Korzár logo Korzár
Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Pevnôstky, ktoré nás mali ochrániť, by si zaslúžili aspoň informačné tabule

Mnohí z tých, ktorí pravidelne cestujú po južnej časti východného Slovenska, si možno už všimli viac či menej zachované a obvykle aj vegetáciou čiastočne zakryté betónové objekty, pripomínajúce akési bunkre či pevnôstky nachádzajúce sa najmä pri Michaľano

Pevnôstka typu A-160N. Táto pomerne zachovaná pevnôstka leží v poli za cintorínom v Slanskej Hute.(Zdroj: archív)

ch, Kuzmiciach a v okolí Slanskej Huty.

O aké objekty vlastne ide a na čo mali slúžiť? Na vysvetlenie sa treba vrátiť o približne sedem desaťročí do našej histórie.

Rozhodnutie: Opevniť hranice

V polovici 30. rokov minulého storočia sa nad Československom začali sťahovať ťažké mračná. Politicko-geografická situácia v strede Európy bola taká, že zo štátov, s ktorými vtedajšie Československo (ČSR) susedilo, sa za spojenca dalo v podstate považovať len Rumunsko. Vedenie štátu zvažovalo rôzne filozofie obrany krajiny, až sa nakoniec priklonilo k francúzskej opevňovacej doktríne (pri zohľadnení zmluvy o francúzskej vojenskej pomoci v prípade napadnutia ČSR). Bolo rozhodnuté opevniť celú dĺžku hraníc s výnimkou úseku (približne 200 km) hranice s Rumunskom. Po návštevách našich vojenských odborníkov na francúzskej Maginotovej línii schváli 20. marca 1935 minister národnej obrany Bohumír Bradáč organizačnú štruktúru na riadenie výstavby opevnení. Najvyšším orgánom výstavby sa stalo Ředitelství Opevňovacích Prací (ŘOP), ktorému velil generál Karel Husárek. Istou zaujímavosťou je, že výstavba pohraničných opevnení mala byť dokončená okolo roku 1951. Podľa predbežných odhadov mali opevňovacie práce pohltiť približne 10,9 miliardy vtedajších korún. Do jesene 1938, keď na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže boli pohraničné oblasti odstúpené Nemecku a Maďarsku, sa však podarilo preinvestovať niečo vyše štvrtiny spomenutej sumy. Opevnenia na našich hraniciach pozostávali z ťažkých a ľahkých objektov. Zatiaľ čo ťažké opevňovacie objekty sa budovali najmä na hraniciach s Nemeckom (ale aj na bratislavskom premostí), na južných hraniciach s Maďarskom boli budované najmä objekty ľahkého opevnenia. Tým sa vo vojenskom žargóne začalo hovoriť řopíky, vzniklo to zo spomenutej skratky ŘOP. Ľahké opevnenia sa na Slovensku začali stavať od roku 1937. O výstavbe týchto opevnení sa zachovalo len veľmi málo oficiálnych dokumentov, takže dnes sa už vlastne ani nedá presne určiť počet plánovaných či skutočne postavených pevnôstok.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vybetónovali 847 objektov

Odhaduje sa, že v pôsobnosti VI. armádneho zboru (teda na východ od Rimavskej Soboty) bolo objednaných 943 až 967 objektov, z toho bolo 825 až 847 skutočne postavených (vybetónovaných). Na východ od Košíc, po Michaľany, sa pevnôstky stavali na troch úsekoch, označených K-V Slanská Huta, M-II Kuzmice a M-I Michaľany. Dva sledy pevnôstok uzavreli prechod cez Slanské vrchy v okolí Slanskej Huty. Miestami až v troch sledoch sa budovalo opevnenie pozdĺž železničnej trate medzi Kuzmicami a Michaľanmi. Riedky sled „řopíkov" chránil trať aj ďalej na východ, v okolí Kráľovského Chlmca, Čiernej nad Tisou a Berehova (tieto úseky však neboli dobudované). Silne opevnené bolo aj otvorené údolie okolo Kuzmíc. Po pripojení južnej časti Slovenska k Maďarsku bola väčšina objektov ľahkého opevnenia zlikvidovaná. Do dnešných dní ostali – v lepšom či horšom stave – len pevnôstky medzi Slanskou Hutou a Michaľanmi, teda na území, ktoré ostalo Slovensku. V tejto oblasti možno nájsť niečo vyše 50 objektov ľahkého opevnenia (ich zoznam aj s presnými súradnicami nájdu prípadní záujemcovia na internetových stránkach www.ropiky.net a www.pevnosti.szm.sk). Pevnôstky v spomenutých úsekoch vybudovala plzenská stavebná firma Mandaus+Švajcr. Prakticky všetky tieto objekty sú pevnôstky vzoru 37, ktoré vznikli vylepšením pevnôstok vzoru 36. Existovalo niekoľko typov řopíkov vz. 37, pričom najrozšírenejší je typ A (všetky zachované objekty na spomenutých troch úsekoch sú tohto typu). Ide o pevnôstku s dvomi strieľňami, ktoré sú umiestnené na bokoch a chránené tzv. uchami, ktoré sú vlastne predĺžením čelnej steny. Tá bola resp. mala byť chránená tzv. kamennou rovnaninou, zahádzanou zeminou. Posádku pevnôstky tvorilo sedem vojakov, obsluhujúcich dva ťažké alebo ľahké guľomety. Pevnôstky boli vystrojené periskopom, hákmi na upevnenie maskovacej siete a granátovým sklzom, ktorým posádka mohla von vyhadzovať granáty proti útočníkom. Objekty s normálnou odolnosťou (označené písmenom N) mali čelnú stenu hrubú 80 cm, bočné steny boli hrubé 60 cm, strop tiež 60 cm. Objekty so zosilnenou odolnosťou (Z) mali 120 cm hrubú čelnú stenu, bočné steny hrúbky 80 cm a meter hrubý strop. Plánované náklady na výstavbu jedného objektu typu A boli 72 000 československých korún (zbraní a munície). Objekty typu A boli označované podľa uhlu rozovretia strieľní. Tento uhol sa pohyboval od 120 (pre objekt A-120) do 220 stupňov (pre objekt A-220).

