l aj barón Ján Ghillany (1687 - 1752). Potomstvo po Jánovi je menej známe a nestal sa ani nositeľom rodovej štafety, keďže v manželstve sa mu narodili štyri dcéry. Ján Ghillany bol bratom baróna Juraja Ghillanyho, nazývaného železný kapitán, ktorý sa začiatkom 18. stor. usadil v Prešove, kde aj v r. 1744 zomrel.
Rod pochádza z Liptova
Najmladší Jurajov syn Dominik vyženil rozsiahle zemianstvo a renesančný kaštieľ vo Fričovciach. Tento majetok patril Ghillanyovcom od r. 1760 do r. 1945. Dominik sa stal zakladateľom najvzácnejšej vetvy rodu, označenej ako matúšovko-fričovská.
Rod má svoje korene v Liptove, kde nadobudol šľachtické postavenie aj donácie. Za zakladateľa rodu sa považuje Sybran, hrdina križiackej výpravy, za čo dostal od kráľa Ondreja II. osadu Brnice, ktorá sa v roku 1924 stala súčasťou obce L. Sielnica. Ďalší z rodu Matúš bol pokračovateľom rodovej štafety a Šimon obdržal tiež ako donáciu osadu Lazy na Liptove od kráľa Ferdinanda I. v roku 1562. Dovtedy sa členovia rodu zdržiavali na Liptove a lepšie postavenie potom nadobudli tí, ktorí opustili Liptov. Mnohí z nich vstupovali do armády a bojovali proti Turkom a odporcom Habsburgovcov. Majetky rozširovali aj výnosnými sobášmi a donáciami od kráľov. Z tých, čo ostali v Liptove, sa stali chudobní zemani.
Župani Trenčianskej sedlice
Historikov najviac zaujala vetva, ktorá sa odvíjala od Matúša, Šimona a Mikuláša, ktorý bol v rokoch 1618 - 1620 županom Trenčianskej stolice na Považí a za verné služby dostal od kráľa Leopolda I. obec Liptovskú Teplú. Mal troch synov - Juraja, Jána a Eliáša. Ján sa stal tiež županom v Trenčianskej stolici. Potomkovia po Jánovi a Eliášovi mali barónsky titul. Žili v Topoľčanoch, v okolí Nitry, Trenčína, Ružomberku, Bratislavy a Nového Mesta nad Váhom.
Najvýznamnejšie postavenie nadobudol tretí syn - Juraj Ghillany, ktorý v rušnom období 17. stor. bol županom Trenčianskej stolice, bojoval proti Turkom pri oslobodzovaní Viedne v r. 1683 a zúčastnil sa bojov proti Osmanom pri Moháči v r. 1687. Za zásluhy 4. marca 1688 dostal od kráľa Leopolda I. titul baróna. O deväť rokov zomrel. Ostali po ňom traja synovia - Gašpar, Juraj, Ján a dcéra Eleonóra. O Gašparovi sa nezachovali žiadne informácie. Jánovi, ktorý nás najviac zaujíma, sa z manželstva narodili štyri dcéry, a preto nositeľom rodovej štafety ostal Juraj Ghillany - železný kapitán a jeho syn Dominik, ktorý sa usadil vo Fričovciach. Obidvaja bratia - Juraj a Ján sa vydali na vojenskú cestu a obidvom sa darilo. Obidvaja dosiahli aj pozoruhodné úspechy.
Vojenská kariéra
V roku 1740 zomrel cisár Karol VI. a panovníci Mária Terézia a krajina, ktorú po otcovi prebrala, bola vo veľmi zlom stave. Rakúske cisárstvo malo vtedy 14 miliónov obyvateľov z 12 národných skupín. Fungoval tam ťažkopádny štátny aparát s množstvom zastaraných úradov a mnohé úrady pochádzali ešte z čias Ferdinanda I. Mimoriadne zlá situácia bola v armáde v počte 100-tisíc mužov, ktorým velili starí generáli dosadení ešte v období Eugena Savojského. Cisárovná sa nemala na koho pri obrane krajiny obrátiť. Vhod jej prišla ponuka uhorských šľachticov, že jej poskytnú na vojnu, ktorú vtedy Rakúsko viedlo, 40 tisíc mužov. To cisárovnú donútilo armádu omladzovať a doplňovať novými veliteľmi. Vtedy sa ujali v armáde barón Juraj aj Ján Ghillány.
Ján Ghillany mal rýchly postup a r. 1741 sa stal generálom a zakladateľom vlastného vojenského pluku, ktorému velil v sedemročnej vojne v bitke o Berlín. Za tieto vojenské zásluhy ho cisárovná Mária Terézia povýšila na ríšskeho grófa a do hodnosti generálporučíka. Získal aj iné výhody a bol to on, ktorý v roku 1741 dal postaviť honosný renesančný dom v centre mesta v podobe palácového sídla. Tam prežíval aj svoje posledné chvíle života, kde v roku 1752 zomrel. Ostali po ňom spomínané štyri dcéry, ktorých osud nepoznáme. Nepodarilo sa zistiť ani meno jeho manželky.
V paláci straší?
Renesančný kaštieľ Ghillanyovcov v Novom Meste nad Váhom je postavený na dvoch mestských parcelách a jeho interiér dostal palácovú podobu. Opravami nadobúdal niektoré prvky baroka a iných slohov. Hlavné priečelie je zdobené renesančnými prvkami a mohutnosť tejto stavbe dodáva vysoká renesančná stena na priečelí so slepými oknami. Na prednú časť budovy nadväzujú dve bočné krídla a zadný uzáver. Uprostred celého komlexu je dvor a svojim charakterom pripomína honosnú átriovú stavbu, ktorá bola známa už v starovekom Grécku, Ríme a Oriente. Palác v minulosti, v ktorom je mestské múzeum, bol dominantou celého mesta a dnes dominuje na Námestí slobody.
Každý takýto mohutný stavebný skvost prináša so sebou aj nejakú a najčastejšie strašidelnú povesť. Podľa vyjadrenia pracovníčky múzea v paláci vraj v noci a niekedy aj cez deň sa prechádza pôvodná majiteľka, a kontroluje ako sa hospodári s majetkom, ktorý jej niekedy patril. Hovorí sa, že jej duch tam vraj ostal. Podobná príhoda sa viaže aj k fričovskému renesančnému kaštieľu.
Autor: Ing. Ivan Staviarsky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
