V minulej časti nášho seriálu sme predstavili v podstate veľmi jednoduchú stavbu, múr, ktorý do novembra 1989 oddeľoval od seba západnú a východnú časť Berlína a tým aj dva svety. V tejto časti seriálu ostaneme v Európe, konkrétne vo Francúzsku, ale posunieme sa o mnoho storočí dozadu a predstavíme stavebný komplex, v ktorom tiež zohráva svoju úlohu múr či múry. Reč bude o opevnenom starom meste Carcassonne.
Predpokladám, že nasledujúca veta vzbudí neľúbosť našich redakčných jazykových korektorov (a nedajbože aj samotného šéfredaktora...), ale azda ma ospravedlní to, že túto vetu som nevymyslel ja, ale som ju (preloženú) opísal (samozrejme, uvediem potom odkiaľ).
Charakteristika jednou vetou....
Carcassonne, hlavné mesto francúzskeho departmentu Aude na Južnom prieplave (Canal du Midi) a na južnej dráhe, sídlo biskupa, departmentálnych úradov, súdu 1. inštancie a obchodného, obchodnej a hospodárskej komory, správy 7. divízie 16. armádneho zboru, má veľký a malý seminár, niekoľko kláštorov, lýceum, ústavy pre učiteľov a učiteľky, 12 verejných škôl, chemické laboratórium, knižnicu s 23 000 zväzkami, múzeum so vzácnymi obrazmi najmä od Garmelina, rodáka carcassonnského, ďalej divadlo, burzu, tržnicu, prístav, bohatý archív departmentu audeského a 23 004 obyvateľov, zaoberajúcich sa obchodom s vínom, južným ovocím, olejom a obilím. No, tak túto siahodlhú vetu som opísal z hesla o meste Carcassonne v V. zväzku môjho Ottovho slovníka náučného (zväzok vyšiel v roku 1891).
Zachované opevnené mesto
Neviem presne, koľko zo spomenutých informácií platí aj dnes, ale ešte aj dnes je Carcassonne sídlom (prefektúrou) departmentu Aude, pričom počet jeho obyvateľov stúpol za ostatných 118 rokov len na dvojnásobok (46 639 podľa posledného sčítania). Carcassone je jedným z najzachovalejších starovekých opevnených miest v celej Európe. Na mieste dnešného mesta, ktoré leží na starej obchodnej ceste medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, sa už v 6. storočí pred naším letopočtom usadili Kelti a postupne tam vybudovali oppidum (opevnené sídlo), nazvané Carsac. Strategický význam nadobudlo toto miesto okolo roku 100 nášho letopočtu, keď toto miesto dobyli Rimania a opevnenie oppida podstatne zlepšili.
Rímska Colonia Julia Carcaso
V 3. storočí hradby ďalej spevnili a pristavali niekoľko veží. Časť tohto opevnenia sa na spodnej časti vnútorných hradieb zachovala dodnes. Rimania nazvali toto miesto Colonia Julia Carcaso, neskôr Carcasum. V polovici 5. storočia padlo toto rímske opevnené sídlo do rúk Vizigótov. Predpokladá sa, že ich kráľ Theodoric II. dal postaviť kostol, ktorý bol predchodcom dnešnej baziliky Saint-Nazaire. V roku 725 dobyli pevnosť Saracéni (Arabi) z Barcelony, ale už o niekoľko desaťročí neskôr ich odtiaľ Pipin Krátky (Pépin le Bref) vyhnal a Carcassonne sa stalo franským lénom. Keď sa po smrti Karola veľkého začalo s delením Franskej ríše, mesto pripadlo (v roku 1067) rodu Trencavelovcov.
Rozkvet za Trencavelovcov
Za vlády tohto rodu zažilo mesto obdobie veľkého rozkvetu. Gróf z Trencavelu postavil na najvyššom mieste hradného mesta opevnený zámok oddelený od ostatného opevnenia suchou priekopou a chránený piatimi vežami. V tej dobe sa v okolí mesta rozšírilo hnutie albigéncov (pomenované podľa mesta Albi), čo bolo prvé veľké stredoveké kacírske hnutie na Západe (čiže hnutie odkláňajúce sa od oficiálnej kresťanskej vierouky). Stúpencom tohto hnutia sa hovorilo aj katari, a to podľa gréckeho slova katharos, znamenajúceho čistý či dokonalý (z tohto slova pochádza aj slovenský výraz kacír).
