Pátranie po hradoch: Michalovce

Priamo v centre okresného mesta Michalovce boli objavené pozostatky architektúry, ktoré svedčia nielen o osídlení už v 11. storočí, ale aj o fakte, že tam v stredoveku stál hrad.

Zaujímavosťou je, že na mieste hradu sídli Zemplínske múzeum, ktoré tak mohlo realizovať výskumy priamo „in situ", napriek tomu nie je vznik ani historický vývoj hradu objasnený.

Lokalita hradu je situovaná v polohe Kaštieľ (115 m n. m.), na menšej vyvýšenine, ktorá vznikla navŕšením naplaveného materiálu na pravobrežnej terase Laborca, pri jednom z jeho výrazných meandrov. Daný priestor bol tak už hneď z dvoch strán chránený širokým a hlbokým korytom Laborca. Vykopaním priekopy na zvyšných dvoch stranách a vytvorením bočného ramena rieky tak vznikli predpoklady na výstavbu veľmi dobre chránenej pevnosti. Navyše sa tu jedná aj o miesto s regionálnym významom – križovatka krajinských ciest pri brode.

Historicko-stavebný vývoj

Hrad sa prvýkrát spomína roku 1374, keď stál v blízkosti dvoch kostolov aj kamenný hrad („castrum lapideum"). Hrad bol neskôr označovaný podľa sídla ako „castrum Nagmihal". Hrad vznikol zrejme už v 13. stor. z iniciatívy miestnych šľachticov (predchodcov Sztárayovcov) ako ich rodové sídlo. Kamenné opevnené sídlo bolo vybudované na staršom základe pánskeho dvorca. Roku 1977 bola totiž v danej lokalite odkrytá rotunda s cintorínom z 11. -12. stor. Datovanie hrobových nálezov radí existenciu rotundy minimálne do 11. stor. Tá vznikla pravdepodobne v rámci opevneného sídla, ktorého význam potvrdzuje nález náhrobnej dosky s nápisom v cyrilike. Náhrobok pochádza z konca 11. stor. a patril bulharskému kniežaťu Presjanovi. Rýchlym rozvojom a rozširovaním dediny ako i nastupujúcou socio-ekonomickou zmenou v súvislosti s diferenciáciou kráľovského majetku v polovici 13. stor. veľmožský dvorec zanikol. Už spred polovice 13. stor. sú z danej oblasti známe nové vládnúce vrstvy z radov šľachty, vytvárajúce nové územné majetky. Aj dedina Mihal sa r. 1244 dostala do vznikajúceho územného panstva, ktorého sa stala centrom. Iniciátorom výstavby hradu mohol byť jeden zo synov Jakova, Andrej (župan Užskej stolice) alebo Jakov (zemplínsky župan), ktorí ziskom ďalších území dokonštituovali michalovské panstvo. Hrad potom vlastnili ich potomkovia označovaní ako Sztárayovci. Hrad nezanikol, no viacnásobnými prestavbami úplne stratil svoju pôvodnú podobu.

Podoba pánskeho dvorca je úplne neznáma, keďže pozostával len z drevených konštrukcií, no najmä z dôvodu, že na mieste prebiehala neskôr intenzívna stavebná činnosť. Tá začala výstavbou kamenného hradu, ktorý tvoril palác obdĺžnikového pôdorysu a k nemu zo severu pribudovaná štvorcová veža. Tento objekt a prípadné drevené hospodárske budovy boli obkolesené priekopou, napájanou vodou z Laborca. Hrad tak predstavoval dokonalú vodnú pevnosť, chránenú zo všetkých strán. Prestavba tohto komplexu bola spôsobená zrejme jeho poškodením v polovici 15. stor., keď ho obsadili bratríci a r. 1473 ešte aj poľské vojská. Okrem opravy pôvodných objektov bol zo severozápadu pristavaný ďalší trakt. Nová dispozícia hradu pretrvala až do začiatku 17. stor., kedy bol prebudovaný na honosný renesančný kaštieľ, pričom jeho obranná funkcia začala postupne zanikať. Výrazne rozširovanie kaštieľa skončilo až v 19. stor.

Dnešný stav lokality

Múry z prvej a druhej stredovej stavebnej fázy hradu sa zachovali v strede dnešného kaštieľa a už takmer zo všetkých strán k ním boli postavené prístavby. V zásypoch interiéru tejto časti kaštieľa boli objavené nálezy zo stredoveku. Obranné prvky hradu (priekopa) sa nezachovali, keďže ich bolo nutné pri rozširovaní objektu zasypať. Celý komplex pôvodného kamenného hradu zaberal priestor približne 30 x 20 m. Južne od kaštieľa ležia prezentované zvyšky rotundy.