Podľa dávneho proroctva v domove Anežky bude dobre až po tom, ako sa dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. a Konštancie Uhorskej stane svätorečenou. Aj táto dávna predpoveď dodávala odvahu a nádej státisícom ľudí v dramatických dňoch, ktoré po nezabudnuteľnej slávnosti v svätopeterskom chráme v Ríme v Československu nasledovali. Z ďakovnej bohoslužby za Anežkino svätorečenie, z katedrály svätého Víta na Pražskom hrade, mierili vtedy tisícky ľudí rovno na Letenskú pláň, kde zaznel vďaka kňazovi Václavovi Malému aj najmasovejší Otčenáš v našich dejinách. A k legendám o zázrakoch ženy, ktorú nazývajú i českou princeznou neba i zeme, pribudla práve v roku 1989 najnovšia - bola to vraj nepochybne ona, kto u Všemohúceho vyprosil, že pád komunistického režimu sa u nás obišiel bez vražedného násilia.
Prorocký sen v požehnanom stave
Princezná z arpádovského rodu Konštancia Uhorská bola druhou manželkou českého kráľa Přemysla Otakara I. Mala za sebou osem tehotenstiev, keď sa jej opäť v požehnanom stave prisnil zvláštny prorocký sen. Ocitla sa v ňom v prostredí svojej prepychovej šatne, kde sa jagali samé nádherné, šperkami a zlatom cifrované kráľovské róby. Medzi nimi však uzrela i fádnu sivú farbu skromného rehoľníckeho rúcha s opaskovým povrazom, aké nosili nasledovníci svätého Františka z Assisi. V sne kráľovná Konštancia videla budúcnosť dieťatka, ktoré potom asi v januári 1211 (pramene udávajú viacero rokov narodenia, 1211 je najčastejší) priviedla na svet.
Kráľovná matka si celé dlhé roky nevedela svoj predpôrodný sen vysvetliť. Pochopila ho zrejme až v roku 1231, keď Anežka vstúpila do rehole klarisiek a Konštancia vedno s dcérou založila nemocnicu.
O ruku nádejnej nevesty sa uchádzali mnohí pytači
Najmladšie dieťa Konštancie sa už v útlom veku stalo, ako to v monarchiách býva obyčajou, nádejnou a pre viacero vznešených európskych panovníckych rodov zaujímavou nevestou. Na rušnom svadobnom trhu 13. storočia všetko nasvedčovalo tomu, že Anežka, podobne ako iné přemyslovské princezné, naplní rodičovské ambície a využije ponúkané šance stať sa raz kráľovnou či dokonca cisárovnou.
Mala iba tri roky, keď so staršou sestrou Annou odišli na poľský kniežací dvor, aby pred svadbami s členmi kniežacieho piastovského rodu Boleslavom a Henrichom absolvovali náležitú prípravu. Dostali sa do kláštora v Trebnici pri Vratislavi, kde bola abatišou vznešená vdova Hedviga Sliezska. Tá, ktorú ako 12-ročnú vydali za sliezske knieža Henricha Bradatého a mala s ním sedem detí. Po jeho smrti na bojisku si 54-ročná vdova obliekla rehoľnícke rúcho a starala sa v Trebnici o biednych a chorých, vrátane malomocných. Po smrti v roku 1243 bola už o 24 rokov pápežom Klementom IV. svätorečená, je patrónkou Poľska. S dcérou Gertrúdou sa venovala s láskou aj Anne a Anežke. Dievčence citlivo vnímali počínanie oboch žien. Malá Anežka v nich našla príklady ušľachtilosti, ľudskosti a aktívnej dobročinnosti.
Z nádejnej svadby s Boleslavom napokon nebolo nič. Snúbenec sa jej zabil na poľovačke. Dievčatko sa vrátilo do Čiech do kláštora premonštrátok v Doksanoch. A prišli noví pytači. Uchádzačom o Anežkinu ruku sa stal 10-ročný syn nemeckého cisára Fridricha II. Henrich. Otcovia zámer spečatili aj zmluvou.
Patrilo sa, aby sa nádejná nevesta následníka trónu naučila po nemecky. Nasledovala preto cesta do Viedne, na dvor rakúskeho vojvodcu Leopolda VI. Babenberského, kde zotrvala niekoľko rokov. Ibaže to nebol dobrý nápad. Svadbu totiž prekazil fakt, že dcéru súcu na vydaj mal aj pán vojvodca a Anežka sa musela zase, ešte vždy slobodná, vrátiť domov.
Kráľa Přemysla Otakara I. vojvodcove sobášne intrigy nahnevali, považoval nedodržanie zmluvy za urážku svojho majestátu. Pre česť Anežkinho exsnúbenca treba dodať, že mladému Henrichovi sa nanútená rakúska manželka vôbec nepozdávala, vyhlásil manželstvo za neplatné. Ale nedopadol dobre, vlastný otec ho dokonca posadil za mreže.
