Takto je to aspoň v starom vtipe, ktorý poukazuje na jeden zo zásadných rozdielov medzi nežným a silnejším pohlavím. "Nechápem, prečo ten môj musí mať vždy diaľkové na dosah. Keď ho náhodou mám pri sebe ja, urobí všetko preto, aby sa ho zmocnil, aj keď možno o päť minút zadrieme. Ale s ovládačom v ruke! To ustavičné prepínanie sa zastaví len vtedy, keď dôjde k športovým kanálom. Takže vždy, keď zdvihnem hlavu, je na obrazovke futbal, hokej, formuly, tenis, hádzaná, dokonca aj biliard, alebo teletext s výsledkami zápasov," hundre Klára.
Vracia sa do tarzanovských čias
Pre nás, ženy, je veru nepochopiteľné, prečo chlapi nie sú ochotní s nami pozerať romantickú komédiu, ale radšej budú čumieť na to, ako sa dvaja muži váľajú na žinenke, hádžu kladivom, naháňajú puk či loptu. No a keď sú napríklad futbalové majstrovstvá či olympijské hry, náš, inak pozorný mužíček sa zrazu zmení na pološialeného čudáka. Planúce oči má prilepené k obrazovke, totálne vypína odposluch a ručí ako tur. A aj keby sme sa pred neho postavili len v Evinom rúchu, on sa nakloní tak, aby mu náhodou neunikol ani jediný moment zápasu.
Ak patríte k manželkám a partnerkám, ktoré v takých chvíľach ničia svoju lásku výčitkami a uštipačnými poznámkami, nerobte to. On, chudák, za to ani nemôže, pretože to má v génoch, ako dar od predkov. "Fenomén povzbudzovania obľúbeného tímu je starý ako ľudstvo samo a jeho prapôvod siaha až do prvotnopospolnej spoločnosti, keď sa súperilo napríklad o post vodcu kmeňa. V každom mužovi zostalo niečo z dávneho bojovníka a lovca, ktorý sa bil do pŕs a naháňal mamuta, no dnes sa to prejavuje v spacifikovanej, papučovej podobe. V čase dôležitého zápasu sa mu zrazu naskytne možnosť zakričať si a vrátiť sa do "tarzanovských" čias. Muž sa vtedy konečne cíti ako muž a svoju chvíľu si nenechá prekaziť žiadnou ženskou," vysvetľuje psychológ.
Krik osoží zdraviu
Povzbudzovanie, komentáre a krik, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, sú navyše prospešné. Ide totiž o sofistikovanejšiu formu vybíjania si agresivity, ktorá sa ukrýva v každom z nás, no v mužoch, pochopiteľne, vo väčšej miere. A keď bude nadávať na blbého rozhodcu či nemožného útočníka, dostane zo seba negatívne emócie a v konečnom dôsledku sa bude cítiť lepšie.
Čo si s tým počať?
Mnohé ženy si ani po rokoch spolužitia nezvykli na to, že sú chvíle, keď muž dáva prednosť športovým prenosom. Dámy, to že rád sleduje futbal, neznamená, že vás nemiluje. Nebuďte zlomyseľné, nemajte jedovaté poznámky a neschovávajte diaľkové. Ak nemáte iný televízor, ku ktorému by ste sa uchýlili, stále máte na výber z dvoch možností.
1. Nájdite si vlastný program, pri ktorom sa vyšantíte vy. Počas najdôležitejšieho zápasu sezóny zájdite ku kaderníčke, kozmetičke alebo na nákupy. Pár minút pred výkopom vám dá kreditku bez jediného zlého slovka. Alebo si čítajte, telefonujte s rovnako "postihnutou" kamoškou, choďte na babskú jazdu... Skrátka, ako sa hovorí u českých susedov, "vykliďte pole a bude klid".
2. Nájdite si tiež záľubu v sledovaní športových prenosov. Viete si predstaviť, akí krásni sú niektorí športovci? Tie vytrénované telá, tá súhra svalov... Nezabudnite však na základné pravidlo: Ústa majte zamknuté na 77 západov. A aj keď vám nebude jasné, čo sa práve na obrazovke deje, vyvarujte sa otázok typu: Prečo komentátori spomínajú šestnástku, keď tam sú sami chlapi? Polčas trvá pol hodiny? Čo je to ofsajd? A čo je na tom zlé, že ten futbalista dostal už druhú žltú kartu, veď kopol toho pekného! Alebo to staré známe: "Nechápem, prečo sa 22 mužov naháňa za jednou loptou!" Vtedy naozaj riskujete...
Zo života...
- Keď som začínala súžitie s mojím drahým, bol športovým redaktorom. Tipnite si, na čom frčala naša telka. Normálna žena by si kúpila ďalšiu. Ale ja nie som normálna. A tak som začala pozerať futbal, hokej, hádzanú, volejbal, golf, vrchol všetkému nasadil curling, či dokonca poker. A zistila som, že to má niečo do seba. Moja polovička však potom začala v polovici prenosov prepínať na teletext, a tak sme furt mali na obrazovke nejaké čísla. Vysvetlil mi to - začal tipovať športové zápasy. So mnou nevybabre, začala som tipovať aj ja... Minule sme pozerali nejaký dôležitý zápas v krčme. Aj chalani prišli s polovičkami, pred zápasom sa pretekali v komplimentoch, kecali s nimi o móde a ja som len tak mlčky sedela bokom ako Popoluška. Začal sa zápas. Dráma jak sviňa. Favorit prehrával o gól. Tréner sa rozhodol striedať. Chalani tipovali, kto pôjde dole z ihriska. Keď sa dohádali, ja som len tak do ticha zabila meno hráča, o ktorom sa vôbec nebavili. Pozerali na mňa ako na blbú. Dovtedy, kým tréner presne toho hráča nestiahol. Hral totiž ako malý Boh, ale už mal na konte jednu žltú, často išiel do ostrých súbojov a do konca zápasu bolo ešte ďaleko. Chalanom len spadla sánka. Dorazila som ich po zápase. Tipla som si ako jediná úplne presne konečný výsledok. A bola som hviezda večera...
Klaudia
- Aj keby som sa neviem ako snažila, mne sledovanie športových zápasov vonkoncom nič nehovorí. Pretvarovať sa vo vzťahu v tejto oblasti by sa možno istý čas dalo, no v konečnom dôsledku by to nebolo ničomu na osoh. Ja by som sa nudila a moja polovička by zúrila, ako to, že nerozumiem základným pravidlám hry. Kým teda priateľ pozerá šport, hoci aj na piatich kanáloch, prípadne si ho skočí pozrieť s kamarátmi do krčmy, ja tento čas venujem svojim koníčkom a každý je spokojný. Nemyslím si, že je nevyhnutné mať spoločné úplne všetky záľuby. Dôležité je, aby mal každý to svoje, čo má rád a čo ho robí šťastným a zároveň aby mala dvojica spoločné spôsoby trávenia voľného času, ktoré pre nikoho nie sú násilnými. V našom prípade sú to výlety, spoločné varenie, pozeranie filmov či skladanie puzzle. On ma nenúti povzbudzovať hokejistov, ja jeho neťahám na balet a takto si nažívame v príjemnej zhode.
Gabriela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
