Bábkové divadlo Košice (BD) počas celého týždňa oslavovalo krásne jubileum. Päťdesiate výročie svojho založenia si pripomenulo množstvom lákavých predstavení, pozvalo plejádu hostí zo zahraničia, pokrstilo publikáciu a zaspomínalo si s pamätníkmi a priaznivcami tohto milého umeleckého žánru.
KOŠICE. K založeniu profesionálneho košického bábkového divadla na báze ochotníckeho súboru došlo 17. júna 1959. Prvou premiérou bola hra Guliver v Maňuškove, ktorá potešila verejnosť 3. októbra. Bábkové divadlo Košice vzniklo ako štvrté na Slovensku, pred ním boli založené divadlá v Žiline, Nitre a Bratislave. V súčasnosti funguje na Slovensku päť profesionálnych bábkových divadiel.
Už v šesťdesiatych rokoch sa o tomto divadle hovorilo ako o stabilnom telese s pevnou pozíciou na československej bábkarskej scéne. Osemdesiate roky sa niesli v znamení hľadania nových tém a výrazových prostriedkov. Vyvrcholením tohto obdobia bol príchod absolventa pražskej AMU, režiséra a autora detskej literatúry Jána Uličianskeho.
Deväťdesiate roky, poznačené pádom totality, navodili zmeny v umeleckom, ale i prevádzkovom režime divadla. Členovia košického bábkového divadla pociťovali potrebu realizovať sa aj pomimo, a tak v roku 1995 pribudlo pri divadle činoherné štúdio Jorik. Budovu na Roosveltovej ulici, v ktorej divadlo prežilo štyridsať rokov, vrátili pôvodnému majiteľovi. V júni 1999 bol jej stav už natoľko nevyhovujúci, že kompetentné orgány ju vyhlásili za životunebezpečnú. Sezónu 1999/2000 začalo BD v provizóriu na Tajovského 4.
Pripravili 181 premiér
Je neuveriteľné, že za 50 rokov existencie divadla prešli jeho bránami takmer dva milióny divákov. "Počet odohratých premiér je 181. Predstavili sme sa takmer vo všetkých európskych krajinách, ale aj v severnej Afrike," vraví riaditeľka Katarína Hegedüsová, ktorá je vo funkcii krásnych 18 rokov. "Keď som nastupovala, celý ansámbel tvorilo vyše 40 ľudí. V dobrej viere, že ušetríme na platoch, som urobila radikálnu organizačnú zmenu a odvtedy je nás aj s upratovačkami, uvádzačkami, zamestnancami dielní a javiskovým technikom 27, čo je skutočne unikát." Herecký súbor pozostáva z deviatich členov.
Počas existencie bábkového divadla sa tvorba profilovala z domácich začínajúcich autorov, ktorými boli osobnosti ako J. Štiavnický, J. Štítnická, J. Romanovský, Ľ. Podjavorinská, V. Vančura, ale aj C. Gozzi, J. M. Barrie, H. Ch. Andersen, O. Wilde. Neskôr prišli na rad u nás známe mená ako Janko Uličiansky, Daniel Hevier, Ján Milčák, ale aj režiséri, ktorí si hry písali sami. Patrí k nim napríklad Ľubo Šárik. Repertoár BD veľmi ovplyvnila aj česká bábková tvorba.
S históriou tejto inštitúcie je naveky zviazané množstvo osobností. "Pri založení divadla bol kľúčovou postavou najmä jeden čarovný človek, nebohý Alexander Futáš, ktorý bol prvým riaditeľom. Bol to fantastický manažér, človek, ktorý predbehol svoju dobu. Bol zároveň režisérom a dramaturgom," spomína riaditeľka, ktorá z plejády osobností nemôže nespomenúť Janu Pogorielovú-Dušovú. "Bola akousi dobrou vílou nášho divadla. Počas 25 rokov, ktoré s nami strávila, vzišli takmer všetky bábky práve spod jej šikovných rúk."
Riaditeľ musí byť umelec a pracovať ako mašina
Keďže aktuálne jubileum je dôvodom na rekapituláciu, ale i želania do budúcnosti, opýtali sme sa, čo by divadlu zaželali. Riaditeľka BD má v tom jasno. "Keďže po oslavách odchádzam do dôchodku, želám si, aby na moje miesto prišiel človek s novou víziou. Lebo stráviť vo funkcii riaditeľky 18 rokov, to by sa mi v Amerike nemohlo stať. Tam mi povedali: Po dvoch rokoch má človek staré oči. Preto pevne verím, že príde mladý človek s novými víziami a možno novým programom, ktorý divadlo pohne dopredu. Želám si, aby bol nový riaditeľ manažérom, ktorý cíti ako umelec a pracuje ako mašina."
Umelecký šéf BD Ivan Sogel sa k želaniu pridáva. "Hlavne si tu prajeme mať človeka, ktorý tomu bude rozumieť. Veľmi by ma mrzelo, keby bol dosadený. Prajem si, aby sa nadviazalo na dobré veci a doterajšie úspechy."