O Anežkinu ruku sa však už pohotovo uchádzali ďalší ženísi - anglický kráľ Henrich III. Plantagenet, rímsky kráľ Henrich VII. Štaufský a dokonca i nemecký cisár Fridrich II. Áno, presne ten istý, ktorý ju predtým chcel za manželku pre syna Henricha a ktorý medzičasom ovdovel. To už však po smrti kráľa Přemysla Otakara I. sedel na českom tróne Anežkin brat Václav I. Jednooký. Dobre poznal sestrinu kresťanskú životnú filozofiu a do ďalších svadobných plánov ju už nenútil. Nenamietal nič ani vtedy, keď jeho smelá sestra odmietla sobášnu ponuku nemeckého cisára a podporil ju v tom i pápež Pius IX. Naopak, keď si zvolila cestu rehoľníčky, kráľovský brat jej venoval pozemky v areáli Starého mesta pražského pri Vltave, aby tu mohla premieňať na skutočnosť svoju predstavu o kláštore pre mužskú i ženskú rehoľu nasledovníkov svätého Františka z Assisi. Na jej uskutočnenie venovala Anežka celé svoje kráľovské veno a štedro jej prispievala i matka Konštancia, kráľovský brat Václav I., po ňom i jej synovec, kráľ Přemysl Otakar II., jeho manželka kráľovná Kunhuta, sestra Anna zo Sliezska a ďalší vznešení príbuzní. Tak sa pri Vltave rodilo dodnes obdivované prvé dielo ranej českej gotiky, ktoré kresťania dodnes poznajú ako areál pražského Assisi.
Patrónka plynárov
Anežka sa stala iniciátorkou založenia rehole klarisiek, ktorá rozvíjala odkaz františkánskeho ideálu. S jeho zakladateľkou, svätou Klárou, ju spájali veľmi priateľské vzťahy. Klára nazývala Anežku sestrou zo všetkých najmilšou a dokonca i "polovicou svojej duše". V listoch dávala rehoľnej sestre veľa dobrých rád a povzbudení. I túto: "Ponor svoju myseľ do zrkadla večnosti, svoju dušu do blaha lásky, svoje srdce do krásy božskej podstaty a keď budeš takto uvažovať o Bohu, celá sa pretvor v obraz jeho božstva."
Anežka vstúpila do rádu s ďalšími siedmimi dievčatami z popredných šľachtických rodín. Bola to výnimočná udalosť, pretože bola prvou kráľovskou dcérou, ktorá sa stala členkou rehole, známej i ako rád chudobných panien. Držali sa prísnych predpisov. Žili skromne, dodržiavali pôst, a naopak, nešetrili obetavou starostlivosťou o chorých, chudobných a najbiednejších. Ľudia za to dali Anežke nádherné pomenovanie - Matka núdznych. Svoje klarisky potom vysielala aj inam - okrem Chebu, Znojma či Olomouca i do Sliezska, kde vznikol kláštor s pomocou jej kniežacej sestry Anny. O núdznych sa v pražskom Assisi starala Anežka aj tak, že im prala háby, poskytovala útulok, rozdávala almužny. Pričinila sa o pád dávneho cirkevného nariadenia, podľa ktorého sa v kláštoroch nesmelo kúriť. Ona však intervenciou priamo u pápeža s poukazom na príkre zimné počasie v strednej Európe vymohla kvôli trpiacim, chorým a starým výnimku a osobne potom prikladala do piecok. Po siedmich storočiach sa jej za to dostalo aj zaujímavého ocenenia, pracovníci českého plynárenstva požiadali kardinála Tomáška, aby dovolil vyhlásiť svätú Anežku za patrónku plynárov a on im vyhovel.
Jablkový zázrak spasil šestonedieľku
Okrem svätej Kláry mala Anežka priamo v rodine aj ďalší veľký príklad, jej sesternicou bola totiž iba o štyri roky staršia svätá Alžbeta Durínska, ktorá je vďaka nesmierne obetavej pomoci núdznym naozaj zaslúžene i patrónkou európskej charity. U nás je známa ako svätá Alžbeta Uhorská - patrónka skvostného gotického dómu v Košiciach.
Už za Anežkinho života prichádzali správy o zázrakoch, ktoré sa jej pričinením udiali. Ľudia verili v nesmiernu silu jej modlitieb. Posilňovali ich informácie o priam neuveriteľných udalostiach. Jednou z nich je podľa legiend prípad ťažko chorej Žofie, manželky rytiera Konráda, ktorá ostala po pôrode vo veľmi zlom zdravotnom stave. Rytier prišiel za Anežkou s naliehavou prosbou, či by nepomohla splniť sen chorej šestonedieľky. Podľa neho by ju totiž mohlo zachrániť jablko z Anežkinej ruky. V sezóne niet nič ľahšieho, ibaže v čase prosby na jabloniach nič nerástlo. Po Anežkinej vrúcnej modlitbe sa však i v zime objavili na strome tri krásne jabĺčka a mladá matka Žofia sa celkom uzdravila.
