osť výstižná metafora, aby vyjadrila miniatúrnosť očakávania. Silný problém je však aj opozícia.
SMK je, doslova, ekonomická čierna diera, a SDKÚ, hm, ťažký (a iný) prípad. V nástupe Antona Marcinčina za podpredsedu KDH ale bola taká šifra, že vzhľadom na určité autonómne myslenie, ktoré prejavil aj v službách Svetovej banky, starú štruktúru, plnú sociálneho resentimentu a rurálneho konzervativizmu, niekam posunie. Keď na blogu opatrne napísal, že nie je zdravé robiť rodinnú politiku cez štát (alebo nejako podobne), chcelo to už len väčšiu konkretizáciu, aby mu autor odhlasoval podmienečnú dôveru. Politický špás bol len v tom, že ako čerstvý podpredseda, v chrbte so "spasiteľom" Figeľom, narazil v samotnom KDH na trochu neporozumenie a trochu až múr... Ale nech (aspoň sa porozprávajú aj o inom než výhrada svedomia).
Smutnejšie je, že škaredo mu nevyšiel ďalší pokus. Nech totiž diery a dierky slovenskej ekonomiky skúmame odkiaľkoľvek, jednej veci by sme sa mali vyhýbať oblúkom a ani neškrtnúť tým smerom. A tou vecou je daňový systém. Niežeby sa nedal zlepšiť, avšak hospodárska kríza je na reformu doba najmenej stvorená... Namiesto toho, aby analýzu daňového zaťaženia od ministerstva financií, o ktorú zakopol, Marcinčin vyhlásil celú, hm, za nenáležitú (autor ju nevidel), začal nad ňou rozjímať, že kde je "priestor na zvyšovanie daní". A vyšlo mu, že azda na príjme právnických osôb by sa dačo našlo, keby teda bola vhodnejšia doba. A, čo zarazilo najviac, napadla ho aj "vyššia progresivita". No nádhera. Treba si uvedomiť, že sám Fico zatiaľ hovorí len o zdanení dividend...
Rovná daň je bez diskusie jedna z najlepších pozostalostí, čo zanechala opozícia po štyroch (8) rokoch svojej vlády. Skutočnosť, že akákoľvek vláda nech po júni 2010 vznikne, bude musieť zvyšovať na Slovensku dane, je jasná asi rok, keď sme hrozbu na tomto mieste prvýkrát spomenuli. To vie dokonca aj Počiatek, ba aj Fico. Nie je však celkom jedno, akým spôsobom sa príjmy budú naháňať, a ak už nastane situácia, že bez zrušenia jednotnej sadzby DPH a daní z príjmu to nepôjde, tak aspoň v rámci priamych daní by sa "rovnosť" (ktorá reálne rovnosťou ani nie je), mala zachovať. Opozícia by dielo, ktoré stvorila, mala chrániť aspoň do toho bodu, aby plátanie dier v rozpočte narušilo systém, ktorý sa osvedčil a je dobrý, čo najmenej.
Nad týmto stojí holá veta, že bieda slovenských verejných financií neleží na príjmovej, ale výdavkovej strane, čo by mala byť doktrína a prvá téza celej opozície. Porovnávanie s Európou, že vraj máme najmenšie zaťaženie, na čo prišlo MF v analýze, nemá byť inšpiráciou na "vyrovnávanie" s europriemerom, keďže práve ten bude musieť "odtučňovať". Ak teda chce únia vyjsť z krízy so zdravou kožou a byť ešte niekedy konkurencieschopná so svetom.
Slovenská opozícia však tápe a konkurencieschopná je, žiaľ, akurát so Smerom. To nám veľmi nepomôže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