Najdôležitejšie je dieťa
Obaja majú pred očami najmä dobro detského diváka. "Za ostatných 15 rokov sa svet úžasne zmenil. Dnes si malé dieťa vyťuká a pozrie na internete celú disneyovskú gýčovú produkciu, ktorou je na všetky spôsoby zahltený celý svet. Divadlo je však interakcia. Keď titul osloví malého diváka a nie je to len režisérova ambícia zaujať za každú cenu na nejakom festivale, je to čosi úžasné," vraví riaditeľka, ktorá by si zároveň želala, aby ´povstali noví bojovníci´, čo sa týka tvorby pre bábkové divadlá. "Napísať totiž hru pre bábkové divadlo od zeleného stola je nonsens. Pretože vy si môžete vymyslieť príbeh, ale ako sa prekladajú bábky, ako štyria herci zahrajú dvanásť postáv... To musia písať fachmani. Žiaľ, aj niekoľko generácií bábkohercov nám odišlo do dabingu, prípadne sa stali hercami a ku nám sa nedostal z Bratislavy ani jediný absolvent."
Riaditeľka zažila nejedno vlnobitie
Keď sa človek pri rekapitulácii obzrie za seba, vidí zvyčajne množstvo krásnych vecí, ktoré ho hrejú pri srdci. "Najviac ma teší, keď hrám a prídu za mnou neznámi ľudia s tým, že sa im to nesmierne páčilo. To ma najviac hreje ako herca. Ako umeleckého šéfa ma zase teší, že je náš umelecký súbor stabilizovaný, nik odtiaľ neodchádza, ľudia sa tu cítia dobre a radi tu pracujú. Tiež mám, samozrejme, radosť z úspechov, ktoré divadlo dosahuje na domácich a zahraničných festivaloch," vraví I. Sogel.
K. Hegedüsovú zase tešia trošku pragmatickejšie veci: "Teší ma, keď vyjdeme z rozpočtu. (Smiech.) Som človek cítiaci umelecky, ktorý sa musel vtesnať do úradníckej stoličky. A nemala by som sa chváliť, ale som jediný riaditeľ bábkového divadla, ktorý nebol odvolaný. Aj to svedčí o tom, že demokracia je. Odchádzam do dôchodku normálne v termíne a myslím si, že za osemnásť rokov sa nemám za čo hanbiť. Prežili sme to vo vlnobití, zažila som štyroch ministrov kultúry, tri krajské reorganizácie, sťahovanie do novej budovy... Z minima sme vyťažili maximum a mám pocit zadosťučinenia, aj čo sa týka zlatej éry scény Jorik."
Ohliadnutie
Spomienky osobností v publikácii Od Gulivera k Filipkovi
Bedřich Svatoň - autor bábkových hier, režisér, hosťoval v košickom BD už od roku 1968. Ako interný režisér pôsobil v divadle v rokoch 1970 - 1982: "Moje pätnásťročné režisérske pôsobenie v Košiciach si v spomienkach vybavujem ako najplodnejší čas môjho života. Často sa preberám v mojom archíve fotografií a programov z inscenácií, na ktorých som v Košiciach pracoval. Je ich na to moje košické tvorivé obdobie až neuveriteľne veľa. Za čas strávený v Košiciach mi pôvabná slovenčina ako rodenému Čechovi natoľko vrástla do krvi aj do srdca, že hľadám každú príležitosť, aby som ju mohol tu v 'ďalekej' Plzni počuť."
Jana Pogorielová-Dušová - výtvarníčka a bábkarská scénografka, v rokoch 1959 až 1976 pôsobila ako spoluzakladateľka, výtvarníčka a šéfka výpravy BD v Košiciach a po prestávke tu pôsobila aj v rokoch 1979 až 1983: "Košice a Bábkové divadlo v Košiciach, to je vlastne celá moja mladosť, polovica činného života. Bezmocne si uvedomujem, že nie som v stave zachytiť slovami všetko, čo sa mi pri spomienke na roky v Košiciach rojí v hlave. Ľudia, ktorí už tu nie sú, budovy, ktoré zmizli, ulice, čo sa zmenili.
A tak len s nostalgiou a vďačnosťou myslím na spoluprácu so všetkými, s ktorými sme nové divadlo zakladali, rozbiehali a v ktorom sme sa po tie roky spolu snažili robiť čo najlepšie. Spomínam na mesto Košice, ktoré mi na 25 rokov bolo domovom. A tak želám divadlu i mestu, aby sa ďalej rozvíjalo, žilo, pôsobilo radosť sebe aj druhým, staré hodnoty si ctilo a nové hodnoty tvorilo."
Ján Uličiansky - sedem rokov sa profesionálne venoval réžii v bábkovom divadle. V súčasnosti pracuje ako šéfdramaturg Dramaturgie hier pre deti a mládež v Slovenskom rozhlase v Bratislave, pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na VŠMU v Bratislave a ako organizátor knižnej tvorby pre deti: "S bábkovým divadlom som prežil pekný kus života. Pravda, nemal som to na ružiach ustlané, miestami to bola aj tŕnistá cesta... ale keď sa na tie časy obzriem späť, neľutujem a určite by som ušiel tou cestou aj po druhý raz. Mám pocit, že práve v bábkovom divadle som sa naučil všetko, čo teraz využívam aj v inej práci, v iných médiách. Asi to bude ozaj pravda, že bábkové divadlo je syntetické umenie, v ktorom sa spája všetko možné i nemožné... a kto bol raz bábkarom, v živote sa určite nestratí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
