o hýbe svetom. Keďže, ako inak, všetci autori využili kauzu presne na to, aby sa utvrdzovali vo vlastných názoroch a predsudkoch, tu je pár rýchlych poznámok.
Vôbec najlepšie sú odkazy na Lisabonskú zmluvu, teda, akú mal Klaus pravdu, a že len teraz uvidíme, čo je tá "Európa" zač.... No. ESĽP má s Lisabonom a EÚ spoločné asi toľko, čo autor textu so Smerom... ESĽP je inštitúcia Rady Európy a rozhoduje, napríklad, aj v kauzách porušení práv Čečencov Ruskou federáciou. Špeciálne pre novinárov: Ak Fico s Harabinom nás v budúcnosti nevyzlečú aj z trenírok, bude to len a len vďaka precedentným výrokom štrasburského súdu v kauzách slobody prejavu. Skvelé postrehy, akože "niet dôvod si myslieť, že Súdny dvor EÚ bude po Lisabone postupovať inak", tnú naozaj do živého. Verdikty ESĽP ako odvolacej inštancie rešpektujeme (ako SR) len 17 rokov...
S meritom rozhodnutia o krucifixe je, isteže, veľký problém. Má dve roviny. Prvou je, že európske súdy, jeden i druhý, majú (budú mať) vôbec kompetenciu rozhodovať o kauzách, ktoré nemajú takpovediac univerzálny, ale ideologický charakter. Medzi výkladom "sekularizmu" napr. vo Fínsku, odkiaľ sťažovateľka pochádza a Taliansku je obrovská priepasť. Jedna vec je právo na život, majetok, slobody prejavu a pohybu, ktoré sú univerzálne a niet v nich kompromisu. Iná vec sú tzv. práva druhej a tretej generácie, na ktorých sa zrážajú kultúry, tradície i politické programy, takže vrcholnou inštanciou by mali zostať lokálne inštitúcie.
Ale pozor. Európske súdy nemôžu za právomoci, ktoré získali. Posudzovanie všetkých sťažností, či podľa Listiny základných práv a slobôd (ESĽP), či najnovšie Európskej charty práv (ESD), vložili týmto sudcom do rúk politici. Hovoriť preto na základe tohto rozhodnutia o "sudcovskom aktivizme" (Klausov nápad, čo všetci papagájujú), je obrovské nedorozumenie (hlúposť). Liberálny sudca je legitímny tvor presne tak ako sudca konzervatívny. Všetci rozhodujú (teda mali by) podľa svojho vedomia a svedomia, ale rozsah pôsobnosti im určuje niekto iný.
Sudcovský aktivizmus ako jav existuje, ale s týmto rozsudkom nemá nič spoločné. Je pomýlené a zlé, keďže "právo na nenáboženskú výchovu" nemôže byť absolútne, nedá sa len tak postaviť nad stáročné tradície spoločenstva, o ktorom rozhodujeme. To sa proste nesmie. Predstava, že krucifix v triede môže obmedziť inak sekulárnu výchovu, pričom nikto matke nebráni osem hodín denne hustiť decku doma do hlavy, že Boh nejestvuje, je absurdná. Existuje neideologický štát a existujú tradície, na ktorých stoja národy, štáty i civilizácia. A sú politici, ktorí urobili niektoré povolania, v rámci "sociálneho štátu", také neatraktívne, že musia dovážať prisťahovalcov, aby ich vykonávali. A potom si kupovať vo voľbách ich hlasy, trebárs aj "multikultúrnymi" zákonmi. Na tomto je, celkom iste, sudca zo Štrasburgu bez viny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