Záujem "bunkrológov"

Pred niekoľkými rokmi sme s mojím priateľom Petrom Kollárom našli (vďaka jeho navigačnému prístroju GPS) v okolí Slanskej Huty a Kuzmíc približne 15 pevnôstok typu A. Jedna z najzachovalejších z nich sa nachádza v poli hneď za Slanskou Hutou, nad bývalým objektom hraničnej polície. Ide o objekt typu A-160N, ktorý bol vybetónovaný v roku 1938 a ktorý nebol chránený kamenným a zeminovým násypom. Táto pevnôstka má zoslabené strieľne a nemá osadené háky na maskovacie siete. Pevnosti, postavené na ochranu hraníc predvojnového Československa, sú stále predmetom záujmu vojenských historikov i amatérov, tzv. bunkrológov. V Česku boli mnohé pevnostné objekty sprístupnené, v niektorých sú múzeá, no a v Bratislave nedávno vzniklo občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre. Možno by sa mal nájsť niekto, kto by trochu „skultúrnil" či dokonca zrenovoval aspoň niekoľko najzachovalejších pevnôstok v okolí Slanskej Huty, Kuzmíc či Michalian a osadil tam informačné tabule, ktoré by pripomínali udalosti spred 70 rokov. Pevnôstky, títo nemí svedkovia tej smutnejšej stránky našej minulosti, si to azda zaslúžia – aj keď nás nikdy neochránili...



Neprehliadnite tiež

Mladé mozgy z východu utekajú, láka ich Česko

Pocítili to aj Univerzita P. J. Šafárika i Prešovská univerzita.

Študentka: Medzi univerzitami u nás a v Čechách je diametrálny rozdiel

Skúšala to naraz v Trnave i v Brne, stačil mesiac a bolo to jasné.

Rektor PU: Rozdiely v kvalite slovenských a českých škôl sú minimálne

Peter Kónya tvrdí, že problémom sú peniaze a negatívny mediálny obraz.

Majiteľa autobazára súdia za päťdesiat sprenevier a podvodov

Hrozí mu 10 až 15 rokov väzenia a náhrada vysokej škody.

Tipy na dnes - pondelok 21. mája

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Odchádzajúci generál Macko: Gajdoša zomlela SNS, rezort neriadi on

Je chybou, že ministerstvo obrany odmieta verejnú diskusiu. Tá vnútorná prebieha tiež len formálne, poukazuje dlhoročný dôstojník.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Na Havaji sa prebudila sopka, ľudí vyháňa z domovov

Chrlí skaly s veľkosťou mikrovlniek.

komentár petra tkačenka

So žralokmi z SNS sa koalície nerobia

Žralok hryzie rýchlo, nemilosrdne a efektívne – preto tu stále je.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  2. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  3. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  4. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  5. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  6. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky
  7. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu
  8. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom
  9. Noc literatúry v rôznych mestách Slovenska už dnes!
  10. Zažite elektromobilitu na vlastnej koži v up! city
  1. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  2. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  3. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  4. TOP trendy 2018 v alternatívnych prístupoch ku zdraviu
  5. Ako elektronicky zabezpečiť objekty?
  6. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  7. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  8. Realitná činnosť ako podnikanie
  9. Predstavenie novinky na IDEB 2018: Gerlach
  10. Študentská osobnosť roka Ing. Martina Majorošová
  1. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 36 988
  2. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 21 737
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 14 124
  4. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 11 975
  5. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 8 781
  6. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 4 413
  7. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom 3 089
  8. Sú pre nás plesne nebezpečné? 2 596
  9. „Šťastný domov“ nie je fráza: 4 tipy, ako si ho vytvoriť 2 581
  10. Astmatici a alergici pozor. Aj toto vám môže spôsobovať problémy 2 298

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop