useli, ako aj "ministerka zahraničných vecí", významne posilňuje teóriu, že zjednocovanie si siaha na svoj strop a až teraz začína ozajstný koncert národných záujmov.
Nomináciou dvoch (doteraz) naprosto bezvýznamných politikov do dvoch najvyšších reprezentatívnych funkcií, ktoré boli založené LZ, totiž títo lídri pribili na dvere chrámu, že si neželajú vplyvnú a akčnú Európsku úniu, čo by ako celok hrala vyrovnanú partiu s mocnosťami ako USA, Rusko a spol. Teda želať by si azda aj želali, ale nie až do tej miery, aby sa zmenšila rola takých hviezd globálnej scény ako Sarkozy či Merkelová. Keby to bolo inak, tak pred Hermanom van Rompuy a barónkou Ashtonovou by predsa dostali prednosť rádovo vyššie autority. Také, ktorých pomyselné telefónne číslo, o ktorom sníval Henry Kissinger, by Obama a spol. mohli vytočiť v dobrej viere, že to, čo povedia, bude platiť i na druhý deň, o týždeň i o rok. Práve z toho dôvodu, že Lisabonská zmluva nepriznáva novým úradom žiadne rozhodovacie právomoci, naplniť funkcie tým obsahom, čo si priatelia Európy ako štátu predstavovali, by mohli len osobnosti, ktoré disponujú prirodzeným vplyvom a rešpektom. Napríklad Tony Blair, ktorého médiá darmo tlačili a favorizovali, preraziť nemohol, keďže predstavoval dvojité riziko: Mohol by niekoho zatieniť popularitou a trúfal by si azda aj na samostatné kroky, ktoré by Sarkozy a spol. ex post dosť ťažko "chytali za chvost".
Federalistov nečakajú slnečné dni. Teraz nastanú kompetenčné spory, keďže LZ vôbec nerieši napr. vzťahy medzi "prezidentom" (teda stálym predsedom – na 2,5 roka) a rotujúcimi predsedníctvami (momentálne Švédsko), ani medzi "prezidentom" a "ministerkou", ktorá dostane obrovský úrad s miliardovým rozpočtom, kým van Rompuy "iba" 20 ľudí do sekretariátu, jednu kanceláriu a auto so šoférom... Z toho pozerá kompetenčná vojna, keďže navyše, Ashtonová bude podriadená nie Rompuya, ale ako podpredsedníčka EK José Barrosa...
Výber belgického premiéra, ktorého médiá hneď premenovali na "Herman van Who?" (Herman van Kto?), teraz vydávajú za dômyselný ťah. Teda, že jeho úlohou bude najmä "koordinovať" (a pod.). No. Faktom je, že vo funkcii "vyrástlo" už viac ľudí, avšak čokoľvek sa udeje, nič už nezmení na tom, že základný zmysel "prezidenta" ako symbolu európskej "štátnosti" zašliaplo 27 lídrov na jedinej večeri. Malicherné a prízemné pohnútky, z akých sa tak stalo, nemilosrdne ukazujú nielen na ostré limity európskej centralizácie, ale i hlbší trend, ktorým je prenikanie priemeru na všetkých úrovniach. O tom, že vyčnievajúci kandidáti narážajú v demokraciách na stále vyššie múry, vydali jasnú dokumentáciu napr. aj národné nominácie eurokomisárov. Netreba ani žiť v slovenských pomeroch, aby bolo zrejmé, že plazivo smerujeme k systému, kde nám budú vládnuť ľudia, ktorí nikomu neprekážajú a sú prijateľní každému. V tomto zmysle je van Rompuy ozaj európskym symbolom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
