je väčšinu času zaplnená cigaretovým dymom. Domnievam sa, že moja najhoršia vlastnosť je televízia, môžem pred ňou sedieť celý noc. Sledujem pritom úplne všetko bez rozdielu, Je to akási forma úniku, neexistuje nič iné. Skutočne si užívam niektoré veci, ktoré ako som si kedysi myslel, by som si nikdy neužíval ako je napríklad ticho a pokoj alebo ničnerobenie. Nie je nič, čo by som mal radšej ako sedieť a nerobiť nič okrem pozerania televízie alebo čítania knihy.
Veľmi ste sa posledných 25 rokov nezmenil. Ako to robíte, že sa udržiavate v dobrej forme?
- Chodím do telocvične niekoľkokrát do týždňa. Skutočne si to užívam – to je cesta, akou sa zbavujem svojho vnútorného nepokoja. Zistil som, že ak sa udržím v takomto režime, pracujem s oveľa jasnejšou hlavou. Ak sa mi niekedy nepodarí ísť si riadne zacvičiť, stáva sa zo mňa druh nočnej mory.
Ako dlho ešte plánujete robiť hudbu a ďalšie turné?
- Niekto mi raz povedal: ´Urobíš ešte ďalších desať albumov?´. Tak som povedal, že pri našom pravidelnom vydávaní albumov každé štyri roky by som skončil kariéru v osemdesiatichštyroch rokoch. Dúfam, že v tomto veku už nebudem riešiť žiadnu nahrávku. Najlepšia odpoveď na to by bola, že sa snažíme pozerať stále do konca roka a užiť si tento časový úsek.
Keď sa dostanete do dôchodku, čo chcete, aby si ľudia o Depeche Mode zapamätali?
- Naozaj neviem. Len dúfam,že sme urobili nejakú zmenu v oblasti muziky. Sme ovplyvnený mnohými štýlmi hudby a to je dôvod, prečo sa naša hudba dotýka ľudí. Chceme byť v kontakte s ľuďmi a myslím si, že ľudia to chcú cítiť a vidieť.
Kritici vás často porovnávajú s inými úspešnými kapelami z minulosti, hnevá vás to alebo ste kvôli tomu radi?
- Je to česť, ale myslím si, že je pre nás zadosťučinením to, že aj nami sa niekto išnpiroval. Ovplyvnili sme techno, house a elektronickú hudbu.
Ako sa dokážete zmieriť so všetkým úspechom, ktorý ste zažili a stále zažívate?
- Sme naozaj pohltení hudbou, tým ako ju robíme. Pre mňa je to jedna z najlepších vecí, ktorú môže človek robiť. Sme jedna z mála skupín, ktorú si ľudia môžu porovnávať už množstva rokov, naše staršie i novšie albumy, naše pokroky alebo pády.
Krátka chronológia kapely:
Andrew Fletcher, Martin Gore, songwriter Vince Clarke, and vocalist David Gahan založili Depeche Mode v roku 1976. Názov kapely vybrali podľa francúzskeho magazínu (Depeche Mode znamená rýchla móda).
Potom ako naspievali pieseň "Just Cant Get Enough", ktorý sa stal hitom v anglickej Top 10 v roku 1981, Vince Clar z kapely odišiel. Alan Wilder sa pripojil ku skupine v roku 1982,keď začala s novým albumom "A Broken Frame", ktorý bol temnejší a pozostával zo skladieb o rasizme, náboženstve a kapitalizme.
Počas osemdesiatych rokov sa Depeche Mode vyprofiloval na mystickejšiu a excentrickejšiu skupinu. Ich album z roku 1987 "Music For The Masses" mal vynikajúce ohlasy v Amerike a tak sa vybrali na celosvetové turné, ktoré bolo okamžite vypredané.
Napriek tomu, že Depeche Mode prešli mnohými zmenami počas deväťdesiatych rokov (Wilder opustil skupinu v roku 1994 a Gahan sa pokúsil spáchať samovraždu v roku 1995), ich zbožňujúci fanúšikovia pri nich zostali.
kg
Autor: Spracovala: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
