Veterné elektrárne vyrastajú ako huby po daždi napríklad vo veterných pobrežných oblastiach Britských ostrovov, ale vídame ich aj na európskej pevnine (aj hneď po vstupe do Rakúska z Bratislavy). Nie všetci však prijímajú výstavbu takýchto kolosov s rotujúcimi turbínami pozitívne. Estéti sa ozývajú, že tieto opachy kazia vzhľad krajiny, no a ľudia, ktorí popri takýchto elektrárňach musia často chodiť alebo nedajbože niekde v ich blízkosti bývajú, sa nie neprávom sťažujú na nepríjemnú „šuchotavý" zvuk, ktorý rotory veterných elektrární vydávajú (stál som pri niekoľkých takýchto elektrárňach a ten pomerne nízkofrekvenčný hluk je skutočne otravný).
Turbíny kontra letecká doprava
To však nie sú všetky problémy, s ktorými sa budovatelia veterných elektrární musia popasovať. S oveľa vážnejšími výhradami začali prichádzať inštitúcie, ktoré majú na starosti civilnú leteckú dopravu i vojenské lety. Ak sa domnievate, že tu ide o to, že vysoké stožiare s mohutnými rotormi veterných turbín môžu byť prekážkou nízko letiacim či pristávajúcim lietadlám, nie je to tak. Ide tu o to, že rozsiahle veterné farmy, pozostávajúce z mnohých veľkých veterných turbín, spôsobujú (v dôsledku odrazu radarových signálov od rotorov turbín) neželané interferenčné signály na obrazovkách radarov, používaných v civilnom i vojenskom letectve.
Mätúce radarové odrazy
Konce rotorov môžu dosahovať rýchlosť až okolo 360 km/h, čo je rýchlosť porovnateľná s rýchlosťou ľahkých športových lietadiel. Takéto rýchlo sa otáčajúce rotory môžu na displejoch radarov zanechávať stopy, ktoré riadiaci civilnej letovej prevádzky môžu vyhodnotiť ako lietadlá a vojenské radary zase ako neznámy cieľ. Britské Združenie pre veternú energiu (BWEA) tvrdí, že námietky zo strany správy civilného letectva (CAA) i zo strany ministerstva obrany zatiaľ znemožňujú výstavbu veterných elektrární s celkovým výkonom okolo 6 GW, ktoré by postačovali na zásobovanie 3,4 milióna rodinných domov elektrickou energiou.
Inšpirácia „neviditeľnými" lietadlami
Približne polovica navrhovaných britských projektov na využitie energie vetra sa borí s problémami, súvisiacimi s letectvom. Problémy s radarovými odrazmi od rotorov veterných elektrární by mohla vyriešiť technológia tzv. neviditeľných turbín, čiže turbín, ktoré by radary „nevideli". Ide o uplatnenie podobných technológií a metód, aké sa už využívajú pri konštrukcií „neviditeľných" (v angličtine sa používa výraz stealth, čo znamená kradmý či nepozorovaný) lietadiel. Vývoju takýchto pre radar „neviditeľných" veterných turbín sa venuje britská spoločnosť QinetiQ, ktorá je jednou a najväčších výskumných a vývojových inštitúcií na svete.
Prvý list so zníženou odrazivosťou
Táto spoločnosť vyvinula v spoluprácu s firmou Vestas, vyrábajúcou veterné elektrárne, prvý list veternej turbíny s podstatne zníženým radarovým prierezom, čiže so zníženou odrazivosťou radarových lúčov. List má dĺžku 44 metrov a je v ňom vložený materiál, absorbujúci radarové lúče. Tento prototypový list bol inštalovaný na turbínu typu V90, pričom merania pomocou multipásmového pulzného radaru ukázali podstatné zníženie tzv.radarového prierezu, prejavujúce sa v úplnom vymiznutí alebo aspoň podstatnom znížení intenzity odrazeného radarového signálu. Firma Vestas plánuje v budúcom roku uskutočniť demonštračné skúšky s turbínou, ktorej všetky tri listy budú obsahovať materiál pohlcujúci radarové žiarenie. Statické časti, teda stožiar a gondola s turbínou a generátorom, budú nastriekané povlakom, ktorý takisto pohlcuje radarové lúče.
Vyvíja sa aj nový softvér
Jednou z požiadaviek, ktoré firma Vestas kladie na „neviditeľné" listy, je to, aby ich výrobná cena vzrástla len minimálne a aby neboli oveľa ťažšie ako klasické listy veterných turbín. Existuje aj iné riešenie problému radarovej interferencie veterných turbín, a to je zlepšenie vyhodnocovacieho softvéru radarov natoľko, aby signály z veterných turbín boli spoľahlivo odfiltrované. Na vývoj takéhoto softvéru získala grant v hodnote 5 miliónov libier firma Raytheon. Vyriešenie spomenutých problémov je nevyhnutým predpokladom na to, aby Spojené kráľovstvo splnilo svoj cieľ, podľa ktorého by sa v roku 2050 mala pätina všetkej elektrickej energie vyrábať veternými elektrárňami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
