V Afrike staval štadión pre majstrovstvá sveta

Jozef Jakubov z Turian nad Ondavou je jedným z tých, ktorí sa priamo podieľali na výstavbe futbalového štadióna Green Point v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike. Práve tam sa bude na budúcoročných majstrovstvách sveta vo futbale bojovať o bronzovú med

ailu.

STROPKOV. Tridsaťšesťročný odborník na konštrukcie a oplášťovanie budov na stavbe štadióna s kapacitou 68-tisíc ľudí od februára do septembra ako supervízor koordinoval prácu afrických robotníkov.

Ako ste sa dostali do Afriky?

- Som zamestnancom stavebnej firmy so sídlom v Stropkove, ktorá sa zaoberá predovšetkým montážou oceľových konštrukcií a oplášťovaním rôznych objektov. Jedna nemecká spoločnosť dostala zákazku na štadióne Green Point a keďže s touto firmou spolupracujeme, sedem ľudí od nás odcestovalo za prácou do Juhoafrickej republiky.

V Kapskom Meste ste boli osem mesiacov. Ako vyzerala práca na Green Pointe?

- Boli sme tam skupina 23 ľudí - Česi, Slováci, Nemci a Poliaci. Mali sme funkcie supervízorov, našou úlohou bolo koordinovať prácu afrických robotníkov, podľa výkresov dohliadať na postup prác na stavbe. Ja som mal na starosti montáž strechy na štadióne a koordinoval som prácu 15-člennej skupiny Afričanov.

Ako vyzeral váš bežný pracovný deň?

- Do práce sme nastupovali o šiestej ráno. Nemecký šéf, ktorý nás riadil, urobil na začiatku zmeny rozdelenie, zadal nám prácu a my sme sa rozišli po stavbe každý so svojou skupinou. Tam už supervízori zadávali prácu jednotlivým robotníkom a počas dňa ich kontrolovali. Rozdiel oproti stavbám napríklad na Slovensku je v tom, že tam sa kládol hlavný dôraz na bezpečnosť pri práci. Tá bola prvoradá, všetko bolo premyslené do posledného detailu. Robili sme dvanástky s hodinovou obedňajšou prestávkou.

Európania nie sú zvyknutí na horúce africké podnebie. Nemali ste problémy s aklimatizáciou?

- Hoci bolo veľmi horúco, dalo sa to vydržať. Jednak supervízori nepracovali manuálne, jednak aj na stavbách v Európe sa pracuje počas horúčav. A Afričania sú na tú klímu zvyknutí. Chodili normálne naobliekaní, dokonca mali na hlavách ruské baranice. Keď sme sa ich pýtali, prečo chodia takto oblečení, žartovali, že sa chránia pred slnkom, aby neboli ešte opálenejší.

Velili ste partii afrických robotníkov. Zrejme ste sa museli vyrovnať s určitými rozdielmi, najmä čo sa týka mentality miestnych.

- Afričania sú úplne iní ako my, Európania. Majú inú mentalitu a sú dosť zaostalí. Sú pomalší, nerozmýšľajú, bolo potrebné ich neustále kontrolovať. Stále sme museli byť s nimi, aby neurobili niečo zle, pretože sme si nemohli dovoliť ani najmenšiu chybu. Boli to ľudia z ulice, ktorí nemali žiadne vzdelanie, žiadnu odbornú školu, žiadne remeslo v rukách. U nás je bežné, že keď ide niekto robiť nejakú robotu na stavbe, tak je vyučený vo svojom odbore. Tam prídu na stavbu ľudia bez akéhokoľvek vzdelania a treba ich naučiť úplne všetko. Na druhej strane, ako nekvalifikovaná pracovná sila boli aj veľmi slabo platení. Po počiatočných problémoch sa nám nakoniec podarilo miestnych robotníkov zaučiť a práce na stavbe prebiehali plynule. Ak sa robotník nevedel zaučiť alebo nebol schopný robiť, nahradil ho niekto iný, pretože záujem o prácu malo veľa miestnych. Denne čakalo pred bránou 100 až 200 ľudí.

Stavba Green Pointu sa spája so štrajkom afrických robotníkov. Vy ste boli pri tom...

- Ten štrajk bol na našej stavbe. Sedem dní sa nerobilo vôbec nič, pretože robotníci chceli vyššie mzdy. Zarábali nejakých 50, 60 centov na hodinu a chceli viac. Napokon sa s nimi zástupcovia firmy dohodli na zhruba 12-percentnom zvýšení miezd. Výstavba štadióna bola pre miestnych jednou z mála príležitostí zarobiť si peniaze a robotníci kalkulovali s tým, že sa tu musia dodržiavať termíny. Jednoducho chceli zo situácie vyťažiť čo najviac.

V čase, keď ste stavali štadión, ešte nebolo jasné, či na svetový šampionát postúpia aj Slováci...

- Zhodou okolností sa na výstavbe štadióna podieľali aj Česi, Slováci a Poliaci. Futbalisti týchto štátov sa stretli v jednej skupine. S napätím sme sledovali všetky zápasy, vládla medzi nami veľká rivalita, stále sme sa navzájom podpichovali, ktorý tím príde do Afriky na futbalové majstrovstvá sveta. Dnes je už jasné, že nakoniec sme postúpili my, Slováci.

Čo vás na Afrike fascinovalo a čo vo vás, naopak, zanechalo negatívne dojmy?