Anežka vraj stopla Mongolov
Ľudia prikladali jej modlitbám naozaj obrovskú silu, ktorú znásobila aj udalosť v dolnom Sliezsku. Kráľ Václav I. sa tam s vojskom vybral na pomoc poľskému švagrovi kniežaťu Henrichovi II. Pobožnému, manželovi sestry Anny, pretože z východu sa na jeho krajinu valila severná mongolská horda vedená Orduchánom. K rozhodujúcej bitke došlo pri sliezskej Lehnici, kde Mongoli sliezske knieža síce zabili, ale bitka predsa len nájazdníkov v postupe ďalej na západ zabrzdila. Podľa legendy i vďaka Anežkiným modlitbám. Jej sa pripisuje zázrak, že agresori z ázijských stepí sa do přemyslovského kráľovstva vôbec nedostali. História vraví, že ich zastavili i dôsledné české bariéry na cestách. Obrátili sa na nechránený juh a potom už vedno s južne smerovanými hordami zlovestného Batuchána nivočili Uhorsko.
Abatiša Anežka našla priestor na zázraky a napĺňanie kresťanských ideálov i vnútri samotnej přemyslovskej kráľovskej rodiny. Vážny spor vzbĺkol medzi kráľom Václavom I. a jeho synom, neskorším panovníkom Přemyslom Otakarom II., ktorý ako moravský markgróf voči otcovi povstal. Rodinnú drámu, ktorá vyzerala na nezmieriteľný boj, uhasila Anežka a ako dobrý anjel zmierenia protivníkov udobrila.
Ďalšia z legiend hovorí o Anežkinej jasnovidnosti, i keď obsahom prorockého sna je tragédia kráľa Přemysla Otakara II. na povestnom Moravskom poli. K bitke došlo medzi ním a cisárom Rudolfom I. Habsburským. Anežka v sne v noci na 28. augusta 1278 videla smrť svojho synovca. A on skutočne v ten deň na bojisku zahynul. Do českého kráľovstva prišli potom Branibori, mor a rôzne nešťastia. Z přemyslovského rodu tu ako maják svietila iba Anežka.
Svätorečil ju Ján Pavol II.
Anežka zomrela v pôstnom období na Smrtnú nedeľu 2. marca 1281. Život príkladnej kresťanky priviedol mnohých ľudí v jej vlasti k snahám o jej blahorečenie. Prvá sa o to snažila matka kráľa Karola IV., manželka kráľa Jána Luxemburského, kráľovná Eliška Přemyslovna už v roku 1316. K blahorečeniu pápežom Piusom IX. však napokon došlo až v roku 1874. Trvalo ešte dlhých 115 rokov, kým prišlo i svätorečenie, o ktoré ľudia veľmi usilovali i so zreteľom na ťažké roky a bolestné skúšky. Vytrvalo verili proroctvu, ktoré sa pripisuje Jánovi Papouškovi, prepoštovi z Litoměříc, že keď sa do Česka vrátia Anežkine relikvie a bude svätorečená, bude v krajine konečne dobre. Zaangažovali sa králi, kardináli a ďalší prominenti, naliehali mnohí kresťania. Anežkin kult silnel a v rokoch prvej Československej republiky sa Anežka dostala i na jeden z najslávnejších českých piedestálov. Aj jej plastika je totiž súčasťou slávneho Myslbekovho súsošia svätého Václava na Václavskom námestí v Prahe, kde je Anežka vedno so svätcam Václavom, Ľudmilou, Prokopom a Vojtechom.
Túžba po svätorečení Anežky hlavne rokmi totality silnela. Tobôž, keď sa v španielskom Escoriale našli jej relikvie a v roku 1988 sa niektoré vrátili do Prahy do katedrály svätého Víta. V čase pontifikátu pápeža Jána Pavla II. sa dávne želanie stávalo reálnejším. Najmä, keď pápež v liste kardinálovi Františkovi Tomáškovi už začiatkom 80. rokov napísal: "Anežka je jedným z posledných a najkrajších kvetov prastarého vládnuceho rodu Přemyslovcov. Vstúpili do dejín svätým Václavom, jeho babička svätá Ľudmila prijala krst od svätého Metoda. Tam sú korene vašej národnej kultúry."
Fakty
Ikona novembra 1989
Svätá Anežka sa v novembri 1989 stala doslova ikonou novembrových udalostí. Ľudia považovali za zázrak už fakt, že komunistickí potentáti práve v tomto mesiaci nečakane kapitulovali pred obrovským záujmom tisícok veriacich, ktorí chceli ako pútnici byť osobne svedkami dlho očakávaného svätorečenia v Ríme.
Do večného mesta prišli na slávnosť v nevídanom počte v stovkách autobusov. Nadšení pútnici prišli domov posilnení pápežovým požehnaním a v novej viere, že sa azda raz dočkajú naplnenia proroctva a bude konečne i dobre.
A mnohí stále pevne veria, že už päť dní po rímskom svätorečení, 17. novembra 1989, sa začal nekrvavým pádom červenej totality zázrak svätej Anežky Českej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
