Patrí medzi najúspešnejších Košičanov. No paradoxne, v metropole východu ho na rozdiel od Prahy alebo Bruselu málokto pozná - 48-ročný košický rodák Ladislav Miko. Momentálne je ministrom životného prostredia v českej vláde, ale jeho pôsobenie tam sa už o pár dní skončí. Kuriozitou je, že keď sa stal jej členom, mal stále iba slovenské občianstvo. Až minulý týždeň získal to české, ale ako sa vyjadril pre médiá, "dovolili mi nechať si aj to slovenské".
Až do apríla tohto roku šéfoval L. Miko odboru ochrany prírodných zdrojov Generálneho riaditeľstva životného prostredia Európskej komisie, kde zvíťazil v konkurze spomedzi 95 kandidátov. Túto veľmi dobre platenú a prestížnu funkciu však od 8. mája vymenil na zhruba 6 mesiacov za post ministra životného prostredia v úradníckej vláde českého premiéra Jana Fischera.
Po pol roku sa mu však neplatená dovolenka skončí a od decembra sa znova vracia do Bruselu, keďže jeho nadriadení ho chcú naspäť. Navyše, ani on nepočítal, že Fischerova vláda nakoniec privedie Česko až k "normálnym" voľbám...
So zelenými sa rozkmotril kvôli Mečiarovi
"Trochu ma mrzí, že do Košíc sa dostanem maximálne tak dvakrát za rok. V posledných rokoch som väčšinu času strávil v Bruseli. Odkedy som ministrom, som častejšie aj v Prahe. Žiaľ, hoci tu máme rodinu, neviem sa sem častejšie dostať," zdôveril sa nám český minister.
L. Miko pracoval kedysi v Zoologickom ústave SAV, po revolúcii spoluzakladal košickú organizáciu VPN a Strany zelených, za ktorú sa neskôr stal aj mestským poslancom. Po rozdelení republiky ho však dosť nazlostilo, ako zelení vhupli do náručia Mečiarovho HZDS. Keďže za svoju vlasť považuje Česko-Slovensko a bol proti chystanému zániku federácie, zo Strany zelených (SZ) vystúpil a aj s rodinou sa odsťahoval do Čiech.
"Strana zelených bola jediná 'partaj', ktorej som bol členom. Žiaľ, vtedajšie vedenie strany začalo spolupracovať s HZDS a uzatvorili s ním koalíciu len preto, aby sa dostali do vlády. Teraz som nezávislý, hoci nemôžem povedať, že nemám nič spoločné s ľuďmi, ktorí sú činní v politike. Napokon, inak sa to ani nedá."
Ministrom je aj vďaka spolužiakovi Bursíkovi
Kuriozitou je, že v súčasnom českom kabinete sú až traja ministri so slovenskými koreňmi, pričom so svojimi rodákmi často hovoria po slovensky. Samotná metropola východu nemala od roku 1997 až do minulého roka vo vláde žiadneho ministra. Momentálne sú dvaja, hoci paradoxne len jeden - Richard Raši - je v slovenskej a práve L. Miko trochu netradične v tej českej.
"Ja ani neviem, aký je recept na to, aby človek mohol byť ministrom v 'cudzej' krajine. Stalo sa to tak, že v roku 1992 som sa presťahoval do Prahy a bolo veľmi ťažké si vtedy niečo nájsť. Náhodou som zistil, že je voľné miesto v štátnej správe na českej inšpekcii životného prostredia. Vzhľadom na to, že som mal na starosti viacero projektov, financovaných zo zdrojov EÚ, postupne som sa v tej hierarchii dostával vyššie, až som skončil ako zástupca generálneho riaditeľa inšpekcie. Po odchode z tejto funkcie som dostal ponuku od vtedajšieho ministra životného prostredia Libora Ambrozka (KDÚ-ČSL), aby som sa stal jeho námestníkom. Tam som ako nestraník zotrval 3,5 roka," zaspomínal si L. Miko.
Po vyslovení nedôvery vláde Mirka Topolánka (ODS) mu zavolal jeho predchodca v kresle ministra a bývalý vicepremiér Martin Bursík (SZ), či by nechcel byť vo vláde. "Boli sme spolužiaci na výške a on hľadal niekoho, kto by vyhovoval definícii ministra v úradníckej vláde. Čiže ten človek mal mať predstavu o tom, ako ten rezort pracuje, aké sú v ňom priority a takisto bolo potrebné dokončiť české predsedníctvo v EÚ. A keďže som bol na vysokom poste v Európskej komisii, Bursíkovi napadlo, aby mi túto ponuku ako svojmu známemu a človeku, ktorý sa v tejto oblasti dlhodobo pohybuje, predostrel."
Minister priznal, že ten polrok v politike mu aj celkom stačil. Keby to mal porovnať, v Bruseli a v Prahe je úplne iný druh politiky. "Na ministerstve je to viac o politike ako v Bruseli, no aspoň ja som mal taký pocit, že v Európskej komisii sa pracovalo na konkrétnejších veciach ako tu. V každom prípade som však v Bruseli zanechal pár nedokončených vecí a na tie sa po návrate budem musieť sústrediť," predostrel svoje plány.
S Klausom sa zhodnú len v jednom
Nielen u nás, ale ešte vo väčšej miere aj v Česku sa teraz vedú vzrušené diskusie o tom, či má globálne otepľovanie na svedomí človek alebo sama príroda. V tomto vyniká najmä český prezident Václav Klaus, s ktorým sa L. Miko už neraz dostal do konfrontácie.
"Povedzme, že pán prezident má viacero pozoruhodných názorov. Absolvoval som s ním aj nejaké diskusie, ktoré boli síce podnetné, avšak išlo skôr o to, že pán prezident má nejaký svoj názor o životnom prostredí. Ten je ochotný odprezentovať a aj o ňom diskutovať, ale iné názory zrejme nepovažuje za také dobré, ako má on. Je pravdou, že v máločom sa dokážeme zhodnúť, ale v jednom s ním súhlasím. Najmä na riešení problémov, ktoré nám spôsobuje globálne otepľovanie, sa chce priživiť viacero organizácií, ktorým však nejde ani tak o životné prostredie, ale o vlastný prospech," dodal minister, ktorého základným mottom je nepoddávať sa osudu v časoch, keď sa nedarí. Ako dodal, viackrát v živote sa mu potvrdilo, že ak bol trpezlivý, dočkal sa odmeny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
