Pôvodný nemecký názov dediny sa preniesol nezmenený do spisovnej slovenčiny a zachoval sa dodnes. V roku 1407 obec bola známa ako Slegalio alio nomine stilioch, ktorú kolonizovali baníci z neďalekého Medzeva a mesta Jelnice.
Rozkvet baníctva
Štós s nemeckým obyvateľstvom sa zapísal do histórie baníctvom a hutníckym spracovaním ťažených rúd. Už začiatkom 14. stor. sa v jeho okolí ťažila meď a striebro. Postupne baníctvo v obci ochablo a za Márie Terézie opäť začalo prekvitať, čo pretrvávalo až do začiatku 19. stor., keď boli okolité bane zatvorené. Na rozhraní 17. a 18. stor. usadlosť nadobudla mestské banícke výsady, ktoré jej udelil František II. Rákoci.
Výroba nožov
Namiesto baníctva sa tamojšie obyvateľstvo postupne začalo zaoberať výrobou nožov. Prvé záznamy o tejto činnosti v cechovej knihe o výrobe nožov pochádzajú z roku 1721. Neskoršie sa realizovala po domácky a postupne prenikala na verejnosť. Prvý nožiarsky cech v Štóse vznikol v roku 1723 a jeho úlohou bolo ochraňovať dobrú povesť a kvalitu nožiarskych výrobkov. Nožiarska tradícia sa v dedine zachovala aj v ďalších obdobiach a boli tam zriadené dve nožiarske firmy, a to spôsobilo, že Štós sa na začiatku 19. storočia stal významnou remeselníckou dedinou. V roku 1827 tam bola postavená továreň na výrobu nožov a hotové výrobky zo Štósu sa predávali na domácom trhu a vyvážali sa do Malej Ázie a do Turecka. V roku 1895 tam vyrástla ďalšia veľká továreň na výrobu nožov. Pôvodná výroba nožov postupne zanikala. Obec mala dobrú polohu, pretože sa nachádzala na známej obchodnej ceste, ktorou bola prepojená Košická kotlina so Spišom a cestou do Poľska. Dokonca istý čas Štós patril pod Spišskú stolicu. V dedine a na jej okolí sa vytvorili dobré podmienky pre kultúrne a športové vyžitie. Prichádzali tam mnohí návštevníci za oddychom a zdravým vzduchom, aby si regenerovali zdravie. Vo veľkej miere k tomu prispeli tamojšie kúpele, ktoré sú od dediny vzdialené päť kilometrov smerom ku Smolníku.
Horské kúpele
Kúpele Štós sa nachádzajú na hranici Spišského rudohoria a Slovenského krasu a od Košíc sú vzdialené približne 50 kilometrov. Kúpeľné budovy a ostatné zariadenia sú situované v malebnom prostredí zmiešaného lesa s množstvom vysokých a voňavých jedlí a smrekov. Od mnohých kúpeľov sa odlišujú liečebným zdrojom. Prírodným liečivým faktorom je tam predovšetkým príjemná povzbudivá prírodná klíma. Podľa švajčiarskej klasifikácie sú kúpele v Štóse označované stupňom číslo jeden, s typickými prvkami horského prostredia. Pre klasickú liečbu majú mimoriadne vhodnú, na juh otvorenú polohu v nadmorskej výške 650 m s bohatstvom ihličnatých lesov v bezprostrednom okolí.
Kúpele boli založené v roku 1881 a otvorené v roku 1883. Pozostávajú z komplexu 10 budov, v udržiavanom parku s množstvom exotických rastlín. V parku sú viaceré plastiky od košického sochára Vojtecha Löfflera. V hlavnej kúpeľnej budove je stála expozícia dobových plastík z jeho tvorby. Prvé stavby v kúpeľoch sú riešené neštandardne na spôsob secesných kúpeľných budov s drevenými vyrezávanými verandami. V r. 1930 - 1940 sa budovy začali modernizovať a boli postavené aj ďalšie funkčne riešené.
Procedúry i pamiatky
Kúpele Štós sú známe tým, že sa nachádzajú v prostredí bohatom na ozón. Sú známe aj v zahraničí. Prírodné klimatické podmienky a dlhoročná tradícia dosahovaných úspechov v liečení detí a dospelých tam priťahujú pacientov trpiacich na astmu a choroby dýchacích ciest. Okrem pacientov tam prichádzajú ďalší hostia, ktorí si môžu popri liečebných procedúrach v kúpeľoch prezrieť v dedine vzácne historické pamiatky. Zo sakrálnych stavieb je to rímskokat. pôvodne gotický kostol z roku 1500 a je zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému. V druhej polovici 18. storočia bol rozšírený a upravený do podoby barokovo-klasicistickej stavby, ale veža ostala renesančná. Okrem neho je tu evanjelický kostol postavený v duchu tolerančných stavieb v rokoch 1786 - 1788. Je to sieňová stavba s chórom a valenou strechou. Obec už v roku 1826 mala 166 domov a 1 496 obyvateľov, ktorí pracovali prevažne v závode Sandrik. V súčasnosti žije v Štóse vyše 740 obyvateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