Krížová výprava proti odpadlíkom
Pápež Inocent III. takúto herézu (odpadlíctvo) nemohol trpieť, a tak vyslal proti albigenským krížovú výpravu, ktorá pod vedením Simona de Montfortu obsadila mestá Carcassonne i Béziers a zmasakrovala ich obyvateľov. V nasledujúcich rokoch sa o mesto veľa razy bojovalo, čím došlo k hospodárskemu úpadku celého regiónu. V roku 1240 (niekde sa uvádza 1247) pripadlo mesto francúzskemu kráľovi a Carcassonne sa stalo jedným z hlavných obranných prvkov Francúzska na hranici s Aragónskynm kráľovstvom. Mesto sa opäť začalo rozvíjať.
Postavili vonkajší múr
V polovici 13. storočia bol postavený vonkajší múr opevneného mesta. Výstavba tohto múru, dlhého 1,5 kilometra, trvala približne 15 rokov. Múr je zhotovený z hladkých kamenných kvádrov. Koncom 13. storočia bol prestavaný vnútorný múr, v ktorom pribudlo niekoľko veží. Medzi oboma múrmi vznikol priestor, v ktorom mohli byť prípadní dobyvatelia, ktorí prekonali vonkajší múr, napádaní hádzaním kameňov či iných predmetov. Istou zaujímavosťou je, že mnohé veže vonkajšieho opevnenia sú z vnútornej strany otvorené, takže sa do nich útočníci po prekonaní vonkajšieho múru nemohli ukryť pred zásahmi obrancov z vnútorného múru. Účinnosť takejto obrannej taktiky však nebola nikdy v praxi otestovaná.
Založenie dolného mesta
V roku 1262 založil kráľ Ľudovít IX. na ľavom brehu rieky nové mesto, dnes nazývané dolné mesto. Po podpísaní Pyrenejského mieru v roku 1659 bola k Francúzsku pripojená provincia Rousillon a Carcassone prakticky stratilo svoj vojenský význam. Pevnosť bola opustená a opevnenia sa začali pomaly rozpadávať, pričom z bývalého hradného mestečka sa stala chudobná štvrť, zatiaľ čo spodné mesto sa rozvíjalo. Za Napoleona bolo Carcassone oficiálne vyňaté zo zoznamu opevnení. Opevnené horné mestečko natoľko schátralo, že francúzska vláda vydala v roku 1849 dekrét, aby bolo úplne zbúrané.
Odpor proti zbúraniu
To však narazilo na veľký odpor verejnosti, pričom kampaň na zachovanie pevnosti ako historickej pamiatky viedli carcassonnský starosta Jean-Pierre Cros-Mayervieille a známy spisovateľ Prosper Mérimée. Napokon bol renovačnými prácami na chátrajúcej pevnosti poverený architekt Eugéne Viollet-le-Duc. Práce na obnove sa začali v roku 1853, a to na západnom a juhozápadnom múre, neskôr na vežiach Narbonnskej brány, ktorá je hlavným vstupom do mesta. Veľká pozornosť sa venovala zastrešeniu veží a hradieb. Viollet-le-Duc sa však nevyhol kritike, pretože na zastrešenie striech so strmým sklonom použil štiepanú bridlicu, zatiaľ čo lokálnym zvykom bolo používanie škridlíc a nízky sklon striech (keďže v tejto oblasti sa sneh nevyskytuje).
Z katedrály bazilika
Jeho práca na obnove Carcassonne sa však považuje za geniálne, aj keď nie úplne autentické dielo. Medzi významné stavebné pamiatky mesta patrí bývala katedrála, dnes bazilika, postavená pôvodne v románskom slohu a v rokoch 1269 až 1330 prestavaná v gotickom štýle. V roku 1803 bol na katedrálu povýšený kostol sv. Michala, pôvodne postavený v 13. storočí a neskôr prebudovaný. Staré opevnené mesto Carcassonne bolo v roku 1997 vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Mesto žije prevažne z turistov, ktorých tam každý rok príde približne tri milióny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