- Keď sme prileteli do Afriky, bolo tam práve leto a obrovská horúčava. Aklimatizoval som sa pomerne rýchlo, obchádzali ma aj zdravotné problémy, pretože sme pred pobytom v krajine absolvovali potrebné očkovania. Samotné Kapské Mesto je nádherné. Boli sme pri Atlantiku, kde sa síce nedá kúpať, lebo je veľmi chladný, ale je to raj pre surferov. Priamo zo štadióna sme mali výhľad na Stolovú horu - jedinečný prírodný útvar. V Kapskom Meste žije asi polovica belochov a polovica černochov. Sú tam veľké sociálne kontrasty. Na jednej strane totálna bieda, na strane druhej obrovské bohatstvo. Stredná vrstva tam prakticky neexistuje. Na periférii mesta sú iba chatrče, hrozná chudoba a špina. Hovorili nám, že nemáme navštevovať tie chudobné okrajové štvrte, ale mňa raz pozval na návštevu jeden môj pracovník. Keď sme išli po štvrti, kde býval, všetci na mňa pozerali ako na zjavenie, pretože belosi sa takýmto miestam vyhýbajú veľkým oblúkom. Môj pracovník ma musel normálne chrániť. Musím priznať, že som mal z toho celého dosť zmiešané pocity. Ľudia varili na ohni priamo na ulici. Rodina môjho pracovníka žila v maličkej chatrči pozliepanej z hliny. V jednej miestnosti spali asi desiati. Ponúknuté jedlo mi síce príliš nechutilo, ale zo slušnosti som nemohol odmietnuť. V Kapskom Meste ma šokovala ešte jedna vec. Bežne sa tam na ulici predávajú zbrane, drogy a podobné veci. Takýto tovar miestni okoloidúcim doslova nanucujú. Kapitolou samou osebe sú opice. Behajú normálne po ceste a keď zastavíte auto, samy si otvoria dvere, vojdú dnu a hľadajú si niečo na jedenie. Všetko v aute porozhadzujú a keď nájdu niečo pod zub, sadnú si a jedia. Nie sú vôbec agresívne, ale po takýchto zážitkoch už chápem, prečo sa hovorí - drzý ako opica.

Spomínali ste, že prácu na Green Pointe ste dokončili v septembri a už niekoľko týždňov pôsobíte v Nigérii...

- V tejto krajine robíme konštrukcie striech na budovách pre jednu americkú firmu zaoberajúcu sa ťažbou ropy a zemného plynu. Pôsobíme na území s rozlohou asi dva štvorcové kilometre, kde sa vytvára nová dedina. Ide o ostrov v divokej džungli, ktorý ešte ani nie je zaznačený na mapách. Náš areál je ohradený vysokými plotmi a dvadsaťštyri hodín denne ho strážia ozbrojení vojaci. Dá sa tam dostať buď lietadlom alebo loďou, všade navôkol je džungľa. Sú tam opice, krokodíly, hady a iná háveď. Tam som po prvýkrát videl pavúky veľké ako dlaň. Hovorili nám, že nie sú nebezpečné, že si ich nemáme všímať. Za tie dva mesiace sme si na život uprostred džungle zvykli.

Dosť veľká zmena oproti civilizovanému Kapskému Mestu, nie?

- Keďže Nigéria leží na rovníku, je tam neuveriteľná horúčava. Je to tropické podnebie, kde je skoro stále zamračené, ale je tam strašne horúco a vysoká vlhkosť vzduchu. Kapské Mesto bola civilizácia, Nigéria je divočina. V komplexe, kde bývame a pracujeme, máme bar, reštauráciu, futbalové ihrisko. Areál vôbec neopúšťame, pretože za vysokým plotom je už iba nekonečná džungľa.

Čo sa týka pracovných podmienok a systému práce, sú tu nejaké rozdiely oproti JAR?

- Systém je presne taký istý. Ako supervízori aj tu riadime afrických robotníkov. Tiež sa tam robia dvanástky, ale obedňajšia prestávka je až dvojhodinová. A všimol som si tu ešte jednu zvláštnosť. Od šiestej do siedmej rána sa všetci černosi modlia a spievajú. Kým neabsolvujú tento svoj ranný rituál, nezačnú robiť. Firmy si už na to zvykli a akceptujú to. V Nigérii je ešte jeden rozdiel. Africkí robotníci sú tam platení oveľa lepšie, ako v Kapskom Meste. Zarobia okolo 650 eur na mesiac. Je to tak preto, lebo robia priamo pre americkú alebo nemeckú spoločnosť, nie cez nejakú miestnu sprostredkovateľskú firmu, ale aj preto, že ide o kvalifikovanú pracovnú silu. Takže tam s robotníkmi neriešime také problémy, ako pri stavbe Green Pointu. Robotníci, ktorí pracujú v Nigérii, zvládnu aj odbornejšie roboty a sú samostatnejší. Keďže majú na ich pomery veľmi slušné platy, snažia sa, aby neprišli o prácu.

Je kríza, nezamestnanosť stúpa. Aké predpoklady musia spĺňať potenciálni záujemcovia o prácu v Afrike?

- Podmienkou je ovládanie angličtiny slovom i písmom, ale aj odbornosť, chuť pracovať, vzdelávať sa. Dôležitý je svedomitý prístup k práci, spoľahlivosť, ale aj riadiace a komunikačné schopnosti. Potenciálny záujemca musí vedieť viesť pracovný tím.