spôsob decentralizácie a „diverzifikácie" demokracie je omyl a potrebuje korekcie.
Hoci je 22 percent dokonca viac, než autor očakával, so slabučkým mandátom jednej pätiny zapísaných voličov sa „nevládne" v žiadnej demokratickej štruktúre v normálnej krajine. Tam, kde existujú akési elity schopné elementárnej diskusie, by sa debata neviedla o počtoch zastupiteľov Smeru, SDKÚ a spol., ale len a len o reforme, ako organizovať spoločnosť a verejné veci racionálnejšie, tak, aby demokracia reprezentatívnosť aspoň predstierala a nestávala sa karikatúrou seba samej. Samozrejme, s návrhom Slotu na tri kraje to nemá nič spoločné.
Komu by sa zdalo, že reprezentatívnosť až tak nedelí a nenásobí, nech si skúsi predstaviť, že pri 49-percentnej účasti v referende by sme neboli ani v Európskej únii... To, že sa kedysi posvätné princípy vyprázdňujú, je dôsledkom „parkinsonovského" procesu vytvárania nových inštitúcií, kde sa demokratické voľby degradujú na nástroj legitimizácie vlády politických strán. Krajské voľby nemajú iný zmysel, len potvrdiť vlastníctvo verejných inštitúcií, od Úradu KSK, cez štyri nemocnice, akési stredné školy, sociálne ústavy (a pod.), pre partičky, ktoré cez angažmán v politike hľadajú zdroje obživy.
Mizerná účasť nedáva výsledkom najmenší nárok na veštenie budúcnosti. Dominancia Smeru tak či inak prekvapuje, keďže sa vymyká paradoxnému trendu v Európe, ktorým je posilňovanie skôr pravicových strán v tejto kríze. Slovensko, ležiace na periférii trendových javov, však i v skupine najviac motivovaných voličov, čo prišli k urnám, sa zrejme stále nevyliečilo z dôvery k Ficovi a jeho straníkom. Na to treba ešte rok stagnácie a nezamestnanosti bližšie k 20 ako 10 percentám (experti udávajú kulminačný bod na 13,5 percenta, ale to je alchýmia). Menej motivované voličstvo, ktoré tentoraz zostalo doma, môže vidieť veci v júni 2010 už zásadne inak.
Určitým pozitívom, ktoré sa nesmie premlčať, je vyrysovanie dvoch blokov, ktoré súperili naprieč regiónmi. Ak sa Smer-HZDS a SDKÚ-KDH zabetónujú v tejto konfigurácii (nikto nehovorí o predvolebnej koalícii), je to krok k štandardizácii a vyčíreniu pomerov. Košický „maglajs" Smer-SMK je v tejto projekcii výnimkou s opačným znamienkom ako nitrianska „slovenská koalícia". Ukazuje na pomerne silnú pozíciu Trebuľu v Smere, že si takúto úchylku dovolil... Napriek nereprezentatívnosti výsledkov, efektný výprask SNS naprieč Slovenskom otvára k parlamentným voľbám otázku budúcnosti Jána Slotu. Ak ho regionálni „národniari", ktorí týmto prišli o renty a provízie, nedokážu zvrhnúť, tak výrazne sa zvyšuje šanca, že Smer sa bude po júni 2010 veľmi zaujímať o koalíciu s KDH. Sám Fico pre pokračovanie Smer-SNS-HZDS viac urobiť, než vyhnať SNS od krajských válovov, naozaj nemohol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
