. Tradične ich do košických zaujímavostí a tajuplností zasväcoval Milan Kolcun, spisovateľ, prekladateľ a sprievodca, ktorý Potulky mestom Košice vymyslel spolu s kamarátom Lacom Koránom.
KOŠICE. Keďže téma potulky - Podzemné Košice zaváňala poriadnou dávkou adrenalínu a strachu, vybrali sme sa na ňu s obyvateľmi mesta tiež. Ako predjedlo ponúkol M. Kolcun, ako to sám nazval, falošné podzemie. Prvé kroky asi 150 potulkárov viedli do archeologického komplexu - Dolnej brány na Hlavnej ulici.
Archeologický komplex Dolná brána
"Falošné preto, lebo nie vždy bolo podzemím," vysvetlil na úvod sprievodca. "Nebolo tak totiž myslené, keď ho stavali. Tu, kde teraz stojíme, bola pred šesťsto rokmi úroveň mesta. Dokonca ešte zhruba o dva metre nižšie, lebo keď demolovali nejaký dom alebo mesto dláždili, úroveň Košíc stúpala vyššie a vyššie. Pred šesťsto rokmi by sme tu boli vo vode hlbokej asi 60 centimetrov, takže by sme si ani nezaplávali. Bola to vodná priekopa, ktorá mala chrániť mesto. Vidíte tu hradobný múr zo štrnásteho storočia, ďalší z pätnásteho a jeden je dokonca z roku 1290. Sú tu i arkády kamenného mosta, po ktorom sa dalo pohodlne vojsť do Košíc. Ostali aj časti pôvodného dreveného mosta, zakonzervovali sa vďaka tomu, že boli celé stáročia pod zemou."
Dojem z nádherne vybudovaného podzemia trochu kazili rôzne papiere od keksov či iné zvyšky po nedisciplinovaných návštevníkoch komplexu. Záujemcovia o potulku sa dozvedeli aj to, že keď niekto prichádzal pred stáročiami do Košíc, druhého najdôležitejšieho mesta Uhorského kráľovstva, ako prvú uvideli predsunutú pevnôstku, kde vtedajší "esbéeskári" strážili mesto.
"Keď sa teraz vyberieme ďalej, uvidíme ešte jednu miestnôstku. Bola tam kedysi vodorovná doska. Keď sa strážcom nepáčila či nepozdávala nejaká návšteva, dosku spustili do kolmej polohy a už bolo o jedného nepriateľa menej. Každopádne, takéto atrakcie na takom veľkom území môžeme obdivovať asi iba v Košiciach a potom ešte vo Verone. Keď košické múzeum stavali v rokoch 1996 až 1998, boli sa Košičania pozrieť a inšpirovať práve tam. Keď bagrista po prvý raz zavadil o tieto múry, mnohí si mysleli, že to bude len drobný nález." Opak je však pravdou.
Cisár nariadil vetranie kostníc
Sprievodca podzemím nezabudol ľudí upozorniť pred návratom na denné svetlo, aby si dávali pozor na hlavy. Vraj každý tretí turista si ju udrie o stenu. Nikomu sa však nič nestalo a presunuli sme sa ku kaplnke svätého Michala.
"Každý kostol mal svoju podzemnú časť, kryptu. Boli to najlukratívnejšie miesta z duchovného hľadiska na pochovávanie, skoro ako výťah rovno do neba," vtipkoval M. Kolcun. "Každý chcel byť preto pochovaný v kostole, ale iba zopár ľuďom sa to aj podarilo. Nuž, niekedy tam boli iba kostnice s kosťami. Aby sa tam vetralo, vyšlo cisárske nariadenie, že nesmú byť zamurované. Kde stojíme teraz, bol kedysi stredoveký cintorín. Pred dvoma rokmi tu našli pri vykopávkach ľudské kostry až v ôsmich vrstvách. Tvrdí sa, že je tu preto negatívna energia. Preto kým sa stihneme pohádať, poďme k ďalšiemu kostolu."
Tým bola gotická pýcha a klenot mesta - Dóm sv. Alžbety. Okrem krypty s telesnými ostatkami kniežaťa Františka II. Rákociho sa v chráme nachádza krypta mníšok či biskupská. Ale aj krypta pod hlavným oltárom dómu, kde by mal byť na základe vlastného želania pochovaný Jeho Eminencia Jozef, kardinál Tomko, košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč.
"Nuž a keď budú dobrí, tak možno i kostolníci z dómu," rozosmial opäť svojich poslucháčov ich sprievodca. Okrajovo sa dotkol aj zreštaurovaného severného portálu dómu, poukázal na jeho tzv. Zlatú bránu, najparádnejší zo všetkých vchodov do chrámu.
Ďalšou zastávkou bola hrajúca fontána v parku. Aj tá má totiž podzemie, i keď novodobé. Plní funkciu technického zázemia košickej atrakcie. Podľa M. Kolcuna v prípade zemetrasenia by sa vraj mohli ľudia prepadnúť do hĺbky asi štyroch metrov.
"Od roku 1985, keď sme získali túto prvú hrajúcu fontánu v bývalom Československu, už dokázala reagovať na akýkoľvek zdroj zvuku. Robí to počítač, ktorý sa nachádza pod nami, je v miestnosti dvakrát jeden meter. Bližšie sa tomu budeme venovať a dostaneme sa tam pri potulke s názvom Fontány Košíc," zdôraznil M. Kolcun.
Krypta Františkánskeho kostola
Vzápätí všetkých odviedol pod budovu košického štátneho divadla. Vstúpili sme do bývalého krytu civilnej ochrany. Keď tam na chvíľu zhaslo svetlo, sprievodca to komentoval slovami, že všetci sa môžu aj báť, lebo to majú v cene vstupenky. Málokto vie, že v uvedených priestoroch sa nachádzajú dve obrovské nádrže. Košičania sa tam dostali vôbec po prvý raz. Cisterny majú v sebe toľko vody, aby stačila na uhasenie rozhárajúceho sa požiaru v historickej budove. Spustila by sa protipožiarna opona, oddelila javisko od hľadiska, aby oheň nepreskočil medzi divákov. Divadlo by však asi poriadne "zmoklo".
"Vždy na každom predstavení je aj hasič, ktorý dáva pozor. Nuž a je tu ešte jedna miestnosť s bazénikom, operní speváci si tam niekedy chodia naladiť hlasy. Je tam totiž taká celkom zvláštna akustika."
Z divadla všetci išli do objektu Slovenského technického múzea, vypočuli si zaujímavosti o expozícii baníctva, ktorá je takisto v podzemných priestoroch. Nuž, ale zlatým klincom potulky bola obrovská krypta Františkánskeho kostola. V jej prítmí veru nebolo nikomu práve do smiechu.
"Sme v krypte, ktorá je najväčšou z kostolných a zároveň je aj prístupná," uviedol M. Kolcun. "Mimochodom, tento kostol bol v meste druhý najstarší po dominikánskom. V sedemnástom storočí ho prerábali z gotického na barokový a vtedy vybudovali kryptu. Dovtedy bola pred hlavným oltárom a najväčší V.I.P., ktorého tam pochovali, bol jágerský biskup Benedikt Kissdy. On zriadil košickú univerzitu. Vznikla v roku 1657 a bola najvýchodnejšou v celej Európe. Je možné, že neskôr biskupove kosti premiestnili do kostnice tejto veľkej krypty. Má 122 pohrebných komôrok s číslami. Je perspektívna, sú tu ešte voľné miesta. Pochovávali sem od začiatku osemnásteho do konca devätnásteho storočia. Potom ju zamurovali, lebo sa ľudia sťažovali, že z vývodu podzemia zrejme ide do ulice smrad."
Po vyčistení a zamurovaní upadla krypta takmer do zabudnutia. V roku 1998 dávali robotníci do kostola podlahové kúrenie, preto v ňom v zime nie je chlad. Chlapi sa pri práci prepadli do pohrebnej komory s číslom 83. Jeden sa spustil až do krypty a bol prvým človekom po 120 rokoch, ktorý sa v nej ocitol.
"Boli ohromení z toho, aká je krypta veľká. Čo sa týka pochovaných ľudí, boli tu napríklad uložené aj ostatky jedenásťmesačného dieťaťa."
Týmito zaujímavosťami M. Kolcun uzavrel potulku po košickom "podsvetí". Ďalšia, ktorá by mala byť v dňoch 5. a 6. decembra, bude venovaná Dómu sv. Alžbety.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
